Juraj Rožník opäť doma: Nad ničím iným som nerozmýšľal

Vyskúšal si EBEL ligu, následne pôsobil v MHC Martin. Momentálne je však v rodnom Trenčíne, na hrudi nosí hrdo logo Dukly a ako sám vraví – k spokojnosti pomáha i jeho mama, keďže mu varí a perie. 22-ročný útočník Juraj Rožník aj o tom, akú hodnotu má v jeho živote zdravie.

Pred dvomi rokmi odišiel Rožník ako mladý odchovanec trenčianskeho hokeja do Znojma, s ktorým okúsil chuť rakúskej EBEL ligy. Po 48 zápasoch, resp. jednej sezóne, sa však vrátil na Slovensko. Stal sa súčasťou martinského celku, s ktorým sa prebojoval do play-off. Miesto vo vyraďovacej časti hry im však patrilo na úkor rodnej Dukly, tá sa naopak len tak tak nedostala do baráže. „Bolo to medzi nami a Duklou a nám s Martinom sa to podarilo, hoci sme hneď v štvrťfinále prehrali s Košicami 4:0. Trenčínu som ale fandil, veľmi by ma mrzelo, keby chalani hrali baráž. Predsa som tu vyrastal a človek nikdy nevie, kedy sa môže vrátiť,“ zaspomínal na chvíle spred niekoľkých mesiacov Juraj Rožník. Po roku strávenom v MHC Mountfield sa spomínaný krídelník vrátil domov: „Po skončení zmluvy v Martine som mal s nimi ešte na rok opciu. Celé sa to ale naťahovalo a nevedel som ani na čom som. Potom prišla možnosť ísť do Dukly, tak som nad ničím iným nerozmýšľal.“

Väčšina hráčov je toho názoru, že zápasy, v ktorých sa postavia proti svojmu bývalému tímu, sú vždy niečím výnimočné. Azda väčšia motivácia na strelenie gólu? Rožník, hoci má v Martine stále mnoho známych, stretnutia proti tomuto mužstvu považuje ako každé iné: „Odohral som tam necelú sezónu, takže to nejako špeciálne neberiem. Mám tam kamarátov, ale momentálne som hráč Dukly, vyrastal som tu, takže to naozaj neberiem nejako špecificky.“ Skutočnosť, že je znova v rodnom meste, ho naozaj teší. Nielen, že to má z domu na zimný štadión naozaj blízko, spokojnosť má na svedomí aj jedna žena. Mladé slečny, neľakajte sa, Juraj vraví o svojej mame. „Je to tu dobré, doma je doma. Mama mi navarí, operie, takže spokojnosť,“ vyjadril sa s úsmevom. Domáci Trenčín musel už ale dvakrát opustiť. V posledných dvoch formáciách sa hráči pomerne dosť striedajú, nie vždy patrilo voľného miesto práve jemu. V rámci striedavého štartu tak následne pomohol aj hráčom prvoligovej Prievidze, dokonca strelil i dva góly: „Každý hráč chce hrať, takže ma to trošku mrzelo. Ale na druhej strane je to dobré, lebo každý zápas je lepší ako tréning.“

Juraj v utorok oslávil 22. narodeniny. Gratulácie a vinše boli štedré, priatelia a blízki mu želali predovšetkým pevné zdravie, resp. skoré uzdravenie Práve to teraz totiž potrebuje najviac. „Posledné štyri sezóny sa mi zranenie vyhýbali. Bohužiaľ, teraz to prišlo v úvode sezóny a už to neovplyvním. Mám natiahnuté trieslo a tu sa moc doba liečenia nedá stanoviť. Myslím si, že určite ako v živote, tak i v hokeji samotnom, je zdravie najdôležitejšie,“ vyslovil. Keď už mal ale tie narodeniny, zvedavosť nás dohnala k otázke, aký hmotný darček, ktorý sa dá kúpiť za peniaze, by ho najviac potešil. Rožník sa prejavil ako pravý chlap: „Darček? Myslím, že by to bolo nové auto,“ nezaváhal s odpoveďou.