Dukla nastupovala do zápasu proti Bystrici v pozícii prvého tímu tabuľky, hostia hrali prevažne defenzívne a vypracovali si náskok vďaka zvládnutým protiútokom. Trenčania dobýjali pevnú bystrickú defenzívu a gólovo ju odklial presnou strelou Martin Vozdecký v presilovke.

„Presiloviek sme dnes mali veľa a stále nám to v nich nechcelo padnúť. Moja strela vyšla, puk prepadol do brány, chvalabohu. Potom sme dokázali vyrovnať a na nájazdy to víťazstvo ukusli, dva body tešia,“ hodnotil svoj úspešný strelecký pokus Vozdecký. Situácia bola naoko menej nebezpečná, no práve pokus spoza hráča sa ukázal ako správny recept na brankára Bacashihuu. „Počkal som, naznačil príklep, brániaci hráč teda nechal priestor medzi nohami, takže som to skúsil tade, lebo brankár toho asi moc vidieť nemohol. Prešlo mu to medzi rukou a betónom, taký teplomer,“ pousmial sa úspešný strelec. Aj on toho mal po zápase dosť. „Bystričania hrajú v obrane dobre, bol to teda ťažký zápas. Mali sme viacero šancí, napríklad Gašpi to tam mohol dvakrát šupnúť, Bystričania ale boli rozhodne dobrým súperom,“ vzdal súperovi hold Vozdecký.

Druhý gól strelil Tibor Melichárek, keď po akcii Gašparoviča dostal nakoniec puk pred odkrytú bránku. „Jakub Gašparovič mal puk a nahodil ho pred bránu, ja som si hľadal miesto na zadnej žrdke. Rišo Pavlikovský o mne vedel, tak mi to nenápadne posunul pred prázdnu bránu. Bola to taká bagová situácia,“ komentoval presný zásah šesťgólový strelec Dukly. Na pozíciu elitného kanoniera ligy mu pomoho aj premenený samostatný nájazd. „Veril som si, vedel som, že budem strieľať. Podarilo sa mi to trafiť presne tak, ako som chcel,“ pochvaľoval si Melichárek.

Jan Chábera kryl v zápase 31 bystrických striel, na dve bol prikrátky. Počas prvých dvoch tretín boli hostia pred bránou Dukly pomenej. „Pozeral som sa dve tretiny väčšinou na to, ako útočíme, na mňa toho veľa nešlo, mal som len pár zákrokov. Väčšinu času sme strávili u nich v pásme. Mali sme tam dosť šancí, ktoré sme nedali, skoro nás to stalo zápas, ale nakoniec sa nám podarilo dotiahnuť zápas do nájazdov a vyhrať,“ tešil sa z víťazstva Chábera. Pri prvom inkasovanom góle puk ostal chvíľu nepokrytý na ľade, český gólman si ale netrúfol zariskovať a vybehnúť z bránky preň. „Súper vystrelil na prvú žrdku, na hokejku. Puk sa odrazil pomerne ďaleko, čakal som, že ho vezme obranca keď sa otočí, aj som na neho kričal, ale pravdepodobne ma nepočul, lebo bolo tu veľa ľudí, atmosféra bola vynikajúca a búrlivá. Bohužiaľ to dopadlo gólom,“ komentoval spletitú situáciu pred bránou brankár trenčianskeho tímu. Pri druhom góle si hostia presne nahrali v prečíslení a prišla strela voľného hráča, pri ktorej mal brankár minimálne šance. „Tento gól som si vyčítal paradoxne viac, lebo som si na ten puk siahol. Trafil to pekne, ale ja som to štrajchol, skoro som puk mal,“ popísal svoju smolu pri zákroku Chábera. V nájazdoch vychytal všetkých troch strelcov, motivácia bola jasná:„Proste sme tie dva body chceli.“

Michal Hlinka bol v úvodných kolách viackrát gólovým hrdinom, v zápase s Bystricou sa skôr pasoval do úlohy Zorra pomstiteľa. Už pri zákroku Handzuša na Olveckého v úvodnej tretine vyštartoval, ale aura slovenskej legendy ho predsa len trochu zastavila. „Trošku som sa zabrzdil, ale malo sa to už riešiť asi vtedy, lebo zákroky len pokračovali, takže tá bitka tak či tak prišla,“ zamyslel sa Michal po zápase, ktorý dosledoval v civile na tribúne.  „Keď som prišiel na tribúnu za stavu 0:2, bolo to nepríjemné. To, čo sa dialo potom bolo neopísateľné. Preto sa hokej hrá, takéto momenty sú na nezaplatenie. Zostarol som na tribúne o desať rokov za tých posledných päť minút,“ smial sa mladý krídelník Dukly.V pozícii diváka sledoval vyrovnanie a obrat svojho tímu. „Hlavne ten Vozďov gól chalanov nakopol, diváci boli neskutoční, ožili po góle a hneď sa vyrovnalo. Mal som pocit, že sa to podarí otočiť ešte v riadnej hracej dobe, nakoniec sa to podarilo po nájazdoch, čo je tiež super. Mne spravili veľkú radosť ako divákovi na tribúne,“ hral úsmev na perách mladého bojovníka. Jemu fyzická hra nevadí, naopak sám takú preferuje, takže v zápase sa cítil ako ryba vo vode. „Vyhovuje mi to, bolo tam ale pár nepekných zákrokov a ako nám tréneri zdôrazňujú, musíme si zastať každý každého, vyvŕbilo sa to do tej bitky. Ja som rád, že to chlapci zvládli aj bezo mňa a body sú doma,“ konštatoval Michal. Nedohral po bitke v 25.minúte, kedy išiel pomstiť faul na spoluhráča. „Ja som videl, že Paťovi Koyšovi skoro utrhli koleno, takže som neváhal a hneď som tam išiel. Nakoniec som sa nebil s tým hráčom, ktorý fauloval. Súper ma držal za prilbu, snažil som sa dať ju rýchlo dole a vyhrať, celkom dobre to myslím dopadlo,“ hodnotil bitku Michal, ktorý po niekoľkých úderoch súpera zvalil na zem. Bojoval s Galambošom, ktorý prišiel na pomoc Grundlingovi, na ktorého spolu s Michalom vyštartoval aj Holenda. „Vznikla tam mela, prišiel do nej, musel rátať s tým, že niečo od niekoho nakúpi. To je hokej. My si zastávame každý každého. Patrika trafil myslím Grundling, takže sme išli hneď po ňom, Galamboš prišiel a zozadu ma odtiahol, nebolo teda na čo čakať,“ zhodnotil vývoj situácie Hlinka.