Na domácom ľade sme zdemolovali Nitru, strieborný tím minulej sezóny, impozantným spôsobom. Sedemgólovým. Pritom, dva dni predtým sme premiéru na vynovenom štadióne zvládli len mlčky, bez gólu, zato proti hráčom spod Zobora to bola strelecká smršť, ktorá uchvátila. Až samotný tréner Miroslav Chudý ďakoval fantastickým divákom.

Proti Košiciam to akosi nechcelo ísť. Početná streľba, šance a nič. Studnica gólov prázdna. Pritom, dobrý výkon! Publikum vytlieskalo svojich, a to je podstatné pre týchto chalanov. Tá tichota, bezgólová za Melicherčíkom, však predznamenávala búrku. A prišla. Demolačne pre súpera, ktorý nás vyradil v semifinále play - off a na krky sme si vešali "len" bronzové medaily.

Mohol nás knokautovať Nádašdiho gól po pár sekundách hry. Razantné zakončenie príklepom a už len vlniaca sa sieť za Wiikmanom. Slabým mužstvom by to zatriaslo, silné by sa vedelo pozviechať. To banskobystrické vstalo a povzviechalo sa. Oprášilo kolená a rozprúdilo parádu. Bavilo sa hokejom.

Už prvý gól za Lakosilom ukázal, akú ľahkosť dokážeme mať na hokejkách. Róthova energickosť, výborná časovaná prihrávka, Zigova drzosť, natlačenie sa a zrovnanie skóre. Obecenstvom to pohlo. Ešte viac, ked Hudy prepasíroval puk v presilovke po druhýkráť do bránky HK. Možno aj keby sme v piatok dali jeden gól, prišiel by druhý, tretí...

Teraz prišiel druhý, tretí, piaty a aj siedmy. Po sebavedomých zakončeniach, dominantných strelách, po pravej hokejovej radosti. V tomto mužstve to drieme. Zdemolovalo Nitru na vlastnom ľade, patrilo mu piešťanské klzisko a teraz padol vicemajster.

Tomáš Zigo: "Mrzel nás zápas proti Košiciam. Chceli sme sa predviesť, vyhrať a potešiť tak fanúšikov, ktorí sa na nás tešili. Prehrali sme ale po nešťastnom góle, dali sme si ho sami. Teraz proti Nitre sme tiež začali zle, úvodný gól Nitry bol veľmi bolestivý pre nás. Potom som ale dostal výbornú prihrávku od Mária Rótha, zakončil som, prešlo to do siete a vyrovnali sme. Odvtedy to už išlo akosi samo, diváci nás hnali vpred a my sme išli za gólmi ako za korisťou. Bavilo nás to. Skutočne sme sa hokejom zabávali. To kulisa a ľudia nás hnali za gólmi, nedalo sa inak," rozprával po zápase autor prvého gólu na vynovenom štadióne. 

Bude to osobné, ale naši chalani na ľade ako keby niekedy potrebovali zapáliť. Nakopnúť gólovo, obecenstvom. Občas nastupujú do zápasov, do vstupov tretín, akosi hlucho. Preto je dobré, že iskra zápalnej šnúry ničoty voči súperom prichádza aj z hľadiska. Hlasivky fanúšikov dokážu zázraky.

Naši hráči hokej milujú. Je ich každodennou prácou. Vášňou. Niečím, čo milujú. A ked im kričí dvetisíc divákov, fandí im, tlieska, povzbudzuje, je to niečo úžasné. Skúste sa postaviť na lavičku alebo vykorčuľovať na ľad. Ako keby vám v zamestnaní po úspešne zvládnutej práci tlieskalo dvetisíc ľudí. Za jednotku v škole, keby tých dvetisíc ľudí vzplanulo a fandilo vám. Asi nikto to takto osobne nenapíše, ale každý hlas, pokrik, povzbudenie z hľadiska môže veľa zmeniť. Všetko. 

Potom sa nemožno čudovať slovám trénera Miroslava Chudého po zápase. "Chceme sa podakovať našim fantastickým fanúšikom za povzbudzovanie."