V nich obrusoval svoj talent a popritom zbieral medailové vavríny, či už s dorastom alebo juniorkou. Mário Róth urobil v minulej sezóne ďalší dôležitý krok vo svojom živote - debutoval v A - tíme, štarty v ktorom mu výrazne napomohli zvládnuť prechod k mužom. Dosiahol v ňom aj prvý extraligový gól, puk z neho si potom v mixzóne, pred novinármi, pri rozhovoroch, pichol do vrecka na pamiatku. Bol prvý, ale nie posledný z hokejky útočníka, ktorý v aktuálnej sezóne dáva taktiež o sebe vedieť, čo je dobrý signál vzhľadom na jeho očakávaný progres. S mladým a vždy energicky pôsobiacim hokejistom sme sa porozprávali aj na túto tému.

Veľmi trefne najprv zhodnotil úvodné vystúpenia nášho mužstva v začínajúcej sa extraligovej sezóne."Vstup do ligy bol ťažký, hrali sme vo Zvolene, kde sme vyhrávali o tri góly, no neskôr sme si to pokazili a nakoniec sa ten zápas ani nedohral. Ani následné zápasy neboli ešte podľa našich predstáv, ale potom sme sa už dostali do svojho rytmu, bolo to lepšie a začali sme vyhrávať. Vtedy sa aj inak hrá. Len je škoda, že v niektorých zápasoch máme hluché fázy, trápime sa s tým," začal rozprávanie mladík. Pristavili sme sa práve nad stratou koncentrácie našich hráčov v zápasoch - sledujeme to už viac ako tri roky, vždy sa v našich zápasoch nájdu pasáže hry, keď akosi prestaneme hrať, sme rozháraní a súperi to využívajú na streľbu gólov do našej siete. Stojí nás to veľakrát body, ktoré potom vždy niekde chýbajú..."Nikdy nehráme koncentrovane celých 60 minút, vždy nám ujde určitá časť zápasu a inkasujeme z toho góly, ktoré nás veľakrát zlomia a dobieha sa to potom veľmi ťažko. Verím, že s odstupom času to bude tak, že budeme hrať celý zápas podľa našich nôt a nebudeme musieť zmazávať súperov náskok, pretože nie každý zápas sa bude dať otočiť. Nám sa to posledne podarilo v Poprade či v Brezne proti žilinskému mužstvu, v tých zápasoch sme demonštrovali svoju silu," pokračoval.

Praje si však zápasy bez takéhoto nervového vypätia. Ale aspoň diváci v publiku sa nenudia. "Náš tím má tento rok veľký potenciál. Dokázali sme svoju kvalitu, ale aj zabojovať vždy, keď to bolo najviac treba a otočiť napríklad spomínané zápasy, keď sa skutočne už zdalo, že je koniec. Myslím si, že tento rok by sme ako mužstvo mohli atakovať vysoké priečky a verím, že spravíme všetko preto, aby boli tie najvyššie," zaželal si aj za nás. Po zložitých chvíľach klubu na začiatku sezóny už myslí len pozitívne."Už sa nevieme dočkať momentu, keď vykorčuľujeme na náš domáci ľad pred novou tribúnou, pred našimi fanúšikmi. Určite sa bude hrať inak v kultúrnejšom prostredí pre nás všetkých a my hráči sa budeme snažiť robiť radosť našim fanúšikom, ktorým verím, že nechýba len hokej, ale chýbame im určite aj my. V Brezne nás niektorí videli, ale nie všetci, preto verím, že konečne príde ten čas a spoločne sa budeme stretávať na zápasoch v Banskej Bystrici," vravel. 

Z osobného hľadiska ho teší, že má možnosť hráčsky napredovať v extraligovom kolotoči, v ktorom sa presadzuje. Cíti, že mu to dáva veľmi veľa, viac, ako keby niekde blúdil po hosťovaniach či striedavom štarte v prvej lige a nestál na pevných nohách istoty. "Tak určite som spokojný, že aj napriek takej veľkej konkurencii aká je v mužstve som sa dokázal presadiť a zabojovať o svoje miesto v zostave. Zatiaľ som spokojný, ale vždy to môže byť lepšie a lepšie. Na ľade sa však cítim dobre a mám veľkú motiváciu zostať v A - mužstve čo najdlhšie, ukazovať sa v najlepšom možnom svetle, neustále sa presadzovať a nazbierať tak čo najviac skúsenosti do budúcna," zakončil rozhovor mladík s výbornou povahou a značným hokejovým talentom. Bárs by sa mu darilo naďalej, spoločne s mužstvom, samozrejme.

Miroslav Čief