Juniorský brankár Dukly Hrenák o svojom góle: Mal som aj šťastie

Brankári sú väčšinou najdôležitejšími hráčmi tímu, od ich výkonov záleží, či sa mužstvo udrží v hre o víťazstvo. V modernom hokeji brankári čoraz viac pracujú aj s hokejkou, v zámorskej NHL ich kvôli tomu už aj obmedzujú. Aj u nás sú brankári, ktorí nemajú hokejku len na vykrytie priestoru. 18-ročný brankár Dukly Dávid Hrenák v sobotu svojim gólom do prázdnej brány súpera potvrdil postup trenčianskej juniorky do finále extraligy.

Dávid, bol to váš prvý gól z hry?

„Áno, prvý. Padol aj so šťastím. Videl som, že som tam mal veľa času, tak som si desať sekúnd pred koncom povedal, že to vyskúšam. Našťastie sa nejak ten puk na súperovej modrej čiare zakrútil a namieril do bránky, mal som teda aj šťastie, ale som rád, že to vyšlo.“

Bola to náhla inšpirácia, alebo ste to mali v pláne vždy pri hre súpera bez brankára?

„Vždy, keď súper odvolá brankára, tak si poviem, že by bolo super, keby sa mi podarilo streliť gól. Teraz to vyšlo ideálne a som tomu rád.“

Koho z brankárov si pamätáte s podobným zásahom, kto vás inšpiroval?

„Asi prvého si pamätám Martina Brodeura, nedávno podobne skóroval aj Mike Smith.“

Kto z trénerov začal u vás pilovať hru hokejkou?

„Určite tréner Kosa v Trenčíne. Vždy, keď som chytil puk do lapačky, prízvukoval mi, aby som to skúsil rozohrať do určitých bodov. Tento rok to so mňou cibril aj brankár dvadsiatky Jurčenko či tréner Kučera z osemnástky.“

V sezóne ste už chytali za projekt Orange 20, boli ste náhradníkom na MS juniorov, potom ste hrali v projekte osemnástky. Teraz vás čaká finále juniorskej extraligy, MS 18, potom snáď draft NHL, celkom nabitá sezóna.

„Sezónu môžem hodnotiť iba pozivítne, všade mi to niečo dalo. Musím sa poďakovať trénerovi Bokrošovi za šancu v dvadsiatke, kde som mohol pôsobiť, dosť mi dalo aj pôsobenie v osemnástke, všade som chytal ťažké zápasy a to ma posúvalo ďalej. Do Trenčína som sa vrátil prakticky až na play-off, kde už som tiež chytal len náročné duely.“

Veríte, že vaše meno zaznie aj na drafte?

„Všetko bude záležať od toho, ako zachytám na majstrovstvách sveta. Nesnažím sa preto ani na to teraz myslieť, prvoradé je play-off, potom šampionát a potom uvidíme, či sa draft podarí. Je to taký sen, spravím všetko pre to, aby sa to podarilo.“

V Dukle ste už niekoľko rokov, máte zlato z kategórie starších žiakov aj dorastu, príde tento rok aj najcennejšie mládežnícke, z juniorky?

„Začínal som s hokejom v Považskej Bystrici, kde som bol do siedmej triedy, potom som prišiel do Dukly. Dúfam, že sa nám to podarí, bude to určite ťažká finálová séria. Radšej by som hral asi proti Slovanu, nech to je také derby a má to väčší náboj. Oni hrajú fyzický hokej, tlačia sa do brány. Určite to bude náročná séria, či už budeme hrať proti Slovanu, alebo Bystrici. Veľmi sa na ňu teším.“

Do finále ste mohli pomôcť aj trenčianskemu dorastu, tam ste však v semifinále nestačili na Poprad. Čo chýbalo?

„Je to určite škoda, že nám to nevyšlo. Myslím, že sme mali dosť mladý tím, Poprad tam mal aj skúsenejších hráčov. Boli sme viac ako vyrovnaný súper Popradu, škoda že nám to nevyšlo. Dorastenecký tím má ale naozaj sľubnú budúcnosť a o rok by to chalanom mohlo vyjsť.“

A ako to bude o rok s vami?

„Ešte mám zmluvu aj s projektom dvadsiatky. Všetko sa ale bude odvíjať od toho, ako sa mi bude dariť na majstrovstvách sveta do 18 rokov.“