Spomienka na bláznivý zápas v Bystrici
Autor:
Huste.tv
| Zdroj: Miloš Toporcer
Všetko sa to začalo v 22. minúte. Povestná „bomba“ Lukáša Hvilu zostrelila domáceho brankára Slipčenka po rane do jeho masky a následný gól Vandasa rozhodca Šefčík uznal. To Slipčenka, inak aj bez toho dosť emotívneho brankára, riadne rozčertilo a bolo len otázkou času, kedy sa niečo zomelie.
Presne 66 sekúnd pred koncom sa pobili hráči, aj obaja brankári. Na jasnú výzvu Slipčenka, ktorý prekorčuľoval až k Sidorovi. Počas sumarizácie dvojminútových trestov i tých so skratkou DKZ uplynulo vyše 20 minút a vynútenú prestávku rozšírila aj lehota, aby sa popradský hráč Samuel Takáč mohol obliecť do brankárskeho výstroja. Zrodila sa kuriozita, ktorá vojde do histórie. Prvého gólmana Nikkiläho odviezli ešte predtým do nemocnice po narazení od Lampera. Už vtedy, v 43. min, sa strhla bitka medzi Lamperom a „pomstiteľom“ Jáchymom. Náhradný gólman Sidor sa pobral predčasne do šatne za hrubosť spolu so Slipčenkom, a tak sa do bránky 66 sekúnd pred koncom postavil Takáč. Pustil len jeden gól a Kamzíci doskákali po rozvášnenom priebehu do víťazného konca.
Väčšina z aktérov zápasu sa zhodla, že spúšťačom tejto nevídanej situácie a množstva hrubých hitov či nepríjemných faulov bol uznaný Vandasov gól či veľmi slabý výkon hlavného rozhodcu, ktorý neskôr dostal „stopku“ na šesť zápasov. „Rozhodcovi som ukázal ako maska vyzerá, dostal som puk do hlavy, padol gól, viac to komentovať nebudem. Tá rana bola poriadna, rozhodca to videl, je v jeho kompetencii hru prerušiť, neprerušil," popísal rozporuplný okamih Robert Slipčenko. Ten bol hlavným strojcom pamätných okamihov z posledných sekúnd zápasu. „Bolo to aj o taktickom zvažovaní, vedel som, že nemajú druhého gólmana a že nejaká šanca na vyrovnanie sa nám naskytla. Som rád, že druhý popradský brankár necúvol, že výzvu na bitku zobral férovo, klobúk dole pred ním. Nám to aj mohlo stačiť, jeden gól sme 51 sekúnd pred koncom strelili, na druhý vyrovnávajúci sme mali šancu."
Svoje emócie len horko–ťažko krotili aj tréneri na pozápasovej tlačovke. Názory na rozhodcovské výkony len tak tak že neskončili pokutou, keďže 24 hodín po zápase bývajú veľmi sledované a často trestané. Preto sa aj náš vtedajší tréner vyjadroval na ich adresu veľmi opatrne. „Rozkúskovali ho vylúčenia s divokým záverom a poviem vám, niečo také som ešte nezažil, ďalej to nemá význam rozpitvávať," snažil sa ovládnuť popradský lodivod Škrak. Neskôr prezentoval svoj názor aj na záverečnú bitku. „Vyzval nášho na bitku a Sidor možno aj vplyvom neuváženosti sa nechal strhnúť a vtiahnuť do bitky. Ak to urobil Slipčenko s taktickým zámerom, tak mu to vynikajúco vyšlo, pomohol mužstvu. U nás sa takéto bitky nedejú, zaskočilo nás to. Sidor urobil chybu, zhodil rukavice a masku, treba však povedať, že rozhodca nemal zápas pod kontrolou."
Jednoduché to nemal ani s výberom „tretieho brankára“. „Bolo to na dobrovoľnosti, najskôr sa mi prihlásil Dávid Buc, no po inkasovaní dvojminútového trestu nemohol pokračovať v hre. Potom nabral odvahu Samo Takáč a narýchlo sa obliekol do brankárskeho výstroja. Ja som v role brankára počas aktívnej činnosti všeličo zažil, aj som sa v kariére zo dvakrát pobil, no toto bola pre mňa absolútna novinka. Nikilläho po náraze na chrbticu od Lampera značne otraseného odviezli do nemocnice, Sidora zasa vylúčili do konca zápasu."
O celoživotný zážitok si zarobil aj Samuel Takáč. „Na tento zápas budem spomínať veľmi, veľmi dlho. Toto sa mi už asi v kariére nezopakuje. Betóny som mal na sebe niekedy v detstve na hokejbale a len tak zo srandy na tréningu, no v zápase to bola teda riadna premiéra. Neviem si ani predstaviť ako by som to dochytal v brankárskych korčuliach či nohaviciach, tie som si nechal svoje. Nikdy som neveril, že minúta môže trvať tak dlho. Dokonca som dostal aj gól hneď po 15 sekundách. Bol to taký lacný gól, taký brankárov... Chytil som aj nejaké strely zo stredného pásma, no keď dostal dobrý puk na kruhy Grman, tak mi nebolo všetko jedno. Našťastie minul. Mam na čo spomínať.“
