Jozef Danielčak: Po rokoch v zahraničí sa chcem zabývať v Poprade
Autor:
Huste.tv
| Zdroj: Miloš Toporcer
Ako vyzerali tvoje prvé hokejové kroky a prečo si sa rozhodol práve pre tento šport?
S hokejom som začínal ako päťročný v Prešove. K športu ma viedli rodičia.
Vo veľmi mladom veku si sa rozhodol pokračovať vo svojej kariére v ďalekom Fínsku. Aké sú tvoje spomienky na hokejovú školu v krajine tisícich jazier?
Ako pätnásťročný chlapec som hokejové skúsenosti získaval v klube Vaassan Sport vo Fínsku. Keďže to bolo obdobie tesne po získaní občianskeho preukazu, bola to pre mňa nielen "hokejová škola" ale aj "škola života". Získal som tam hlavne cenné hokejové skúsenosti.
Nasledovali dva roky v „družobných“ Vítkoviciach, zaregistroval si medzi ľuďmi v klube či fanúšikmi určité náznaky dobrých vzťahov medzi našimi klubmi?
Všimol som si, že fanúšikovia nosia na zápasy popradské dresy alebo vlajky. Je to teda obojstranné a kluby sa vzájomne podporujú.
V priebehu tejto sezóny si sa presunul späť pod Tatry. Bolo hlavným dôvodom odchodu z Čiech nové pravidlo o ostaršovaní hráčov?
To pravidlo sa zrušilo ešte pred mojim kontaktom s popradským mužstvom, takže to nebol dôvod. Chcel som novú výzvu a chcel som byť doma. Potrebujem si dokončiť strednú školu a chcem sa presadiť v "A" tíme Popradu.
Ako junior si takmer okamžite dostal šancu aj v seniorskom tíme Popradu, kde si sa stihol už aj strelecky presadiť. Bavil si sa s trénermi či vedením o možnosti hrať medzi mužmi aj pred príchodom pod Tatry?
Áno, pred sezónou sme sa bavili o možnom návrate a pôsobení medzi mužmi.
Popri „áčku“ stíhaš aj pár zápasov v juniorke, kde sa vám zatiaľ veľmi darí. Tešíš sa aj z týchto duelov? Veď sa ti musia oživiť spomienky na deviatacký titul pri pohľade na spoluhráčov...
Áno, teším sa na každý zápas. V juniorke poznám chlapcov a verím, že by sme mohli zopakovať titul ako v deviatom ročníku, kedy sme boli majstrami Slovenska.
Ako je to s reprezentáciami v tvojom prípade? Si v kontakte s trénerom Bokrošom?
Toho roku v apríli ma pán Bokroš pozval do reprezentácie do 20 rokov, ale kvôli zraneniu som sa nemohol zúčastniť turnajov v Salzburgu a Hodoníne. Začiatkom tejto sezóny som už nechýbal v kempe tohto výberu.
Plánuješ ostať „doma“ v Poprade na dlhšie obdobie, alebo ťa láka ešte zahraničie?
Rád by som ostal v Poprade a stal sa stabilnou súčasťou popradského "A" tímu. To je môj momentálny cieľ v hokejovej kariére.
