ROZHOVOR SO ZANEOM KALEMBOM
Autor:
Huste.tv
| Zdroj: Miroslav Čief
Už prvým zákrokom v prvej minúte prípravneho súboja proti Nitre, keď puk len tak zabuchotal po jeho zákroku na vyľudnenom zvolenskom štadióne na turnaji, predznamenal, čo od neho možno čakať. Fanúšikom najprv kľala oči jeho žltá farba výstroja, ale potom s obyčajom prirodzenosti dával do popredia svoje efektné zákroky, ktorými súperov rozčuľoval a nám priťahoval body. Občas mal takú formu a takú zápasovú horúčku, že puky sťahoval do svojej náruče ako medveď maliny. Mal niekoľko naozaj skvelých zápasov, v ktorých lámal strelecké hokejky. Bol našou oporou, to bez pochýb. Zane Kalemba (28) je proste frajer, chytajúci svojským spôsobom. Vyžíva sa vo svojej lapačke, obľubuje prácu s hokejkou, nebojí sa pomôcť si ňou pri postrčení spoluhráča, na ľade pôsobí nebývale isto a jednoznačne mu máme veľa začo ďakovať, všetci v HC ´05.
Zane, tvoja kariéra bola dlhodobo spätá s Amerikou, kde si chytal vo viacerých súťažiach a brankársky si sa vybrúsil vo veľkom množstve náročných zápasov. Čo neskôr podporilo tvoje úvahy skúsiť to v Európe? Ako hodnotíš pôsobenie v poľských Katowiciach, kde si pôsobil sezónu pred angažmánom v HC ´05?
Moja prvá sezóna v Európe v Katowiciach bola veľmi zaujímavá. Naučil som sa hrať na širšom klzisku. Celkovo má poľská liga niekoľko dobrých hráčov, ale svojou úrovňou nebola porovnateľná so slovenskou extraligou. Oveľa väčšiu kvalitu a prestíž má slovenská. V Katowiciach sme mali taktiež mnoho hráčov z Ameriky, čo bola aj pre nich dobrá skúsenosť. Celé pôsobenie v Poľsku hodnotím pozitívne, s výnimkou nášho manažéra, ktorý zaobchádzal nespravodlivo a nezaplatil mnohých miestnych poľských hráčov.
Po poľskom dobrodružstve si potom zakotvil v Banskej Bystrici. Ako, obhliadnúc sa do ešte stále čerstvých spomienok, vnímaš túto kapitolu tvojho hokejového života?
Sezóna na Slovensku bola pre mňa veľkým zážitkom. Moji spoluhráči boli jedni z najlepších, akých som stretol vo svojej kariére. Nadviazal som veľké priateľstvo s hráčmi z rôznych krajín. Je zaujímavé, že sme mali hráčov z mnohých krajín (Česko, Slovensko, Kanada, USA, Chorvátsko), ale boli sme kamarátskym duchom prepletený tím. Bolo to určite preto, že sme mali veľkého vodcu v našom kapitánovi Michalovi Hudecovi, ktorý nás stmeloval. Takisto sme mali skvelých trénerov, chutilo nám trénovať po celý ročník, veľmi nám zahraničným hráčom pomohlo aj to, že tréner Országh hovoril perfektne po anglicky a na každodennej báze nám vysvetľoval pokyny. Takisto náš prezident a generálny manažér boli na veľmi profesionálnej úrovni, veľmi sa zaslúžili o medailu, ktorú sme ako tím získali na konci sezóny. Od zhora nadol, organizácia klubu bola na dobrej úrovni a samozrejme, že nám pomohlo aj to, že sme mali veľkú podporu v najlepších fanúšikoch v extralige a cítili sme ich podporu po celú sezónu a najmä v play- off!
Pomenoval si to pravým menom, akiste i hráči dávali tomu všetkému taký dojem, že hokejová sezóna je pre nich, vzhľadom na to, že hokej milujú, ako taká párty. Ale, schválne, opýtam sa ťa na citlivejšiu otázku, a to, že ako si spokojný so svojimi výkonmi v bránke HC ´05?
Osobne som chcel urobiť dobrý prvý dojem v lige a myslím si, že som mal spolu s mužstvom skvelý štart do sezóny. Mojim cieľom je v každom zápase dať nášmu tímu šancu vyhrať. V sezóne som odchytal okolo 60 zápasov spolu aj s tými vo vyraďovačke, niektoré sa mi vydarili, inokedy to mohlo byť z mojej strany lepšie, ale z väčšej časti som dosiahol svoj cieľ.
Sezónne ciele mužstva, berúc v úvahu vyskladanie kádra a všetko zdravé a progresívne v ňom, boli akiste medailové. Pridusila ich Nitra v semifinálovej pasovačke, ktorú sme nezvládli podľa predstáv. Ako sa pozeráš na sériu s tímom spod Zobora? Aj v tebe sa stále drží pocit, že sme v nej mohli hrať dôležitejšiu rolu, položiť v nej na ľad viac, ako jeden súťažný zápas?
Mal som o celej sérii s Nitrou inú predstavu. Chýbali nám výsledky, čo bolo ovplyvnené určite aj tým, že nám v dôležitých zápasoch chýbali kľúčoví hráči. Keby sme však všetci hráči išli ešte na viac ako 100%, mali možno aj trochu viac šťastia, tak si myslím, že sme mohli semifinále dostať do siedmeho zápasu a tam prekvapiť víťazstvom.
Akiste nebanuješ nad príchodom do Banskej Bystrice aj vzhľadom na tvoj súkromný, civilný život. Aký sa ti ponúkol pohľad na naše mesto, akú mienku si si urobil o našich ľuďoch a čo strava, aj teba prepadli spoluhráči pohnútkami, nech okúsiš halušky, aby si vedel, čo je tu dobré?
Banská Bystrica je jedným z najkrajších miest v Európe. O tom niet pochýb. Ľudia boli veľmi priateľskí, zostal som v kontakte s mnohými priateľmi, ktorých som si našiel mimo hokeja. Zaskočilo ma, aká bola teplá zima, bolo málo snehu, ale mali sme tak viac času oceniť námestie a všetky pekné zákutia mesta a mohol som priateľov vziať na výlety po meste, okolitých kopcoch či horách. V reštauráciách bolo vždy kvalitné jedlo a áno, halušky ma prepadli, spolu s tatarákom sú to moje obľúbené jedlá.
Teraz, keď sa postupne roztápa ľad v halách a vy hráči máte súťažnú prestávku, si určite užívaš chvíle voľna. Aké sú v tvojom prípade, pripravuješ sa už nejakým spôsobom aj na novú sezónu?
Po skončení sezóny si užívam trochu voľna, ale takisto pôsobím ako tréner brankárov pri mládeži v New Jersey Devils. Dávam súkromné tréningy brankárom všetkých vekových kategórií v rámci môjho programu. Inak na sebe ustavične pracujem, chodím do posilovne, robím kardio cvičenia. Ako tréner pôsobím v popoľudňajších hodinách, potom korčuľujem a v noci trénujem na ľade asi hodinu s niektorými miestnimi hráčmi, ktorí hrajú na vysokej škole profesionálnu ligu.
