ROZHOVOR S JAMESOM MARTINOM
Autor:
Huste.tv
| Zdroj: Miroslav Čief
Banská Bystrica bola jeho prvou kariérnou zastávkou v Európe a sám s ňou vyslovuje spokojnosť. Pomerne skoro sa adaptoval, zvykol si na naše zvyky a obyčaje a stal sa oporou zadných radov HC ´05. Po skončení sezóny sa vydal spolu so svojou priateľkou Triciou na potulky po Európe spoznávajúc jej krásy, no ešte predtým nám poskytol rozhovor.
James, priaznivci banskobystrického hokeja ťa spoznali ako už skúseného hráča, ktorý zacelil defenzívu HC ´05. Priblíž nám tak svoje prvé kroky do hokeja, ktoré sú akiste zaujímavé.
S hokejom som začal v piatich rokoch, hrával ho môj starší bratranec a okamžite som sa do hry s pukom zamiloval. Začal som sa učiť korčuľovať, stále vac som sa hokeju začal venovať a našiel som doňho tú správnu chuť. Ešte stále mám odložený svoj prvý pár rukavíc aj svoju prvú hokejku, s ktorou som začínal. V Amerike je odkladanie si podobných cenností klasika.
Hokej ti teda učaroval, no mladí americkí chlapci podľahnú aj iným športom, trebárs bejzbalu. Ty si sa odhodlal ísť hokejovou cestou, priblíž nám ju, ako nasledovala ďalej, od tvojich prvých kontaktov s pukom?
Kvôli hokeju som obetoval veľa. Odsťahoval som sa ďaleko od domova, od svojich rodičov v St. Louis, keď som mal 16 rokov. V Chicagu som bol rok, neskôr som bol v Des Moines a tam som začal hrať juniorský hokej. Neskôr som hral vysokoškolský hokej v Yale University, kde som si splnil svoj sen a hral prvú vysokoškolskú ligu. Toto bola pre mňa v tú chvíľu tá najlepšia šanca, bol som poctený hrať za Yale, bol som šťastný, že mám kvality nato, aby som tam hral. Spoznal som tam kopu skvelých priateľov, naozaj som si to tam všetko užil. Neskôr som 4 roky hral už na profesionálnej úrovni popri vysokej škole škole a štúdiu. Hral som v ECHL v USA, kde som hral v niekoľkých tímoch. Užíval som si to a zistil som, že hokej je aj pekný spôsob, ako si zarobiť na živobytie.
Neskôr si sa vydal po inej ceste, rozhodol si sa vyskúšať svoje šťastie v Európe a dostal si sa napokon sem k nám, do Banskej Bystrice. Ako to bolo s tvojim príchodom, čo ťa podmanilo skúsiť to v HC ´05?
Môj agent mal kontakt na klub a povedal mi o ponuke hrať v Banskej Bystrici. O meste a klube som najprv nevedel nič, no ako som hovoril s Američanmi, ktorí tu už hrali, tak som sa rozhodol túto ponuku prijať. Veľmi mi pomohol Chris Saracino, sme z rovnakého mesta, odporučil mi príchod sem a bol mi nápomocný v každom smere. Priznám sa, že som si na internete pozeral aj obrázky mesta a prišlo mi nádherné.
Prvá sezóna v Európe musela byť pre teba patrične zaujímavá. Ako celkovo hodnotíš vývoj celej sezóny z pohľadu tvojho a nášho klubu?
Celá sezóna bola veľmi dobrá, naozaj som si ju užil. Tím bol skvelý a všetci chlapci nás zámorských hráčov prijali medzi seba a utvorili sme dobrú partiu. Cítili sme sa vítaní. Boli sme prepletená partia kamarátstvami, súdržnosťou a prajnosťou. Všetci chalani sú jednoducho skvelí! Darilo sa nám aj na ľade, vybojovali sme si vyraďovaciu fázu a v play-off to bol potom boj, napokon sme vybojovali tretie miesto, čo sme všetci vnímali ako úspech a prestíž. Som rád, že som tu hral a spoznal skvelých spoluhráčov. Takisto úžasní boli fanúšikovia! Milujem európsky hokej a všetky chorály a skandovanie fanúšikov.
Spomínal si celkové tretie miesto nášho mužstva po skončení sezóny, javíš s tým úplnú spokojnosť, alebo si myslíš, že sa dalo dosiahnuť viac?
Nie som s tým úplne spokojný, mal som pocit, že sme mohli ísť ešte ďalej. Treba však priznať a zdôrazniť, že vo finále hrali špičkové slovenské mužstvá, ktoré si hrať finále zaslúžili. Pri šťastí a lepšej forme sme si však finále mohli zahrať aj my.
Po skončení sezóny si si s priateľkou užil kratší výlet po Európe. Navštívil si mnohé destinácie s hlbokým nádychom čara histórie. Oddychoval si, no prepadli ťa už myšlienky, kde budeš pôsobiť nasledujúcu sezónu? Alebo je ešte skoro na takéto úvahy?
Nie som si istý, kde budem pôsobiť budúci ročník. Musím sa poradiť s agentom, on vie a bude vedieť o nejakých ponukách pre mňa. Určite som však rád, že som bol v Banskej Bystrici, užil som si to tu a nevylučujem, že sa sem niekedy vrátim. Čo sa týka výletu, navštívili sme najprv Berlín, potom Amsterdam a prešli sme obrovský kus cesty a spoznali mnoho miest. Páčilo sa mi to a stálo to skutočne zato.
Na Slovensku to však pre teba určite nebolo len o hokeji. Určite si spoznal našu prírodu, kultúru, zvyklosti, stravu. Čo v tebe zanechalo najviac vyrytú brázdu a čo si budeš naveky uchovávať v spomienkach v spojitosti s našim mestom?
Mojim obľúbeným jedlom je arašidové maslo, z tých slovenských som si obľúbil rôzne údeniny a tiež halušky. Veľmi sa mi páčila zabíjačka v Ľubietovej, nikdy predtým som také niečo nevidel, tá akcia bola z tých najlepších za celý rok. V meste som našiel dobré knižnice a čítal som množstvo anglických kníh. Taktiež som ochutnal pivo Urpiner, ktoré má neskutočnú chuť. A samozrejme, učarovala mi pekná príroda a stretol som mnoho dobrých a srdečných ľudí.
