TALENTOVANÝ PETER VALENT SA STAL HISTORICKY NAJMLADŠÍM HRÁČOM HRAJÚCIM NAŠU EXTRALIGU
Autor:
Huste.tv
| Zdroj: Miroslav Čief
Aj vďaka nim, svojim nesporným hokejovým danostiam, dostal Peter Valent šancu, ktorá zarezonovala. Ako stále vekom ešte dorastenec dostal šancu v extralige. Dostal možnosť preskočiť dve kabíny a ukázať sa na svetlo lúčov slnka širokej verejnosti. Ako najmladší hráč v celej histórii slovenskej extraligy! Na zápas proti Martinu, ktorý sme vyhrali jednoznačne 5:0, nastúpil vo veku 15 rokov, 11 mesiacov a 29 dní, čím prekonal už bradatý rekord Mariána Gáboríka z jeho vtedajšieho pôsobenia v Trenčíne.
Rodený Banskobystričan však prekonanie rekordu zobral otočením listu. Preňho samotného je dôležité jedine to, že debutoval v A - tíme a splnil sa mu detský sen. Ako k takémuto niečomu vôbec prišlo? „Pôvodne som mal ísť na tréning s juniorkou a prišiel som aj na zraz pred tréningom, ktorý bol o druhej. Ihneď po mojom príchode si ma však tréner juniorky Nemček zavolal do kancelárie a oznámil mi, že idem hrať proti Martinu. Najprv som ani nevedel, čo mám povedať, ale potom som to nejako zvládol a pripravoval som sa na zápas ako na každý iný,“ otvoril sa zo svojich pocitoch, ktoré však také ako vždy určite neboli. Debut v takom veku, to je debut ako hrom! „ Pocity pred zápasom boli dobré, ale poviem pravdu, trošku som sa obával, keďže som s A - tímom ešte ani netrénoval. Ale s prvým striedaním tréma opadla a potom som sa už cítil dobre.“ Určite mu pomohlo aj to, že ho posúrili starší hráči, pomohli mu, povzbudili ho. Nech si verí, ide do toho. „V kabíne to bolo super, dostal som aj nejaké rady od tých starších hráčov, čo mi veľmi pomohlo. Na zápas som sa veľmi tešil a nemal som čo stratiť, mohol som len ukázať, čo vo mne je,“povedal.
To sa mu aj podarilo. Ukázať svoj značný potenciál. S pukom si zjavne potykal, prehľad v hre má obrovský. Veľmi zaujímavý to talent, hrajúci v našich klubových farbách. „Keďže som rodák z Banskej Bystrice, tak s hokejom som začínal práve tu v Banskej Bystrici. K hokeju ma doviedol otec, keď ma prvýkrát zobral na verejné korčuľovanie. Prvé chvíle boli bolestivé a priznám sa, že na ľade som veľmi nechcel byť, no po nejakom čase som sa znovu pýtal na ľad a nejako ma to chytilo, začal som hrať hokej a hrám ho vlastne až doteraz.“ Hokej mu tak veľmi učaroval a chce s ním spojiť svoj život. Trebárs ako profesionálny hráč. „Život bez hokeja si už naozaj neviem predstaviť, najlepšie by bolo v hokeji pokračovať, aby ma ten hokej aj živil, to je asi taký môj najväčší sen.“ Svojim talentom a pohľadom na hokej je k nemu veľmi blízko. „Hokejový sen mám asi ako každý hokejista, zahrať si najlepšiu ligu na svete NHL. Najobľúbenejšieho hráča nemám, páči sa mi viac hokejistov, či už je to Giroux alebo Daciuk s Malkinom, to všetko sú výborní hokejisti.“ Raz by sa im chcel určite podobať.
Teraz však musí hlavne ostať nohami pevne na zemi. Nie je to slasť, keď si vás ako mladého všimne verejnosť, dostanete sa do médií, do povedomia ľudí. Vyvinie to na človeka obrovský tlak, ktorý dokáže mladého človeka pridláviť. Ale silná povaha, čistý človek si s tým vie dať rady. Aj Peťo určite. Čo dokazuje na ľade, to dokazuje aj mimo neho. Je slušný, milý, tichý, práve dnes oslavuje 16 rokov, k čomu mu blahoželáme. Strávi ho s priateľkou Miškou, s ktorou rád trávi voľný čas. Okrem jej prítomnosti si rád oddýchne pri dobrom filme, či pustí nejakú disco hudbu. Má rád kuracie mäso na všetky spôsoby, pije rád ľadový čaj. Je rád, že môže byť v mužstve juniorov, kde je aj najproduktívnejším hráčom, keď za 40 zápasov nazbieral už 37 kanadských bodov. Spoločne s juniormi by práve ešte túto sezónu rád ovenčil ďalším míľnikom, tímovým. „V juniorskej kabíne sa zišiel veľmi dobrý kolektív, sú tu chalani z rôznych miest, čiže dať dokopy dobrú partiu nebolo najľahšie, ale nejako sa to podarilo. A myslím si, že ak v play-off budeme ťahať za jeden koniec povrazu, môžeme to veľmi ďaleko dotiahnuť, máme nato dosť kvalitný tím. Som veľmi rád, že môžem byť súčasťou takéhoto dobrého kolektívu,“ zakončil rozhovor mladý talent, ktorý zaraz zakúsil slávu. Ale on to tak neberie. Vie, že ak bude mať pokoru, ak sa bude snažiť, tá ozajstná sláva a hokejová radosť si ho raz určite počká.
