Denis Rehák: Je to úžasné hrať po 11 rokoch opäť doma

Zatiaľ posledným prírastkom do kádra Duky je 30-ročný skúsený obranca Denis Rehák, ktorý už odohral dva zápasy, ale z víťazstva sa zatiaľ tešiť nemohol. Návrat do materského klubu ho však teší a verí, že pôsobenie v Trenčíne bude pre neho úspešné.

Denis pôsobil v posledných dvoch sezónach v kazašskom Irtyši Pavlodar, kde pod vedením trénera Pénzeša dva roky po sebe dvíhal nad hlavu ligový pohár. V 101 zápasoch strelil 17 gólov a pridal 30 asistencií. Tretiu sezónu v klube však už nedohral a upísal sa Trenčanom. „Boli sme s Duklou v kontakte už v lete, ale rozhodol som sa opäť pre pôsobenie v Kazachstane, tam to však nebolo dobré a vrátil som sa. Keď mi generálny manažér Dukly zavolal, či by som nemal záujem, tak sme sa už dohodli pomerne rýchlo,“ komentoval podpis zmluvy s klubom Denis. Prečo vlastne opustil kazašský tím? „Dva roky tam bolo super, vyhrali sme dva tituly, bola tam výborná partia, peniaze. Tento tretí rok sa skomplikovala ekonomická situácia, vinou zmeny kurzu sme strácali asi 40% na výplatách, celkovo sa mužstvu nedarilo, takže to chcelo zmenu,“ popísal problémy v Pavlodare trenčiansky rodák. Keďže dres Dukly obliekol naposledy v roku 2004 v juniorke, do materského klubu sa vrátil po jedenástich rokoch. „Je to úžasné, že opäť po jedenástich rokoch môžem hrať doma, som teda šťastný. Prišiel som do tímu v čase, kedy sa darí menej a je tu taká menšia kríza, ale verím, že po reprezentačnej prestávke to bude opäť lepšie. Tá pauza nám príde vhod, treba dobre potrénovať a zlepšiť výkony,“ verí v pozitívne účinky prestávky obranca, ktorý bol v roku 2003 draftovaný klubom NHL New York Islanders. V druhom svojom zápase po návrate nastúpil proti Piešťanom a veľmi chcel potešiť otca Miloša, ktorý sa na neho prišiel pozrieť do hľadiska. „Otec určite nebol potešený, čakal som to aj ja inak, veril som vo víťaznú domácu premiéru. Bohužiaľ sme si to prehrali sami. Mali sme šance a pokojne sme mohli viesť aj o tri góly, ale nedali sme góly. Musí sa nájsť hráč, ktorý to vezme na seba a ten zápas rozhodne,“ popísal príčiny prehry s Piešťanmi Denis. Jeho otec Miloš sa stal v roku 1997 majstrom SR v trenčianskom drese, zaujímalo nás teda, či sa v ňom vidí. „Otec bol asi odlišný ako ja. Vyhral titul, bol reprezentant, ja sa mám od neho čo učiť. Bol vždy aj mojim vzorom,“ skromne hodnotil svoje kvality 188-centimetrov vysoký obranca, od ktorého tréner očakáva zlepšenie fyzickej hry trenčianskej defenzívy. V rokoch 2009-2013 odohral štyri sezóny v českej extralige za Vítkovice a môže teda porovnávať kvalitu dvoch najvyšších súťaží. „Bol som tam štyri roky a to mi dalo veľa skúseností. Česká extraliga je dosť zameraná na bránenie, bráni sa tam viac ako tu. Slovenská liga je trochu otvorenejšia, viac sa útočí, je tu zrejme menej vyrovnanejších mužstiev, ale inak tam veľké rozdiely nie sú,“ popísal v krátkosti rozdiely medzi slovenskou a českou súťažou Denis. Tak, ako ostatní hráči, aj on dostal na dva dni voľno a od stredy sa pustí mužstvo Dukly opäť do tréningu, aby sa vymanilo z menšej krízy a 10.novembra doma proti Martinu, začalo tretiu šestinu základnej časti úspešne.