V hokejovej Nitre sa v období medzi sezónami opäť menil „prvý muž“. Riaditeľom klubu sa za posledných deväť sezón už tretí raz stal Ján Plandora. S akými ambíciami vstupuje do tej istej rieky? (zdroj: hokejportal.net)
Pán Plandora, v priebehu štyroch sezón je to váš druhý návrat na čelo nitrianskeho hokeja. Otázka logická i pragmatická – Prečo?
„Hokej je pre mňa už asi nejakým osudovým spojením, s prestávkami sa riadeniu hokejového klubu venujem už od roku 1993, keď som začínal s HC Polygon v okresnej súťaži. Dôverne poznám prostredie, do ktorého sa vraciam. Presne viem, čo ma čaká a neminie . Napriek negatívam mám na hokej aj veľa pekných spomienok a rád by som si ich pripomenul a rozšíril. Poskladať úspešný tím, vytvoriť priaznivú atmosféru, motivovať ľudí okolo seba a dosiahnuť samozrejme úspech, ktorý by opäť na štadión pritiahol divákov. To je motív môjho návratu do klubu. Počúvam okolo seba rôzne názory na môj návrat, pre jedných som „najodvážnejším mužom“ v meste, pre iných zase len niekto, kto sa chce na hokeji nabaliť. Tých druhých je už našťastie stále menej. Je dobre, že k šéfovaniu v hokeji pričuchli aj iní ľudia a tak okruh tých, ktorí môžu potvrdiť, že na hokeji v Nitre sa skutočne nezarába je viac a v podstate tieto veci už riešiť nemusím. Takže suma sumárum, chcem sa pokúsiť v úzkej spolupráci s najbližšími „spolubojovníkmi“ vrátiť nitriansky hokej opäť na lepšie pozície. Povedzme aspoň na tie z rokov 2004-2007, keď hlavne platilo, že do Nitry sa pre body nechodí a hlavne domáce úspechy si chodili pozerať tisíce fanúšikov.“
Ako sa vlastne rysoval celý ten priebeh vášho návratu?
„V klube nastalo ku koncu sezóny vlastne akési bezvládie. Riaditeľ klubu pán Panis inicioval niekoľko stretnutí u pána primátora, na ktoré ma pozvali. Riešili sa aj problémy z minulosti. Ako napríklad vzťah spoločností HK a HC, ku ktorým som dával stanoviská. Nakoniec z toho nejako postupne vznikla ponuka na funkciu riaditeľa. Po dohode s pánom primátorom Dvončom sme sa osobne niekoľkokrát stretli a hľadali možnosti a alternatívy, ako klub riadiť ďalej, hlavne ako a odkiaľ zabezpečiť financie. Stretol som sa s rozhodujúcimi sponzormi a podstatné pre mňa bolo vyjadrenie pána primátora, že urobí všetko preto , aby hokej v Nitre mohol existovať aj ďalej. Určite to poviem bez nadsadenia, že bez neho by tu už dva roky nebol.“
S akou víziou, alebo lepšie povedané osobnou ambíciou vstupujete „do tej istej rieky“?
„Víziu som povedal na začiatku, pritiahnuť na hokej opäť divákov, do klubu staronových sponzorov a spoločne zažívať radosť z výsledkov A-mužstva, ako aj všetkých mládežníckych kategórii. Diváci na hokej v Nitre určite nezanevreli, v klube sme si dali „dva roky prázdnin“
a teraz je načase opäť niečo dokázať. Spokojný nemôžem byť nikdy, vždy bude niečo, čo sa dá zlepšovať. Ale okrem želaného umiestnenia v hornej polovici tabuľky musíme samozrejme stabilizovať financie , zvládnuť prechod mládeže pod krídla HK, ale hlavne presvedčiť celú nitriansku verejnosť , že na hokej sa opäť oplatí chodiť.“
Ján Plandora a hokej v Nitre sa akoby navzájom potrebovali. Ako to vnímate vy?
„Riadiť hokejový klub nie je robota ako každá iná. Hlavne to nie je biznis, musí to byť koníček. Ja to takto vnímam od začiatku a možno preto sa tomu viem oddať viac ako niektorí predo mnou alebo po mne. Prostredie hokejového klubu je samozrejme špecifické a treba ho spoznať. To nejde za jednu sezónu. V určitých veciach musí byť človek zásadový, lebo ináč mu okolie prerastie cez hlavu. Prioritou je vzťah vedenie klubu- tréneri- hráči. Tu platia pravidlá, ktoré keď sa začnú meniť, vždy to prinesie negatívne výsledky. Stalo sa to aj za môjho pôsobenia v sezóne 2007/2008 a bolo to aj dôvodom môjho odchodu z klubu.“
V okolí nitrianskeho hokeja sú určite ľudia, ktorí vás podporujú, ale sú aj tí, ktorí vás zatracujú a neveria vám. Ako sa vnímate vy osobne? Ste podľa vás kontroverzný funkcionár?
„Verím, že tých, ktorí ma podporujú, je väčšina a som im za to vďačný. Verím , že ich dôveru nesklamem nielen ja, ale celý klub. Tých ostatných neriešim, mal som na to vždy odpoveď, ktorá platí aj po rokoch. Nech si to prídu vyskúšať, ako je to popri vlastnej firme riadiť ešte hokejový klub. A to najmä v podmienkach slovenského športu. Ako sa vnímam ja ? Hodnotiť by ma mali iní a možno práve podľa výsledkov hokejového klubu počas môjho šéfovania v klube. A či som kontroverzný funkcionár? Neviem, v čom by som mal byť kontroverzný. Možno niektoré rozhodnutia boli unáhlené, pod vplyvom emócii, ale ako vyslovene za zlé považujem len odvolanie trénera Stavjaňu počas play-off v roku 2006. Ako som spomínal, šéf v tomto prostredí musí byť zásadový a nesmie sa dať ovplyvniť svojím okolím. Komunikovať treba s každým, kto má do toho čo povedať, treba hľadať optimálne riešenia v celom vedení , ale rozhodnutia môže prijímať len jeden človek.“
Zažili ste už viac „stavov“ nitrianskeho hokeja. Aký je ten súčasný v porovnaní s tým, čo bolo v klube pred rokom, pred dvoma, možno pred šiestimi?
„Zostalo prostredie. Bohužiaľ, na štadióne sa od rekonštrukcie strojovne v roku2007 nič podstatné nevylepšilo. Dôvod je jasný- financie. V tomto zaostávame nielen v Nitre, ale aj na celom Slovensku. Nielen v hokeji, ale v každom športe. Šport je na Slovensku na poslednom mieste záujmu politikov. S pravidelnosťou sa menia vládnuce strany, ktoré majú vždy opačný názor na riadenie ekonomiky, zdravotníctva, školstva..... Len v jednom sa vždy zhodujú. Šport nepotrebujeme. A od toho sa to odvíja, kríza zasiahla celú spoločnosť a už dovtedy podvyživený šport je na pokraji kolapsu. Preto sa všade hľadajú úspory, je to samozrejme často na úkor kvality. Ale na druhej strane, priestor aspoň dostanú mladí hokejisti. Je na nich, aby sa ukázali. Aj keď aj tu je problém. Celý mládežnícky hokej je pokazený nekontrolovateľnou činnosťou agentov a hlavne pseudoagentov, ktorí mútia hlavu chlapcom a tiež rodičom už od 13-14 rokov . Spolu s tým, že nevieme vytvoriť podmienky zrovnateľné s Českom a inými bohatšími krajinami, je to hlavný dôvod predčasných odchodov našich talentov z Nitry.“
Mnohých prekvapilo meno hlavného trénera. Ako sa zrodil návrh, že Nitra osloví Antonína Stavjaňu?
„Keď som zistil, že je stále voľný, požiadal som pána Panisa, nech mi s ním sprostredkuje rozhovor. Všetko prebehlo veľmi rýchlo a hladko. S trénerom Stavjaňom sme mali počas jeho pôsobenia v klube dobrý vzťah. Až do toho osudného dňa. K tomuto problému sme sa nevracali, myslím, že je to aj zbytočné. Obidvaja sa poznáme, ja rešpektujem jeho robotu a on moju. Podstatné je, že je tu a verím, že odvedie dobrú robotu. Máme spolu niečo nedokončené (s úsmevom).“
Hovorili ste niekedy spolu od sezóny 2005/06, alebo to bolo teraz prvý raz?
„Nie, odvtedy sme sa nerozprávali. Až teraz k tomu prišlo.“
Ako sa na vaše, celoslovensky asi najznámejšie funkcionárske rozhodnutie, pozeráte po šiestich rokoch?
„Bolo to z mojej strany unáhlené rozhodnutie, ku ktorému sa stále vraciam a ktoré ,samozrejme, ľutujem.“
Veľa ľudí hovorí o kvalite extraligy v budúcej sezóne. Skúste s rukou na srdci povedať, aká podľa vás bude?
„Odchodom Slovana sa liga určite oslabí, hlavne divácky bol Slovan vždy lákadlom. V každom meste ho vnímali ako súpera ,na ktorého sa treba vytiahnuť. Chvíľu potrvá, pokiaľ sa s tým celé prostredie vyrovná. Na úroveň ligy bude samozrejme vplývať aj ekonomika, ktorá je taká aká je - žalostná. Očakávam odchod viacerých starších hráčov, ktorých by mali nahradiť mladí dravci. Hokej by sa mal zrýchliť, zjednodušiť, možno bude padať viac gólov. Hlavné však je, že to bude stále naša slovenská extraliga. Hokej je jednoznačne najúspešnejší kolektívny šport, myslím, že v mestách, kde sa bude hrať o špičku tabuľky, si diváci na štadión cestu nájdu. Dôležité je, aby okrem kvality videli nasadenie, odvahu , nepoddajnosť svojho mužstva a primerané výsledky. Liga sa ešte viac vyrovná a bude nakoniec zaujímavá. Verím, že v Nitre určite.“
Finančné balvany sa z pohľadu celej extraligy dlhé roky tlačili pred sebou. Zdá sa, že vo viacerých kluboch to teraz iba kulminuje. Ako vnímate tieto skutočnosti?
„Každý klub má svoju filozofiu. Niektorí stihli do roku 2005, možno 2006 prezliecť kabáty a začať s čistými štítmi. My sme svoje záväzky kumulovali od roku 2001, až boli v roku 2009 neúnosné. Keď sme prišli s riešením, stali sme sa čiernou ovcou a deväť z jedenástich klubov malo záujem nás vykopnúť z ligy. Našťastie sme to ustáli. Nehovorím, že u nás je ružová situácia, ale aj kvôli tomu sme na tom možno teraz o kúsok lepšie.“
Urobiť v lige radikálny rez je potrebné. Ale bude z toho nejaký profit v ďalších sezónach? Nemáte obavu, že o rok, o dva, o tri bude ekonomický stav extraligových klubov ešte horší?
„Financovať extraligový klub so všetkými mládežníckymi družstvami to je aj pri minimalizovaní výdavkov stále niekde na úrovni 1200 000-1500 000 Euro. Bez nákladov na prevádzku štadióna. Dať dokopy dnes takú čiastku je naozaj zložité a bez pomoci mesta v našich podmienkach momentálne nereálne. Je naším šťastím, že na rozdiel od obdobia rokov 2004-2008 je teraz záujem mesta a najmä pána primátora Dvonča o pomoc pri financovaní hokeja na úplne inej úrovni. Ďakujem mu v mene celého klubu za jeho podporu. Samozrejme aj všetkým sponzorom, ktorí sú aj v týchto zložitých časoch ochotní investovať do nášho klubu.“
Čo sa musí stať, aby slovenská najvyššia súťaž, teraz dokonca bez Slovana, naďalej neupadala. Aké reálne riešenie podľa vás existuje?
„V tomto som dosť skeptický, pretože za roky, čo pôsobím v hokeji, sa k lepšiemu v extralige nezmenilo prakticky nič. Keď beriem do úvahy, že nezáujem politikov o šport ako taký sa asi nezmení, je na rade zväz. Myslím že existuje veľa „drobností“, ktoré by nestáli takmer nič, ale mohli by nastaviť nové podmienky. Hlavne pre rozvoj mládežníckeho hokeja a ľahšieho prechodu talentovaných hokejistov do extraligy. Treba prijať opatrenia, ako si ochrániť to, čo dlhodobo a náročne vychovávame. Pokiaľ legislatívne nezabezpečíme ochranu klubov pred odchodom mladých hráčov do cudziny v podstate zadarmo, tak sa výchova talentov zastaví úplne. Obchod s hráčmi v hokeji, na rozdiel od futbalu, vôbec neexistuje a tak sa prevádzkovanie mládežníckeho hokeja stáva skôr bohumilou činnosťou navyše spojenou s neustálym tlakom rodičov. Na výchovu jedného dvoch talentovaných hokejistov potrebujete mať kompletné mužstvo s 22 hráčmi. Keď vám potom tí dvaja zadarmo odídu preč, je celá robota o ničom. Tu niekde treba začať.“</p>
