On to vie. Žigo hokej jednoducho hrať vedel a vedieť bude. On je už raz taký. Žigmund Pálffy je navýsosť hokejový, super športový. Spomínam si, ako mi môj ocko, ktorý Žiga trénoval futbal, vždy hovoril, že on by bol rovnako skvelý a geniálny futbalista, že by mal aj vo futbale vynikajúcu kariéru.
On je jednoducho už taký hráč, on už je taký športový fenomén. Žigo je len jeden a je to hokejový Žigo. A mohli sme si to opäť užiť, skalický hokejový odchovanec, hokejový Majster sveta si užíval v utorok skalický hokejový ľad a spolu so svojimi spoluhráčmi sa tešil z víťazstva. Bolo to veľmi zaujímavé a komunikujúc spolu, odmysliac to, že sme spolu od detstva vlastne vyrastali, môžem povedať len jedno: som rada, že Žigo opäť mohol potešiť svojím hokejovým umením svojich zeleno – bielych fanúšikov. Nech sa páči, tu je rozhovor pre vás, ktorí skalického hokejového útočníka máte radi v zostave HK 36 Skalica a na skalickom ľade so zeleno – bielym bojovným srdcom.
Ako ste si užili po vyše roku zase zápasový rytmus?
- Ja si myslím, že taký tréning to bol vynikajúci. Ten pohyb tam ešte nie je. Človek si zase musí trošku zvykať po tom roku, ale od zápasu k zápasu dúfam, že to bude lepšie a trošku s tým Tiborom (Višňovským) a Vinckom (René Školiak) musíme lepšie pracovať na puku v tretine a musíme si hlavne zvyknúť na seba.
To sú mladí chalani, ktorí sú perspektívni do budúcnosti a je to vynikajúce, že sú takí draví. Vidíme to v tých prípravných zápasoch, ale netreba to zakríknuť. Tam je dôležité, aby si chalani rozložili sily, lebo sezóna bude dlhá a od prvého až do posledného zápasu sa musí hrať, takže netreba mať nejaké veľké oči.
Na druhej strane, za Olomouc nastúpil Jiřka Dopita, obidvaja ste vlastne prihrávali na prvé góly, vnímal si Jirku?
- Videl som ho. Ešte má tie ruky a vynikajúce, veď to je vynikajúce a obdivuhodné, že v takých rokoch ešte dokáže vrcholovo hrať. On je tuším akcionár v Olomouci, tak je to jednoznačné, že chce rozdať svoje skúsenosti mladým. Na druhej strane má štyridsaťdva rokov, je to obdivuhodné a určite do budúcnosti rozdá chalanom nejaké skúsenosti.
Čo ste si na tom ľade vychutnali?
- Trošku som si musel aj tú obratnosť, lebo obratnosť je ešte pomalá a hlavne si zvyknúť, že ťa niekto atakuje, proste tá rýchlosť oproti tréningu je úplne niekde inde a hlavne strieľať viac na bránu. Treba sa dostávať do šancí, lebo tie šance, keď budeme hrať proti silnejším tímom, nebude toľko šancí a treba využívať každú šancu. Tie presilovky boli dobré, dali sme góly v presilovkách. Do budúcnosti hlavne presilovky musia byť ešte lepšie, lebo tam sa budú rozhodovať zápasy.
Uvidia vás fanúšikovia Skalice v ďalších prípravných zápasoch?
- Ešte si chcem zahrať tieto tri zápasy, alebo uvidím, dva zápasy, čo budú doma. Ešte by som si odohral Zlín a Nitru, takže ešte to chcem odohrať.
Čo by ste si popriali do toho hokejového života?
- Hlavne zdravie, vieš. Zdravie je najdôležitejšie pre hokejistu, a keď bude to zdravie a tá chuť, ktorá jednoznačne musí byť, tak to bude určite fantastické.
Držíme päste Žigi. A ďakujem za milý rozhovor.
A potom už len vybehnúť skalický Vintoper (372 metrov nad morom), pozdraviť hviezdami a mesiacom osvetlenú nočnú Skalicu a zaželať malebnému hokejovému mestu krásny večer a nádherné slnečné ráno.
„Keď vidíš orla, vidíš časť Génia. Zdvihni hlavu!“ (William Blake)
„Úsmev na tvári, áno, to je mladosť. Z očí vyžarovať lesk a pohodu, to je mladosť. Darmo priraďujeme slovám rôzne kvality a hľadáme vo veku identitu nás samých. Nik to nepreskočí, nik z nás v čase nevyhráva, ale ani neprehráva. A dovolím si to tvrdiť práve pre vôňu a krásu kvetov, ktoré človek môže ako znak mladosti nosiť stále v sebe.“ (Monika Kušnierová, Žiť stále mladosťou – Mladosť je kvet)
„Šťastie je motýľ. Keď sa za ním naháňaš, uletí. Posaď sa a sadne si ti na plece.“ (Anthony de Mello)
