Erik Černák: Bez Košíc by som nikdy nebol tam, kde som

Košický odchovanec opäť na ľade Steel arény

Erik, ako vyzeralo vaše hokejové leto?
„S tréningom som začal 1. júla na Development Camp ešte v Los Angeles, ale potom som sa spoločne s kondičným tréningom LA a ďalšími hráčmi presťahoval do Minnesoty, kde sme pokračovali pod dohľadom tohto špičkového odborníka. Jednalo sa o tréningy na suchu, ale vždy sme dva alebo trikrát týždenne išli aj na ľad, aby sme s ním mali neustály kontakt. Po tomto trénovaní ma pustili domov s vypracovaným tréningovým plánom, ktorý musím dodržať. Na Slovensko som sa vrátil v sobotu 6. augusta. Som veľmi rád, že mi generálny manažér HC Košice pán Bakoš dovolil v súčasnosti trénovať s A-mužstvom HC Košice. Máloktorý hráč má takúto možnosť, preto ju veľmi rád využijem!”

Odkedy s A-mužstvom HC Košice trénujete?
„Od pondelka 15. augusta a budem tu chodiť na ľad až do konca mesiaca. 1. septembra odchádzam opäť do Los Angeles, aby som si už pred kempom zvykol na časový posun a ostatné veci.”

Aký budete mať program po návrate do USA?
„Tréningový kemp pre mladších hráčov sa začína 12. septembra. Po ňom sa presuniem aj do prípravného kempu LA Kings, v ktorom budú všetci hráči s výnimkou tých, ktorí budú na Svetovom pohári. Takto budeme trénovať približne tri alebo štyri týždne a oni si potom vyberú hráčov do NHL a AHL.”

Čo je vaším osobným cieľom v budúcej sezóne?
„Mojou prioritou do ďalšej sezóny je dostať sa práve do farmárskeho tímu Ontario Reign, do súťaže AHL, a vybudovať si tam stabilné miesto. Tentoraz odchádzam do Ameriky s úplne iným sebavedomím ako pred rokom. Pevne verím, že sa mi do tohto tímu podarí prebojovať. Minulú sezónu som totiž hral v juniorskej súťaži OHL v tíme Erie Otters. Klub ma tam poslal preto, aby som sa aklimatizoval a aby som sa naučil jazyk. Spočiatku som si myslel, že to pre mňa bude zlé, lebo v Košiciach som už hral mužský hokej, ale nakoniec som zhodnotil, že ten krok bol správny. Spoznal som mentalitu Američanov, naučil som sa jazyk a celkovo som sa do toho dostal. Musím povedať, že v klube vedia, čo robia. Presne takto kedysi v juniorke v zámorí začínal aj Andrej Meszároš. Rozprával som sa s ľuďmi z LA Kings, s každým hráčom majú plán. Ja som bol ich minuloročná jednotka v draftovom výbere, takže si myslím, že zo mňa chcú urobiť hráča pripraveného na NHL a oni už vedia, aké kroky na to majú použiť.”

Ako vyzerala v juniorskej súťaži celková klubová organizácia?
„Musím povedať, že asi máloktorý klub má taký záujem o hokej. Tréneri sa s nami snažili neustále rozprávať či už o hokeji alebo o osobnom živote. Pre mňa to bolo všetko nové, od amerického štýlu hokeja až po ľudí okolo neho. Musel som si na všetko, vrátane jazyka, zvyknúť. Musím však povedať, že mi v tom pomáhal aj čas strávený v A-mužstve Košíc, kde som bol so skúsenými hráčmi, ktorí mi veľmi pomohli najmä po mentálnej stránke. Čo sa jazykovej stránky týka, tam mi pomohla rodina, v ktorej som býval, ale aj spoluhráči a tréneri. Výborné bolo, že tím mohol mať na súpiske iba dvoch Európanov, takže som tam bol ja a jeden Nemec, a preto som nemal inú možnosť ako komunikovať v angličtine. Čo sa týka ostatných vecí, minulého roku mi na kempe pomohli najmä Slováci Marián Gáborík a Peter Budaj. Vysvetlili mi všetko podstatné a naučili ma, ako to v Amerike chodí. Na farme som bol potom asi tri týždne s Peťom Budajom, takže aj od neho som sa dozvedel veľa dôležitého.”

Ako sa v Amerike líši denný program hokejistu od programu hráča na Slovensku?
„Systém je skoro rovnaký. Ráno je vždy tréning a pred zápasom rozkorčuľovanie, takže to sa od Košíc veľmi nelíši. Rozdielom však je, že v Amerike je viac zápasov. Takisto sa tam chodí na približne týždňové tripy, pretože všetko je tam pomerne ďaleko. Preto sme autobusom deň pred zápasom išli do jedného mesta a po zápase hneď do druhého mesta. Najdlhšia cesta bola asi počas play-off, keď sme cestovali skoro 12 hodín. V deň zápasu sme cestovali iba ak sme hrali niekde blízko a cesta trvala tak do troch hodín.”

Aké boli vaše pocity pred nástupom na ľad s A-mužstvom HC Košice? „Veľmi som sa na to tešil. Z pôsobenia v Košiciach mám veľa zážitkov, či už po zisku titulu alebo aj počas sezóny. Každý jeden hráč, s ktorým som tu hral, mi veľmi pomohol. Bez Košíc by som nikdy nebol tam, kde teraz som. Teším sa, že sme opäť aspoň chvíľu spolu na ľade.”