Patrik Koyš oberá spoluhráča o euríčka, v Martine chce vyhrať

Útočník Patrik Koyš (19) nastupuje od prvých kôl v útoku s Róbertom Petrovickým a Michalom Hlinkom. V 10 zápasoch nazbieral zatiaľ 4 body (2+2). V poslednom zápase v Piešťanoch bol jediným strelcom a jeho zásah znamenal pre tím tri body. Vo štvrtok však na tréningu nekorčuľoval so svojimi spoluhráčmi.

Patrik, čo sa stalo? Prečo ste chýbali na tréningu?

„Dostal som príklep do lýtka, takže nemôžem poriadne chodiť. Do zápasu to snáď ale bude v pohode, lebo je to len narazené.“ 

Ako by ste zhodnotili posledný duel v Piešťanoch, kde ste si víťazstvom udržali prvú priečku?

„Nebol to náš najlepší výkon. V posledných troch zápasoch to nevyzeralo tak, ako v tých predchádzajúich. Jan Chábera tam pochytal neskutočné množstvo šancí a získali sme tri body, aj keď tá hra nebola tak dobrá.“

Podarilo sa vám dať gól, bola tá situácia o streleckej pohotovosti?

„Brániaci hráč tam prepadol a ostali sme dvaja na jedného s Jankom Zlochom, chcel som mu najprv prihrávať, ale súper sa odtiahol smerom k nemu, takže skúsil som to nejak popod ľad pretlačiť do brány. Podarilo sa to.“

Bol to druhý gól v sezóne, už prichádza pomaly tá potrebná strelecká forma?

„Bodaj by. Zo začiatku sezóny som sa cítil na ľade trochu lepšie, teraz ako sme poľavili v tých výkonoch, aj ja som sa cítil na ľade trochu horšie. Verím, že budem viac pomáhať mužstvu a zlepším hru, lebo zatiaľ vôbec nie je optimálne z mojej strany.“

Aj ste si nejak zvýšili hlas v kabíne, keď si uvedomujete, že tie výkony neboli v posledných zápasoch najlepšie?

„Hovoríme si po každej tretine, po každom zápase, čo treba zlepšiť. Našťastie sme nestratili nejak moc bodov, nie je teda dôvod na paniku. V prvých kolách to ale bolo lepšie, každého súpera sme len ťažko púšťali z ich tretiny, teraz sme od nátlakového hokeja a dobrého napádania trochu upustili, takže musíme sa k tomu vrátiť a budeme určite podobne úspešní.“

V piatok cestujete do Martina, ktorý doma ešte neprehral. Je to pre vás výzva porušiť mu túto bilanciu?

„Je to pre nás výzva. V prvom zápase u nás sme boli lepší, vyhrali sme zaslúžene. Doma budú silnejší, bude to o niečom inom. Nepúšťajú moc doma body, my sa pokúsime vyhrať. Dáme do toho určite všetko.“

Najväčšou osobnosťou martinského tímu bol doteraz Rastislav Špirko. Ten však odchádza do Brna, čo to znamená pre vás pred týmto duelom?

„Je to mimoriadny hráč, na ktorého si treba dávať veľký pozor, jedine jeho útok nám robil problémy v tom prvom zápase. Určite je to veľká strata pre Martin. My sa však na to nebudeme pozerať, kto hrá alebo nie, my ideme proste vyhrať.“

Ako sa vám osobne hráva na štadióne v Martine?

„Je to v pohode, odohral som tam aj dobré, aj zlé zápasy.“

Minulá sezóna bola pre vás špeciálna, na juniorskom šampionáte ste dokráčali za bronzovou medailou, hrali ste aj v áčku Dukly. Bolo cítiť po sezóne väčšiu únavu?

„Nepociťoval som to tak. Bola to druhá sezóna, v ktorej som z dvadsiatky plynulo prešiel do áčka. Rozdiel bol v tom, že v minulej sezóne sa podarilo uhrať play-off. Prehrali sme s Bystricou 1:4, ale nejakú extra únavu som nepociťoval. V dvadsiatke sa veľa trénovalo, bolo menej zápasov. Zrejme je to aj na niečo dobré, lebo cítil som sa po skončení ročníka výborne.“ 

Zrejme to bola doteraz najvydarenejšia sezóna. Kam putovala medaila? Má nejaké čestné miesto?

„Áno, bronzová medaila bola nečakaným a úžasným úspechom. Doma má čestné miesto, hneď vedľa dvoch medailí za juniorské tituly s Duklou, zo seniorskej kategórie tam ešte nie je nič. Vážim si aj úspechy z dubnických čias, kedy sme boli majstri Slovenska starších žiakov aj strieborní v doraste. To sú asi zatiaľ najcennejšie úspechy. Dúfam, že zatiaľ.“ 

Ako každý hráč zrejme máte nejaké výzvy. Pozeráte sa aj viac dopredu, alebo len na momentálnu situáciu v Dukle?

„Sústredím sa na túto sezónu, máme naozaj dobrý tím, ktorý môže dosiahnuť veľa. Náš cieľ je jednoznačný, ísť čo najvyššie a na to sa sústredím. Nemám nejaké plány do budúcnosti, chcem tu odohrať čo najlepšiu sezónu.“ 

Keby ste sa ale zamysleli, kde by ste v budúcnosti radi pôsobili?

„Asi v českej lige, tá je kvalitná, hrá sa tam technický hokej. Bol by som teda rád, keby sa mi v budúcnosti podarilo presadiť tam, prípadne v nejakej inej poprednej európskej lige, to by bolo super. Nechcem hovoriť kde konkrétne, najprv musím ja hrať dobre, aby si ma niekto všimol. Ja som teraz spokojný v Dukle, som rád že som tu a odovzdám pre tím maximum, aby sme boli tento rok úspešní. Potom sa budem pozerať do budúcna.“ 

Je počas sezóny aj čas sledovať nejaké hokejové zápasy v iných ligách?

„Jasné. Sledujem asi každú najvyššiu súťaž v ostatných krajinách. Všade hrá niekto, koho poznám, takže to sledujem.“ 

Začala už aj v NHL, patrí aj tá do tohto výberu? Kto z nováčikov má podľa vás najväčšie predpoklady stať sa hviezdou?

„Samozrejme, hoci tam sa tie zápasy hrajú až nad ránom, takže málokedy to môžem vidieť naživo. Ale keď sú zápasy vo večernom čase, tak ho pozerám a pozerám aj zostrihy zo zápasov. Šikovných mladíkov je tam veľa, mne sa najviac páči Artem Panarin, ktorý prišiel do Chicaga z Petrohradu, je veľmi šikovný a páči sa mi jeho štýl hry. Verím, že sa v NHL presadí.“ 

Okrem sledovania hokeja dominujú ktoré koníčky vo voľnom čase?

„Často chodíme s chalanmi do kina, niekedy aj dvakrát týždenne. Tam je to pre mňa výborné odreagovanie od hokeja. Doma trávim čas s priateľkou, alebo hrávam rád hry na PlayStation.“

Ktorá hra je najzaujímavejšia? Je to hokej?

„Ani nie, viac ma baví hrať futbal. FIFA je zábavnejšia ako NHL. Mojim obľúbeným tímom je FC Barcelona, ale za tých na PlayStation nehrávam, lebo sú moc dobrí, radšej si vyberám slabšie tímy. Hrávame s Tomášom Nechalom, ktorý býva blízko mňa, keďže obaja sme z Novej Dubnice. S ním hrávame o dve euríčka, ide mi to celkom dobre, takže by som možno mohol vyzvať aj niekoho iného z kabíny, lebo zatiaľ som zrejme nehral s nikým iným.“