Obranca Richard Pavlikovský začínal s hokejom v Dubnici, elitnú hokejovú súťaž si spolu s bratom zahrali od roku 1992 v Dukle. Trenčiansky dres obliekal Richard osem sezón, neskôr pôsobil v Česku, Švédsku a Nemecku. Po 15 rokoch si opäť zahrá v žlto-červenom.

Richard, aké sú pocity po návrate domov?

"Parádne, doma je doma."

Ako sa zrodil váš návrat do Dukly?

„Vyplynulo to z viacerých vecí. Kvôli rodinným záležitostiam musím byť blízko domova, už aj tá kariéra sa chýli ku koncu, čaká ma možno jedna, alebo dve sezóny. Malý mi ide do škôlky, tieto všetky veci nahrávajú návratu domov.“

Radili ste sa aj s bratom Rasťom, ktorý v Trenčíne pôsobil pred rokom?

„S Rasťom som sa nemusel radiť, okolnosťami som bol dotlačený, že musím byť blízko domova a Dukla bola prvá voľba. S jej funkcionármi sme už niekoľko rokov boli v kontakte, teraz sme sa dohodli.“

V kabíne sedíte vedľa ďaľšieho štyridsiatnika Róberta Petrovického. Spolu máte viac ako 80 rokov.

 „Budeme sa asi musieť rozsadiť (úsmev). Uvidíme, čo to povie. Tie roky znamenajú aj skúsenosti, takže pokiaľ to bude fungovať, a budeme vedieť niečo odovzdať mladším a posunúť aj ich niekam, mohlo by to fungovať. To musí byť aj našou úlohou. Osemdesiat rokov je dosť, ale na druhej strane by to mohlo aj veľa znamenať.“

Mladší spoluhráči vám tykajú alebo vykajú? S kým ste sa v kabíne spoznali?

„Zatiaľ som si nevšimol, že by niekto vykal. Kto je v kabíne, ten mi samozrejme tyká. Odohral som tu niečo, klub naďalej sledujem, keďže práve z Dukly som vyšiel do sveta. Chalanov z videnia poznám, viac sa samozrejme poznáme s tými staršími, či už Vladom Nemcom, Tiborom Melichárkom, alebo Robom Petrovickým.“

Trénerský tandem Kobezda-Hanzal je prakticky v rovnakom veku ako vy, pomôže že sa poznáte? Čo vravíte na variant dvoch hlavných trénerov?

„Môžeme si navzájom dosť pomôcť. Keď si kabína s trénermi navzájom pomôže, mohlo by z toho vzísť niečo zaujímavé do sezóny. Chalani to majú vyskúšané z juniorky, kde boli úspešní. Pokiaľ nenastanú žiadne mimoriadne okolnosti, malo by to byť v pohode. Keďže sú rovnocenní, asi sa vedia rešpektovať a funguje im to.“

Dlho ste pôsobili v zahraničí, čo očakávate od slovenskej extraligy?

„V každej lige sú dobré aj slabšie zápasy, v každej sú tímy, ktoré zápasia sami so sebou a aj také, ktoré sa držia hore a prekvapujú. V dnešnej dobe vie každý korčuľovať. Slovenská extraliga je štandardná európska liga, len si ju možno sami trochu zbytočne zaznávame a robíme jej tvár horšiu. Šikovný hráč je dobrý v každej lige. Niektorí šikovní sa neuplatnili na Slovensku, vyskočili zase v iných ligách. Každá súťaž má svoje špecifiká. Možno iné ligy sú menej technickejšie a viac tvrdšie a priamočiarejšie. Dlho som tu nehral, za ten čas sa zrejme niečo zmenilo, uvidíme koľko.“

Ako vnímate svoju úlohu v kádri Dukly?

„Urobím maximum preto, aby som pomohol mužstvu, musím si nájsť miesto a robiť to, čo bude potrebné. Našou úlohou je dať dokopy fungujúci tím, aby to neboli len individuality. Pre každého hráča platí, že nemôže robiť len to, čo má rád, ale aj také veci, ktoré mu možno nevoňajú, ale sú pre mužstvo potrebné.“