Juniorský majster Erik Kompas rád chytá puky aj ryby

Dvakrát za sebou pomohol juniorskému tímu Dukly k zisku zlatých medailí, počas tohtoročného ťaženia Trenčanov za zlatom nechýbal tento 20-ročný gólman v bránke ani minútu. Nádejný brankár a vášnivý rybár Erik Kompas bude chcieť postupne zaútočiť aj na post brankárskej jednotky v A-tíme.

Erik, koľko trvali oslavy majstrovského titulu?

„Trvali dlho, niekoľko dní. Sú to veci, na ktoré sa nezabúda, treba ich poriadne osláviť. Oslavovali sme aj doma s rodinou, hlavne však s mužstvom, to je taká moja druhá rodina. S niektorými spoluhráčmi sa už zrejme nestretnem, treba to teda riadne osláviť.“

Môžeš prezradiť nejakú pikošku z osláv, alebo sú to všetko zážitky, ktoré sa nedajú medializovať?

„(smiech) Asi radšej nie, boli viaceré zaujímavé situácie, ktoré si budeme pamätať do konca života, ale nechám si to radšej pre seba.“

Rozhodujúci zápas v Liptovskom Mikuláši sa hral pred skvelou kulisou. Čo to znamená pre brankára, pre hráčov na ľade?

„Mne to nevadí, naopak sa mi chytá ešte lepšie, keď je plný štadión a ľudia povzbudzujú. Je to skvelé, nie ako keď príde na zápas sto ľudí. Každý je iný, ale mňa to určite vyhecuje viac.“

Ten zápas zvládla Dukla pomerne hladko, bol si takým priebehom prekvapený?

„Neviem, či to bolo až také ľahké. Ako klasicky sme prehrali prvú tretinu, tá druhá rozhodla, premenili sme naše šance, čo sa nám v predchádzajúcich zápasoch nedarilo. Padlo nám tam v podstate všetko a to rozhodlo zápas.“

Kedy si začal veriť, že je už rozhodnuté?

„Asi dvadsať sekúnd pred koncom (úsmev). Za stavu 5:2 som už veril, že by sme to mali zvládnuť, najväčšia istota však prišla až v tom závere, keď sme dostali puk z vlastného pásma.“

Viacerí hráči ani neregistrovali, že vlastne duel skončil 6:3, keďže gól Patrika Koyša dve sekundy pred koncom už pre oslavy nevideli. Ty si o ňom vedel?

„Videl som ho. Chalani všetci na mňa naskákali, ja som im vravel, pokoj, ešte sa hrá. Chýbali dve sekundy, ale oni to nevnímali a tak sa to vlastne ani nedohralo, už sme sa len radovali.“

Finálovú sériu ste však dobre nezačali a po úvodných porážkach u súpera ste museli výsledok otáčať. Čo ste si povedali za stavu 2:0 na zápasy pre Mikuláš?

„Povzbudili sme sa, že sa nič nedeje a musíme dať hlavy hore. Verili sme, že sa ešte na Liptov vrátime na piaty zápas.“

Postupne ste vyradili Košice, Slovan, Mikuláš. Boli Liptáci najťažším súperom z tej trojice v play-off?

„Myslím si, že áno. Nám sa dobre v Mikuláši nehrá, oni hrajú taký hokej, ktorý nám moc nevonia. Boli veľmi dobre pripravení takticky.“

Odchytal si všetky minúty vo vyraďovacej časti. Neboli také momenty, kedy si toho mal plé zuby a chcel si prepustiť miesto svojmu náhradníkovi?

„Bolo to v pohode, druhý zápas v Mikuláši bol možno trochu ťažší na nervy, lebo hrali sme naozaj hrozne a to človeka ubíja. Celú sezónu sme tvrdo pracovali, ale tam sa nám nedarilo, boli sme takí nijakí. Ostatné duely ale boli okej.“

Čo sa stalo po tom druhom zápase, že ste sa opäť nabudili? Burcovalo sa mužstvo, alebo zakročili tréneri?

„Hlavne sme začali viac hrať. Prvú tretinu tretieho súboja to ešte vidieť nebolo, ale potom sme ich jasne predčili. Kým vonku sme hrali pätnásť, alebo dvadsať minút, ale to nestačí.“

V minulej sezóne si vychytal titul spolu s Petrom Kutejom, tentoraz už ako jasná jednotka, cítil si väčšiu zodpovednosť?

„Takto som to nevnímal. Brankár je vždy rád, keď chytá.“

V budúcej sezóne už za juniorku chytať nemôžeš, aké sú tvoje plány? Si pripravený robiť aj dvojku či trojku v seniorskom tíme?

„Sám ešte neviem ako to bude. Nikde sa však nestáva, aby brankár z juniorky išiel hneď robiť jednotku, takže postupne sa musím vypracovať, príde to vekom neskôr. Keď človek dostane šancu, musí ju využiť. Dôležité je najmä správne si načasovať formu.“

Vašim trénerským tandemom v juniorke boli Hanzal a Kosa. Peter Kosa ako bývalý brankár zrejme mal na starosti aj starostlivosť o vás, zmenili sa tréningy brankárov po jeho príchode do klubu?

„Určite, viac sme sa venovali rôznym nácvikom aj pred tréningami, počas nich, mávali sme aj špeciálne brankárske tréningy. Pomáha to, lebo na tréningu, keď je človek sám, tak si niektoré veci nacvičiť nedokáže.“

Kedysi bývali brankári počas tréningov mužstva len akýmsi doplnkom, je to momentálne trochu iné?

„Vždy záleží podľa trénera, niektorí majú len hráčske cvičenia a brankári tam len stoja, nám už Peter Kosa prispôsoboval tie tréningy brankárskym potrebám. Vždy vo štvrtok sme potom mávali špeciálne brankárske tréningy.“

Počas sezóny si veľa trénoval aj s áčkom, pomohlo ti to?

„Samozrejme, v seniorskom tíme je veľa skúsených chalanov, majú kvalitnejšie a rýchlejšie strely, určite to teda pomohlo.“

V minulej sezóne si dokonca mal pri sebe Jána Lašáka, čo sa môže mladý gólman naučiť od takéhoto skúseného brankára?

„Jano je legenda, snažil som sa od neho pochytiť čo najviac. Odchytal veľa skvelých zápasov v kariére a som rád, že som si mohol s takým brankárom zatrénovať. Snažil som sa odpozorovať jeho postoje, vykrývanie priestoru, ako dáva do toho skúsenosť. My mladší brankári chytáme skôr takým dravejším štýlom, starší brankári už predsa majú viac skúseností a vedia, že im stačí vykryť to.“

Mal si niekedy svoj brankársky vzor?

„Páči sa mi napríklad z NHL Henrik Lundqvist, ale že by som mal špeciálny vzor, to nie.“

V mladosti si ale možno chcel chytať ako tvoj otec. Bol to on, kto ťa nasmeroval na brankársku cestu?

„Bol som tu na každom hokeji, vždy som chcel byť taký, ako on. Do tretej triedy som však bol hráčom, popritom som hrával aj futbal. Ten ma bavil dokonca viac. Povedal som, že chcem ísť do brány, otec však nechcel. Nakoniec sme ho prehovorili. Keby som sa nestal brankárom, tak asi teraz hrám futbal (smiech).“

Keď otec vychytal titul v roku 1997, mal si ešte len dva roky, videl si to neskôr aspoň na videu?

„Máme to doma nahraté, bol vtedy vypredaný štadión, tiesnilo sa na ňom asi ešte viac ľudí, ako bola kapacita. Bola to parádna atmosféra. Rád by som to niekedy chcel tu ešte zažiť.“

Juniorská reprezentácia získala na prelome rokov v Kanade bronz, ako ste boj chalanov sledovali? Ako hodnotíš tvojho brankárskeho kolegu – Denisa Godlu?

„Na diaľku sme im fandili, chalani boli dovtedy v projekte Orange 20, takže sme sa s nimi pol sezóny nestretávali. Ja sledujem na šampionátoch hlavne brankárov a myslím, že Denis chytal vynikajúco. Ten šampionát bol hlavne o ňom.“

Ty si sa dostal pred časom aj do reprezentačného výberu, nemrzelo ťa, že si ty nedostal šancu na majstrovstvách sveta?

„Bol som v devätnástke, každého kto sa na majstrovstvá nedostane, to samozrejme mrzí, ale nevadí, život ide ďalej.“

Pamätáš si úplné začiatky, kedy si sa prvýkrát dostal do kontaktu s hokejom?

„Začal som asi v dvoch, alebo troch rokoch, takže ani nie. Zrejme to bol otec, kto ma k hokeju priviedol. Kým hrával, bol som stále na štadióne, chodieval som za ním aj do kabíny.“

Ste športová rodina? Je aj sestra športovkyňou, alebo chodí fandiť tebe?

„Ona nešportuje, ale na naše zápasy samozrejme chodí pozrieť.“ 

Okrem hokeja sa venuješ stále aj futbalu, je to pre teba vhodný doplnkový šport?

„Myslím, že je to vynikajúca vec, pri futbale sa robia aj trochu iné veci, je to dobrý doplnok. Slúži mi aj ako vypnutie od hokeja, ako taká príjemá zmena, keď je už hokeja veľa.“

Máš teda rád hokej, futbal, venuješ sa občas ešte aj inému športu?

„Rád si ešte zahrám niekedy tenis, ale problémy mi nerobí žiaden šport.“

Sleduješ šport aj v televízii? Máš svoje obľúbené kluby?

„Okrem hokeja najviac sledujem futbal a mojim favoritom je jednoznačne Barcelona.“

Máš nejaký svoj sen, kde by si chcel pôsobiť? V ktorej lige, alebo tíme?

„Takto nad tým nerozmýšľam. Snažím sa na sebe čo najviac pracovať a chcem sa samozrejme dostať čo najvyššie.“

Čo to znamená pracovať na sebe? Venuješ sa viac technike, sile, alebo trénuješ psychickú odolnosť?

„Teraz už treba všetko dolaďovať. Kedysi to možno bolo jednoduchšie, v súčasnosti musí byť brankár všestrannejší. Moja práca s hokejkou nie je najlepšia, tú musím určite zlepšiť, popracujem na tom.“

V mužskom extraligovom finále nastala zaujímavá situácia, keď kanadský brankár v drese Bystrice inkasoval za úder vyrážačkou trest v hre, hrozí to niekedy aj tebe? Si v bránke impulzívny, alebo sa snažíš viac koncentrovať na hru?

„Každý niekedy vybuchne, aj mne sa to už stalo. V play-off si na to človek musí dať pozor, brankár môže rozhodovať celú sériu.“

V minulej sezóne sa takmer podobný prípad stal Jánovi Lašákovi, keď Dukla porazila doma Banskú Bystricu, vyrážačku vtedy stihol odhodiť predtým, než vyštartoval na súpera. Pamätáš si to?

„Vtedy bol faulovaný a súper dal neregulérny gól. Stane sa to, bola to situácia, kedy bol podrazený a tak bol z toho gólu nahnevaný. Keby to však nebol spravil, gól by bol uznaný.“

V juniorke ste mali ako trénera Marcela Hanzala, ktorý bol známy tým, že mu fyzická hra vyhovuje. Snaží sa mužstvo viesť k takému štýlu hry, alebo vás naopak vystríha, aby ste neoslabovali tím?

„Marcel Hanzal je super človek a pohodový tréner. Nikoho do toho nenúti, chalani majú voľnú ruku. Rozhodne však nikomu nezakazuje, aby hral tvrdo, či sa dokonca pobil. Samozrejme v rámci normy.“

Otec sa venuje hokeju neustále ako manažér mládeže, ty si tiež stále v hokejovom kolotoči, prenášate hokej aj domov, alebo tam sa snažíte nebaviť sa o ňom?

„Nejaké veci si niekedy preberieme. Chodí na moje zápasy, tak mi niekedy poradí, čo robiť inak, ako situáciu lepšie riešiť. To je ale len chvíľku a potom sa už o tom nebavíme.“

Špecialitou súčasnej doby je internet, kedysi sa hráči hodnotili pri pivečku po zápasoch, teraz je moderné diskutovať o tom na internete. Sleduješ takéto diskusie, majú možnosť ťa rozhodiť nejaké kritiky fanúšikov?

„Pozriem si ich, ale neriešim to. Pozriem sa, čo je nové, prečítam si, ale nejak to zvlášť to neriešim. Dokážem však prijať kritiku od bývalých hráčov, či trénerov.“ 

Každý brankár zvykne prežívať zápas inak, ako je to u teba? Vedia ťa rozhodiť nejaké veci, ktoré sa v zápase udejú?

„Sústredím sa na svoj výkon, nie na pokriky ľudí či výkony rozhodcov. Niekedy, keď niečo zle odpískajú, tak si niečo poviem, ale hneď sa snažím opäť koncentrovať na výkon, bez diskusií s rozhodcom, zbytočne by to rozptyľovalo.“

Pri akej činnosti si oddýchneš najlepšie?

„Na rybách. To je môj najväčší relax. Rybárom je aj otec, ktorý ma zaúčal.“

Aký bol tvoj najväčší úlovok?

„Boli sme na rybačke v Nórsku a tam som chytil trinásťkilového halibuta, čo je taká veľká plochá ryba, asi ako raja. To je zrejme môj najväčší úlovok. Zdolával som ho asi pätnásť minút.“

Pri vyťahovaní takýchto trofejných rýb ide často aj o športový výkon. Musel si ho podať aj ty v tomto prípade?

„Áno. Toto je veľmi bojovná ryba a keď ju človek ťahá z tej hĺbky, je to naozaj vyčerpávajúce. Podarilo sa, urobil som si s ním fotku a pustil som ho naspäť. Tak ako vždy, nie som rybárom, ktorý by ryby bral domov a konzumoval ich.“