Koyš túži po titule, Hlinka sa zastal spoluhráča

V zápase so Žilinou podala Dukla bojovný výkon, hoci dvakrát prehrávala, dokázala zápas otočiť a vybojovať tri body. Bola to už štvrtá výhra v sérii. Michal Hlinka hral tradične na vysokej úrovni a dvomi gólmi sa po návrate do Trenčína prezentoval bronzový medailista z juniorského šampionátu Patrik Koyš. Marcel Hossa po premiére skonštatoval, že ešte to nebolo ono.

„Bola to taká prestrelka, ja som to nečakal, že prídem do Dukly a padne desať gólov. Dukla totiž nedávala ani nedostávala veľa gólov, hrala skôr tesné výsledky. Na jednej strane je dobre, že sme sa šesťkrát presadili, na druhej strane, štyri góly sú moc, to by sme dostávať nemali. Vo Zvolene musíme hrať lepšie dozadu,“ hodnotil stretnutie Patrik. Za stavu 3:3 prišli jeho chvíle a dvakrát prekonal brankára Cibuľu. Takýto príspevok k tímovému úspechu bol aj pre neho prekvapením. „Nečakal som to, lebo som bol týždeň chorý, netrénoval som a mal som herný výpadok. Preto sa mi aj ťažšie rozbiehalo,v prvej tretine to vôbec nebolo dobré. Počas celého duelu som cítil, že to ešte nie je ono, ale podarilo sa mi dať dva góly a tomu som veľmi rád. Dúfam, že to tak bude pokračovať,“ zaželal si Koyš. Po úspechu na juniorskom šampionáte sa vrátil do Dukly a aj v extralige má len najvyššie ciele. „Je tu vynikajúce mužstvo. Keď som sa sem vrátil minulý rok, tím nebol až taký silný, teraz je tu veľa skúsených i mladých šikovných hráčov. Dúfam, že pred play-off sa dostaneme na nejakú dobrú pozíciu a že vo vyraďovačke pôjdeme čo najďalej. Ja by som chcel titul, je jasné, že to ale bude strašne ťažké. Stať sa však môže všetko, pred MS nám nikto neveril, že môžeme v Kanade získať nejakú medailu, tak prečo nie titul s Duklou?“ s úsmevom sa spýtal mladý slovenský reprezentant. Vrátili sme sa s ním ešte o pár dní nazad, zaspomínali na chvíle, ktoré opäť raz postavili hokejové Slovensko na nohy. Juniori mali v Kanade široký realizačný tím, ale na diaľku sa ich snažil povzbudiť aj Richard Lintner. Jeho videá chlapci sledovali pred každým duelom. „Jasné, pred každým zápasom nám boli púšťané. Bolo to super a my mu za to ďakujeme. Mali sme vždy na hoteli pred zápasmi teóriu, kde boli porady, tam nám vždy Citrónov odkaz pustili. Najviac sa mi páčilo, keď nám odkázal : „Búrajte“ a „Máte na to“. Aj sme sa zasmiali, ale najmä sme si to vzali k srdcu a úspech sa podaril,“ spokojne uzavrel tému Koyš.

Jeho spoluhráč Michal Hlinka rastie výkonom od zápasu k zápasu a jeho progres neušiel ani reprezentačným trénerom, ktorí ho nominovali do olympijského výberu Slovenska, ktorý bude hrať na turnaji v Rakúsku začiatkom februára. Michal opäť v zápase prekypoval bojovnosťou a aktivitou. „Do zápasu sme išli s tým, že chceme získať tri body, čo sa nám aj podarilo. Odviedli sme super výkon, spoluhráčom musím poďakovať. Nadviazali sme na dobrý výkon z Popradu,“ povedal po stretnutí Hlinka. Medzi Duklou a Žilinou to zvykli byť súboje s minimálnym počtom gólov, preto gólová naháňačka mierne prekvapila. „Prekvapilo to aj mňa. My sme minule dali pät gólov, aj Žilina strelila sedem, asi sme sa oba tímy zobudili. Ja dúfam, že nám to takto bude padať aj naďalej,“ pousmial sa 21-ročný útočník Dukly. V zápase mal dve obrovské príležitosti, najmä Razingarova prihrávka pred odkrytú bránu volala po góle. Nakoniec sa Michal presadil nahodením puku spoza Cibuľu. „Gólov mohlo byť viac, ale spálil som tam nejaké tutovky. Čo už, stáva sa. Hlavné je, že sme vyhrali a získali tri body. Prázdnu bránu netrafím a potom to nastrelím spoza brány od gólmana, čo k tomu dodať. Asi som len na tie škaredé góly,“ smial sa Michal. Na konci prvej tretiny ukázal aj tvrdosť, keď sa snažil súperovi vrátiť atak na spoluhráča Mikulu. „Musíme si zastať jeden druhého. Mne sa to nepáčilo a tak som to, myslím že čistým hitom, súperovi vrátil. On sa mi tam sám nastavil, uhnúť som sa nemohol, takže som ho zroloval. Ale to je bežná vec v hokeji podľa mňa,“ nekládol na tento moment veľký dôraz center druhého trenčianskeho útoku.

Leitmotívom zápasu bol aj návrat Marcela Hossu do materského tímu. Po 17 rokoch si opäť obliekol žlto-červený dres, vtedy to bol dres juniorský. „Pre mňa to bola premiéra, chalani si zo mňa uťahovali v šatni, že ako 33-ročný nastupujem prvýkrát v áčku Dukly. Som rád, že sa to už konečne udialo, ale nebolo to pre mňa jednoduché. Odohral som po mesiaci prvý zápas a bolo to cítiť. Ešte to nie je ono, dúfam, že to časom príde, že už v druhom zápase proti Zvolenu. Pre mňa je dôležité, aby som sa dostal do herného tempa, góly a body je bonus pre hráča, verím, že prídu. Dôležité je ale to, že sa vyhralo, publikum bolo skvelé. Dúfam, že takto to pôjde ďalej,“ povedal po zápase slovenský reprezentant. O jeho ďaľšej budúcnosti ešte rozhodnuté nie je. „Časom sa uvídí, teraz nemôžem povedať nič. Rieši to môj agent, je to otvorené, chcel by som to ešte niekde vyskúšať, bude to však závisieť od ponuky,“ nemohol prezradiť detaily rokovaní Marcel. Ako správny „nováčik“ musel ale prispieť do klubovej kasy. „Samozrejme, zápisné svieti na tabuli, chlapci sa už tešia,“ pousmial sa Hossa.