Tibor Melichárek verí, že atmosféra v Trenčíne ešte bude elektrizujúca

38-ročný topoľčiansky rodák Tibor Melichárek sa pred sezónou vrátil do Dukly, aby pomohol tímu vrátiť sa na vyššie priečky v tabuľke. Na konte má už viac ako 500 extraligových zápasov v trenčianskom drese, zaspomínali sme teda s ním na tie najpamätnejšie.

Tibor, máte na konte 500 duelov v Dukle, je to krásne číslo. Sú zápasy, na ktoré spomínate najradšej?

„To číslo znie celkom neuveriteľne, ale mal som šťastie, že sa mi vyhýbali zranenia, som rád, že som toľko zápasov v Dukle dokázal odohrať. Dobre si spomínam na prvý zápas, keď som ešte niekedy okolo obeda sedel v Bratislave na štadióne a potom prišiel pán Piovarči a riešili sme prestup. Rýchlo som sa zbalil a do Trenčína som prišiel asi minútu pred zrazom na zápas so Zvolenom. Tréner Gregor ma privítal so slovami, že ešte minútu a nehrám. Prehrali sme síce ten duel 2:4, ale vtedy sa tá 500-ka začala rodiť. Najradšej samozrejme spomínam na zápasy, kedy sme dosiahli úspechy, bol plný štadión a skvelá atmosféra. Jeden z vrcholov bol majstrovský titul v roku 2004, bola to sezóna, kedy sme mali výborne poskladaný tím a boli sme v lige dominantní. Posledný zápas sme síce nevyhrali na domácej pôde, ale bol to jeden z vrcholov mojej kariéry.“

Zvíťazili ste vtedy v rozhodujúcom dueli na zvolenskom ľade, nasledoval návrat s pohárom do Trenčína. Spomínate si na oslavy?

„Na oslavu na námestí sa nedá zabudnúť.Bol to môj prvý titul, myslel som si, že budú prichádzať aj ďaľšie. Keďže doteraz je môj jediný, budem naň veľmi rád spomínať.“

(oslava titulu na námestí v Trenčíne - 2004)

Titul sa očakával aj v nasledujúcej sezóne, zvlášť keď Dukla mala veľké posily z NHL.

„V nasledujúcej sezóne bol „lockout“ v NHL a pôsobili tu chalani zo zámoria. To bola ďalšia výborná skúsenosť. Bolo to pre každého hráča obohacujúce, aj keď sa neskončila pre nás tak, ako sme si želali.“

Pamätáte si ešte na úplné začiatky?

„Dozvedel som sa, že sa dá prihlásiť na hokej, tak som otca budil ráno o šiestej a vodil ma na prvé tréningy. Keď tak na to spätne spomínam, vyvoláva mi to úsmev na tvári. Vtedy sme si nevedeli predstaviť, že by sme robili niečo iné. Keď vidím v súčasnosti, ako deti majú veľa iných aktivít, neťahá ich to k športu, príde mi to trochu divné.“

Bola teda u vás taká prirodzená motivácia, nebolo treba nátlak?

“Mňa nikto nútiť nemusel. Tá generácia bola tak nastavená. Neboli sme leniví, možnosti v dnešnej dobe sú rôzne, aj tá spoločnosť je inak nastavená. Posledné roky všeobecne v športe vidíme nižšiu návštevnosť. My keď sme v mladosti nešli s otcom na hokej, tak sme išli pozrieť futbal alebo hádzanú, teraz idú radšej ľudia s deťmi do nákupných centier, je to také až príliš konzumné.“

Doba sa zmenila, zmenili ste sa aj vy ako hokejista? Ste iným hráčom ako na začiatku kariéry?

„Ťažko hodnotiť sám seba, ale samozrejme každý hráč sa nejak vyvíja. Zmenil sa aj hokej ako celok. Nemyslím si však, že som sa zmenil radikálne.“

(na ľade po poslednom finálovom zápase a zisku striebra - 2007)

Po úspešných sezónach v Dukle ste hrávali v českej extralige. Spomínate radi na Spartu, či Budějovice?

„Po mojej individuálne najlepšej sezóne v Dukle, keď sme pod trénerom Stavjaňom získali strieborné medaily a hral som svoj najlepší hokej, som chcel skúsiť zahraničie. Najprv som mal ísť do Ruska, ale ruská strana nakoniec zmluvu pred odletom zrušila, takže keď sa ozvala Sparta, prikývol som. Bol som tri roky v Česku a posunulo ma to určite ďalej. Nazbieral som nové skúsenosti, hokejové aj životné. V Prahe som ochutnal život vo veľkoklube, lebo na naše európske pomery je pražský tím naozaj podmienkami taký. Rád na to spomínam.“

Keď ste si založili rodinu, začali ste na hokej pozerať inak?

„To bez debaty áno, zrazu bol hokej až na druhom mieste. Človek si najprv splní povinnosti, tie poobedia po tréningoch nevyzerajú tak, ako dovtedy, namiesto spánku je kočíkovanie a starosti o dcéry. Mám dve dcéry, Ninku a Lenku. Zmenilo sa to, človek si uvedomí, že hokej je aj na to, aby ho živil, čiže hokejista začne dávať do toho ešte viac, ako keď bol mladý chalan.“

Súčasná sezóna je rozbehnutá smerom k play-off. Začnete už pomaly ladiť formu na záverečnú časť ročníka?

„V mojom ponímaní je celá sezóna od jej štartu na to, aby sa mužstvo zlepšovalo a nejakým spôsobom konsolidovalo, aby do toho vrcholu sezóny všetko klapalo v čo najväčšej miere a aby sme boli schopní odviesť ako tím maximum. Pracujeme teda na tom, verím, že to dokážeme posunúť vyššie a na play-off budeme pripravení. Súťaž je vyrovnaná a vyraďovacie boje nevyspytateľné.“

Viackrát ste zažili vypredaný trenčiansky zimák, veríte, že práve nasledujúce play-off bude v znamení návratu fanúšikov na tribúny?

„Dúfam, že ešte zažijeme tú kulisu, ktorá bola kedysi pravidlom. Vtedy sme cítili tú elektrizujúcu atmosféru, už keď sme čakali na nástup medzi kabínami. Dúfam, že niečo podobné príde a svojimi výkonmi v play-off prilákame ľudí vo väčšom počte.“