Pred sezónou sa do Dukly vrátil útočník Vladimír Nemec. S úmyslom pomôcť materskému tímu k návratu na vyššie priečky. V 36 zápasoch zatiaľ zaznamenal 9 gólov a 14 asistencií. Pred zápasom so Zvolenom dostal na pamiatku dres s číslom 800. V najvyššej slovenskej súťaži už totiž nastúpil na osem stoviek stretnutí.

Vlado, odohrali ste 800 zápasov. Je to dôvod na oslavu?

„Je to dosť, za tie roky sa toho nazbieralo. Pár rokov som bol aj vonku, možno by teda tých zápasov bolo ešte viac. Nie je to však nejaké výnimočné číslo. Tieto veci beriem len tak, že to prišlo. Žiadne veľké oslavy neplánujem.“

Ktoré zápasy z tej osemstovky považujete za najvydarenejšie?

„Ťažko vybrať jeden. Boli tu veľmi dobré roky za trénera Stavjaňu. Či už tá pamätná otočka s Martinom vo štvrťinále, alebo ďaľšie duely. Celkovo sa tu vtedy hral dobrý hokej, ľudí to bavilo a nás tiež. To boli asi tie top obdobia.“

Vladimír Nemec v sezóne 2008/09 (foto: Tomáš Somr)

***

Tieto časy boli spojené aj s väčším diváckym záujmom, na tribúnach bolo plnšie, atmosféra búrlivejšia. Nechýba to?

„Chýba, to je jasné. Je to ale taký uzavretý kruh, ak z neho niečo chýba, preruší sa. Či už náš výkon, alebo fanúšikovia. Ak my urobíme všetko pre to, aby sme tých ľudí pritiahli, tak prídu a atmosféra sa zlepší.“

Táto sezóna sa rozbehla lepšie ako tá minulá, všetko nasvedčuje tomu, že sa Dukla prebojuje do play-off. Myslíte, že tam môže prísť konečne k návratu lepšej atmosféry?

„Pevne v to verím. Vrátili sme sa sem viacerí práve z toho dôvodu, aby sa urobila lepšia sezóna. Uvidíme, ako sa to vyvinie smerom k play-off, verím, že to bude postupne gradovať a že si aj ľudia nájdu cestu späť na štadión a nadviaže sa na minulé časy.“

Veríte si aj na tisícku zápasov? Potiahnete to až do jej pokorenia?

„Spomenul si na mňa jeden kamarát z Prahy a poslal mi žartovný mail, tak som mu odpísal tiež žartom, že ešte dvesto a končím. Ale vážne, nesnažím sa na to myslieť, nedávam si ani takéto méty, záleží to od zdravia. Keď budem zdravý, budem mať chuť a bude o moje služby ešte záujem, môže to vyjsť aj na tisícku. Svoje však do toho ešte môže povedať aj rodina a veci okolo. Nebránim sa tomu, ale je to vo hviezdach.“

Teraz je to 800 zápasov na vrcholnej úrovni, ale museli byť najprv začiatky, aby sa to naštartovalo. Pamätáte si na prvé kroky na ľade?

„Môj otec hrával kedysi dávno hokej v Mikuláši za mládež, potom išiel na vysokú. Viedol nás teda k tomu. Aj s nebohým bratom sme sa teda hokeju venovali od malička. Rodičia s nami všetko absolvovali, aj ranné vstávanie na tréningy, je to teda hlavne ich zásluha, že ma v začiatkoch podporovali a mohol som odohrať to, čo som odohral.“

Fotografia hokejovej triedy z roku 1991. Spoznávate okrem Vlada Nemca v hornom rade aj Mariána Hossu?

*** 

Každý malý hokejista sa postupne profiluje, zisťuje kde by bolo jeho miesto. Ťahalo vás to vždy do útoku?

„Akosi to išlo samo. Nepamätám si , kto toto zásadné rozhodnutie urobil. Hral som odmalička vpredu, akurát pár zápasov počas kariéry, kedy bolo treba vypomôcť, som hral vzadu, keďže mi nevadia obranné úlohy. Vždy to teda bol útočník, najmä krídlo, posledné roky mi prischol post centra, zrejme aj preto, aby som viac pomáhal v obrane. Nie je to úplne moja krvná skupina, ale prispôsobím sa.“

Na ktorých spoluhráčov, s ktorými ste vyrastali, spomínate najradšej?

„Hrával som spolu s Mariánom Hossom. Ten je z nášho ročníka číslo jeden, dotiahol to najďalej a hrá hokej na najvyššej úrovni. Z hokejového hľadiska ma teda napadne z toho kolektívu ako prvý. Ale s viacerými chalanmi z toho kolektívu udržujeme kontakty, či už popri hokeji, alebo biznise. Tých spoluhráčov počas kariéry má každý veľa, nedá sa to ani vymenovať, navyše bez toho, aby človek na niekoho zabudol.“

Juniorský tím Dukly Trenčín. Vlado Nemec vedľa Zdena Cháru.

*** 

Ako mnohí mladí hráči, aj vy ste sa vydali na skusy do zámoria. Ako si spomínate na to obdobie svojej kariéry?

„Zomlelo sa to vtedy rýchlo. Mal som 21 rokov a už tri roky som hrával za seniorov, patril som však prevažne do štvrtého útoku. Vtedy sa hrávalo väčšinou na tri útoky, mali sme teda málo času na ľade. Dostal som ponuku ísť von, hrať za morom. Nebanujem, bola to ďalšia cenná skúsenosť. Zistil som, ako funguje svet, naučil som sa reč. To by som odporučil všetkým, už len kvôli týmto dvom veciam. Aby zistili, že život nie je len o tom byť doma pri rodičoch, ale trošku sa postaviť na svoje nohy.“

Nenaskytla sa šanca posunúť sa v Amerike vyššie?

„Bol som tam tri roky, raz prišiel za mnou tréner, že po zápase by som mal ísť na farmu, zrovna to vyšlo tak, že som si v tom dueli zranil členok a nebolo z toho nič. Tam je to ale aj o politike, podpísaní hráči a draftovaní majú prednosť. Ja som tam však nemal veľké oči, bral som to reálne. Nie že by som netúžil po tom dostať sa vyššie, ale nerobil som si z toho veľkú hlavu.“

Často príde v živote hokejistu k určitému zlomu, keď si založí rodinu. Hráči popisujú, že odvtedy vnímali hokej inak. Ako to bolo vo vašom prípade?

„Neviem to povedať s určitosťou, že prišiel taký zlom v ponímaní a prístupe aj u mňa. Možno to bol taký plynulý prechod a človek sa aj nevedomky dostal do takých iných koľají. Je jasné, že človek stratí určitú porciu voľného času, ktorý inak mohol venovať navyše hokeju, zmení sa teda. Nevrhá sa hlavou do striel. Nevyhýba sa súbojom, ale berie to určite trochu inak.“

V sezóne 2014/15 nastupuje Nemec ako center prvého útoku Dukly

*** 

Vediete svoje deti k športu?

„Ja sa ich snažím viesť k pohybu ako takému. Nemusí to byť ani šport, môže ísť aj o vybláznenie vonku za domom. Nech sa hýbu. Čo si zvolia, či sa niekedy budú športom živiť, to už je na nich. Ja sa tomu nebránim. Dcéra Ninka chodila na gymnastiku, je to pohybový základ na všetko a je to na nej vidieť. Dieťa sa navyše naučí správanie v kolektíve, ja som tým prešiel tiež a viem, že je to veľké plus. Deti, ktoré vyrastú na ulici s kamarátmi či s rodičmi, sa nevedia potom včleniť do kolektívu. Malý „divočák“ Lukas nemá ešte ani dva roky, takže tam je predčasné hovoriť, čo z neho bude. (úsmev)“

Pozeráte sa už aj smerom k budúcej profesii, čo plánujete robiť, keď raz zavesíte korčule na klinec? Ostanete pri hokeji?

„Pozerám sa smerom dopredu už dlhšiu dobu. Párkrát som mal už aj chuť s tým skončiť. S nebohým bratom sme spolu otvorili spoločnú firmu, vtedy som sa dosť rozhodoval, či ostať pri hokeji. Nakoniec som sa rozhodol zotrvať, čo teraz hodnotím kladne, lebo som zistil, že sa to dá robiť aj súbežne. Teraz popri hokeji aj študujem, venujem sa trochu aj realitám. Človek sa snaží voľný čas, aj keď ho je menej, vyplniť užitočne. Raz príde ten koniec, ten pád bude určite tvrdý, preto nič nenechávam na náhodu. Hrám hokej na takom leveli, že si nemôžem povedať, že by som bol dokonale zabezpečený a dať si na dvadsať rokov pauzu a nemať príjem. Prechod určite nebude plynulý, lebo aj požiadavky na trhu práce sú trochu limitujúce. Preto teraz študujem, som už v bakalárskom ročníku, uvidíme ako sa mi bude dariť ďalej.“

Aký odbor ste si zvolili?

„Personálny menežment. Konečne som sa k tomu dokopal, teraz trochu banujem, že som to neurobil už skôr, mohol som to mať dávno za sebou, popri hokeji sa to v pohode dá zvládať.“

Vladimír NEMEC

Nar. 3.11.1978 v Trenčíne

181 cm, 91 kg

Kluby:

Do roku 1998 Dukla Trenčín

1998/99 Martin

1999/00 Liptovský Mikuláš, Nitra

2000/01 Idaho Steelheads (WCHL)

2001/02 Idaho/ Johnstown Chiefs (ECHL)

2002/03 Johnstown Chiefs (ECHL)

2003/04 Nitra

2004/05 Dubnica, Dukla

2005-2009 Dukla

2009/10 Slovan, Žilina

2010/11 Žilina

2011/12 Žilina, Piešťany

2012-2014 Piešťany

2014/15 Dukla

Reprezentoval Slovensko na MS juniorov 1998 a 1999

V extralige odohral 800 zápasov s bilanciou 135 gólov a 208 asistencii

V drese Dukly odohral 331 zápasov (75+100)