21-ročný útočník Patrik Stantien si popri pôsobení v juniorskom tíme Dukly vyskúšal dres áčka už v 20 dueloch minulých dvoch sezón, až v prebiehajúcom ročníku si však vybojoval pevnejšie miesto v zostave trenčianskeho tímu. Na svoj prvý gól čakal pomerne dlho, strelecké prekliatie prelomil gólom proti Popradu do opustenej bránky v závere zápasu.

Patrik, aký bol duel proti Podtatrancom?

„Zápas bol kvalitný, nastúpili sme proti výbornému súperovi. Konečne sme bojovali celých šesťdesiat minút, chalani výborne ubránili oslabenia, myslím si, že sme zaslúžene vyhrali.“

Bol to viac boj ako ľúbivý hokej. Očakávali ste podobný priebeh?

„Ja som to čakal. S Popradom hráme vždy podobné vyrovnané zápasy. Nám sa v tejto sezóne málokedy podarí odskočiť o dva či tri góly, na konci si tak zápasy zbytočne často dramatizujeme.“

V stretnutí ste zaznamenali dva body, aké boli pocity po prvom góle v sezóne?

„Chalani ma už dhšie podpichovali, hovoril som si, že už sa to musí zlomiť. Aj Tomáš Kopecký už konečne skóroval v NHL, tak som veril, že aj moja strelecká smola odíde. Som momentálne veľmi spokojný, ale musím ešte veľa zlepšovať.“

Posunuli ste sa momentálne do tretieho útoku, ako vnímate svoju úlohu v tíme?

„Ja od začiatku sezóny mám najmä za úlohu brániť a pomáhať obrancom. Snažím sa to zaisťovať. Som veľmi rád, že som sa dostal do tretej päťky, mám teraz viac priestoru a hneď sa inak hrá, ako zo štvrtého útoku. Vtedy sa stane často, že aj desať minút sedíme a nedostaneme sa na ľad, takže hráč nie je v takom tempe. Ťažko sa potom aj korčuľuje s tými hráčmi, ktorí sú na ľade pravidelnejšie. Hra v treťom a štvrtom útoku je tak rozdielna, že sa ani nedá porovnať.“

Záver duelu s Popradom bol hektický, súper to skúšal bez brankára. Aké boli vaše úlohy v tej chvíli?

„Ja som bol na trestnej lavici, kde som odpykával trest za príliš veľa hráčov. S tým máme v poslednej dobe problém. Veril som však chalanom, ktorí tam od nás bránili, že svojou kvalitou udržia. Keď som naskakoval na ľad, ponáhľal som sa do pásma, aby som sa prípadne hodil na ľad, alebo iným spôsobom zabránil gólu. Puk sa so šťastím ku mne odrazil a potom sa mi ho podarilo trafiť do opustenej brány.“

Vaša pozícia v tíme nie je úplne rovnaká ako je to u spoluhráčov. Trénuje vás otec. Aké to je? Môžete si pri ňom nejaké veci zľahčiť, alebo je naopak na vás tvrdší?

„Musím sa posťažovať, že je na mňa veľmi prísny. Nemám to jednoduché. Každú maličkú chybu mi vytkne. Viem ale, že to myslí dobre, ale často to nie je príjemné, keďže tá nálada sa prenáša potom aj domov, zvlášť keď sa prehrá. Myslím si, že v tomto nemám žiadnu výhodu. Niekedy máme kvôli hokeju aj tichú domácnosť. Našťastie mám už vlastné auto, takže sa snažím aspoň po ceste spraviť si nejakú pohodu.“