Švec: Som pripravený pobiť sa o miesto v tíme

Pred pár mesiacmi sa tešil z majstrovského titulu, ktorý vybojoval so svojimi spoluhráčmi v juniorskej súťaži, dnes už má za sebou aj dva štarty za mužov. 19-ročný útočník Jozef Švec si vychutnáva, ako sám tvrdí, najúspešnejší rok kariéry.

V stredu oslávil svoje 19. narodeniny, darček k nim dostal predčasne. Pár dní predtým ho tréner seniorského mužstva Roman Stantien pozval medzi svojich zverencov na tréning, následne odohral za mužov aj dva zápasy. Svoj prvý extraligový štart si vychutnal v Piešťanoch, kde sa napokon mohol tešiť z konečnej výhry 4:2. Šveco, ako ho kamaráti volajú, radosť neskrýval ani po pár dňoch: „Toto je zatiaľ najúspešnejší kalendárny rok v mojej kariére. Výhra zlata s juniormi je niečo neskutočné. No a to, že sa dostanem do A-mužstva, som vôbec nečakal - najmä preto, že som po operácii ramena. Tú som mal v júni, potom som mal ešte mesiac ortézu a keď začali v auguste tréningy na ľade, ja som začal rozhýbavať ruku. Pre mňa bolo prvoradé, aby som sa presadil v juniorke, nakoľko nám prišli aj mladí, šikovní chalani z dorastu. Nečakal som, že sa mi podarí dostať sa do A-čka.“ Mladý center dokonca spomína, ako sa začala jeho „extraligová cesta“: „V utorok večer som sa dozvedel, že na ďalší deň mám ísť na tréning s mužmi. Odvtedy teda s nimi trénujem a vo štvrtok na obed mi bolo povedané, že v piatok s nimi poputujem na zápas do Piešťan.“

Švec tak na nejaký čas vymenil svojich rovesníkov za o čosi staršie a skúsenejšie mužstvo. A hoci by mu kapitán Róbert Petrovický mohol byť pomaly otcom, priestor dostal kamarátsky vzťah. „Určite mám rešpekt pred staršími hráčmi. Svojich rovesníkov tam veľmi dobre poznám, no mnohých práve naopak. Stalo sa mi aj také, že som pozdravil „dobrý deň“, no bolo mi povedané, že môžem tykať,“ rozosmial sa Jozef. „Bol som prekvapený, chalani ma bez najmenších problémov zobrali medzi seba. Nečakal som, že budú až takí milí,“ opäť sa nezdržal smiechu. Úsmev na tvári však trošku chýba dvojici Hlinka – Rožník; obaja hráči sa trápia so zranením. Aj vďaka ich neprítomnosti dostávajú  priestor ďalší mladí bojovníci. „Keď už som tu, snažím sa hrať najlepšie ako viem, aby som trénerov presvedčil, že toto miesto si zaslúžim a aby som tu ostal čo najdlhšie. Dvaja hráči sú teraz zranení, tak aspoň na niečo je to dobré,“ smial sa Švec. „Obom ale samozrejme želám rýchle uzdravenie,“ dodal.

Rozdiely v zápasoch mužov a juniorov môže postrehnúť každý fanúšik. Či je možné bádať  odlišnosti aj na tréningoch, prezradil sám Jozef: „Tie s mužmi sú rýchlejšie, silovejšie a určite je tam i väčšia disciplína. Celé mi prídu iné, lebo každý jeden hráč tam skutočne maká najlepšie ako vie.“ Seniorské tréningy tak možno stoja Šveca viac fyzickej sily, ešte väčšia námaha ale azda bola, keď bol vo štvrtej päťke umiestnený na post krídelníka a on, ako večný center, sa musel jednoducho prispôsobiť. „Tréner ma dal na krídlo, ktoré som ja doteraz nikdy nehrával,“ nechýbal úsmev na jeho tvári, „povedal mi ale, nech hrám jednoducho, korčuľujem a nech zbytočne nevymýšľam. Dúfam, že jeho očakávania napĺňam.“