Miroslav Hlinka je už v hokejovom nebi

Miroslav Hlinka, držiteľ všetkých troch kovov z majstrovstiev sveta či titulov, ktoré vybojoval s Duklou či Zlínom, už svoju zbierku úspechov nerozšíri. 14. septembra odišiel trenčiansky rodák do hokejového neba a preto dovoľte, aby sme sa aspoň v krátkosti obzreli za jeho hokejovou kariérou a za úspechmi, ktoré počas svojho života vybojoval.

„Hlina“, ako ho priatelia a blízki volali, začal s aktívnou kariérou v rodnom Trenčíne. Keď sa hráči spod hradu Matúša Čáka tešili v roku 1992 z premiérového zlata, Miro nechýbal v zostave. Práve vtedy sa otvorila jeho pomyselná nádoba úspechov, ktorá sa zapĺňala jedna radosť. Kvality spomínaného hráča si všimli i za hranicami a tak na niekoľko rokov vycestoval do hlavného mesta k našim susedom, kde sa stal členom tímu Sparta Praha. Do tohto mužstva, v ktorom spočiatku pôsobil štyri roky, sa neskôr vrátil, no medzitým prevetral aj dresy škandinávskych tímov. Najskôr si obliekal ten helsinský, pričom sa tento káder prebojoval až do samotného finále. Na bojovníkov z TPS Turku však nestačil. V tom istom roku sa jeho „nádoba úspechov“ ešte väčšmi naplnila, keď sa so slovenskou reprezentáciou stal vicemajstrom sveta.

V nasledujúcom roku sa opäť ukázal v českej najvyššej súťaži, no tentokrát už ako hráč Karlových Varov. Ani v tomto kúpeľnom meste sa však na dlhšie neusalašil a na ďalšiu sezónu znova okúsil škandinávsky vzduch. Jeho kroky viedli do Švédska, konkrétne do Örnsköldsviku, klubu MoDo Hockey. Nielen severský vzduch, ale aj finále a teda boj o zlatú medailu, ho sprevádzali počas tohto obdobia. Djurgårdens IF Hockey, tím z hlavného mesta, bol pre ten Mirov ale prisilný súper; trenčianskemu odchovancovi sa tak ušlo opäť „len“ striebro. Na najcennejší kov však nemusel spomínaný hráč čakať pridlho. Práve vo Švédsku sa v tom istom roku konali majstrovstva sveta a azda nijakému slovenskému fanúšikovi netreba pripomínať, na ktorej priečke skončila naša reprezentácia. Že bol „Hlina“ skvelým hráčom, to predvádzal na samotnom ľade, ale že je i skvelý zabávač, to preukázal najmä počas majstrovských osláv v Bratislave.

Švédsko – Rusko – Česko. Tak v tomto poradí striedal Hlinka kluby v nasledujúcom období. Za Dynamo Moskva odohral 17 zápasov, následne sa vrátil ku „bratom Čechom“, konkrétne do Zlína. Spomínaný center si azda navykol na chuť víťazstva a zlata a preto nemohlo nasledovať nič iné, ako majstrovský titul s HC Hamé Zlín. Mirovo mužstvo zdolalo HC Slavia Praha 4:1 na zápasy a tak do „nádoby úspechov“ putovalo ďalšie ocenenie. Tá sa v tom roku (2003) naplnila ešte raz a to po svetovom šampionáte V Helsinkách. Slovenská reprezentácia zvíťazila v A-skupine bez straty jediného bodu, v osemfinále stratila len jeden kvôli remíze s Čechmi (3:3), s ktorými sa o pár dní neskôr stretla v boji o konečné tretie miesto. Výsledok 4:2 v prospech Slovákov zaručil reprezentantovi s tridsiatkou na drese teda ďalší úspech, bronzovú medailu.

Hlinka v nastávajúcich rokoch vystriedal opäť mnoho dresov; od trenčianskeho, cez pardubický až po ten pražský, ktorý už dôkladne poznal.  Dve sezóny (2009/2010 a 2010/2011) bol z neho bojovník, ktorý hájil farby banskobystrického klubu; v tej nasledujúcej hoci začal v Poprade, predsa len sa vrátil do srdca Európy. Nasledovala ročná pauza, po ktorej sa stal hrajúcim športovým manažérom MHK Dubnica nad Váhom.

Miro, ďakujeme za všetko, čo si pre hokejový svet urobil. Odpočívaj v pokoji.