Jaroslav Jabrocký novou akvizíciou HK 36 Skalica

Káder sa nám podarilo doplniť o zaujímavé meno. Na ročnom kontrakte sme sa dohodli s útočníkom Jaroslavom Jabrockým. Tridsaťštyri ročný rodák z Popradu, okrem svojho rodného mesta hrával i v Žiline, Martine a Banskej Bystrici. Cenné skúsenosti zbieral aj v Čechách,  CHL a VHL.

„Skalica má svoju tradíciu, nemôže sa predsa len tak hazardovať s jej menom“

Väčšina klubov na Slovensku sa potýka s finančnými problémami, neobišlo to ani Skalicu. Prečo ste sa rozhodli pre pôsobenie u nás? Určite ste mali viac ponúk, čo rozhodlo?

„Pravdu povediac, momentálna situácia na trhu hráčov je dosť komplikovaná. Trh je strašne presýtený, je tam množstvo kanadských hráčov... Navyše, kluby čakajú, vyčkávajú do poslednej chvíle. Ja som bol prostredníctvom agenta so Skalicou v kontakte pomerne dlho. Porozprávali sme sa o tom, ako to tu bude fungovať, aké majú v klube predstavy. Taktiež zavážilo, že splnili všetky záväzky. Napokon sme sa dohodli na kontrakte.“

Čo očakávate od pôsobenia v Skalici a aké sú vaše osobné ciele?

„Mojim osobným cieľom je, aby som bol celú sezónu zdravý a aby som pomohol mužstvu svojimi výkonmi na ľade. Mení sa tu komplet celé mužstvo, zostalo len zopár hráčov. Ďalšie príchody sú stále v štádiu riešenia. Ja som tu dnes prvý deň, musím sa zorientovať, no pevne verím, že sezóna nebude vyslovene zlá. Ako povedal Miro Lipovský, bude to sezóna o bojovnosti a vôli. Pre mňa bude cieľom dostať sa čo najvyššie, respektíve (smiech) nepadnúť čo najnižšie. Skalica má svoju tradíciu, nemôže sa predsa len tak hazardovať s jej menom.“

Vedenie i fanúšikovia od vás budú očakávať veľa bodov. Vzhľadom na vaše štatistiky, zrejme ste zvyknutý byť lídrom...

„Dúfam, že som na túto úlohu pripravený. Káder ešte nie je uzatvorený, nejakí hráči prídu. Teraz je ešte skoro povedať, ako to bude. Ale určite sa budem snažiť pomáhať mužstvu na ľade, usmerňovať mladších hráčov a ísť im v niektorých veciach príkladom.“

Kde ste absolvovali prvú fázu letnej prípravy?

„Trénoval som individuálne doma v Poprade.  Pripravujem sa tak už štyri roky. Mám tento model overený, vyhovuje mi to. Je to možno trochu väčšia drina, v porovnaní s tréningami s mužstvom tomu trochu chýbajú kolektívne hry, ale inak tam žiadny rozdiel nie je.“

Ak by ste sa mali stručne charakterizovať ako hokejista, vypichnúť svoje silné a slabé stránky, čo by ste povedali?

„(smiech) Viete čo, ťažko je mi samého seba hodnotiť. Ja si myslím, že mi nechýba určite chcenie a vôľa pracovať. To by som povedal, že je asi klad. Takisto bojovnosť, snažím sa na ľade nechať aj za nepriaznivého stavu všetko v prospech tímu a to sa budem snažiť napĺňať i teraz. A slabšie stránky? (smiech)To radšej nepoviem. Tie si nechám pre seba.“