Juraj Jurík alias Baťa bude po roku opäť hájiť farby nášho klubu

Na ročnej zmluve sme sa dnes dohodli s dvadsaťštyri ročným útočníkom Jurajom Juríkom. Ten uplynulú sezónu strávil v Prostějove, kde v 59 zápasoch nazbieral 43 bodov (18+25), čím sa výrazne pričinil o postup klubu do druhej najvyššej hokejovej súťaže u našich západných susedov. „Baťa“ v minulosti obliekal dres Považskej Bystrice, juniorky Slovana Bratislava, prešiel si mládežníckymi kategóriami Zlína a nakukol i do českej reprezentácie U16, U17, U18 a U20.

„Vidina hrať, je pre mňa viac, ako vidina peňazí“

Po troch rokoch v Skalici si sa rozhodol odísť do Čiech, pôsobil si v Prostějove, kde sa ti darilo. Čo ťa podnietilo vrátiť sa späť na Slovensko?

„Po troch rokoch tu, sme sa s vedením nedohodli na pokračovaní, tak som musel hľadať inú cestu... Prečo som sa vrátil? Myslím si, že som zažil dosť úspešnú sezónu, postúpili sme s Prostějovom, vytvoril sa tam tím, ktorý má veľké ambície, no bohužiaľ, po sezóne  mi bolo oznámené, že so mnou už ďalej nerátajú. Následne sa ozvala Skalica. Kontaktoval ma manažér, pred tým som na túto tému debatoval s asistentom Mišom Ružičkom, načrtol mi, ako by to tu malo fungovať  a keďže  si stále myslím, že som „mladý“ hráč, tak je pre mňa vidina hrať viac, ako vidina peňazí.  Navyše, Skalica je moje rodné mesto a mám k nej vzťah. Dá sa povedať, že sme sa dohodli celkom rýchlo.“

Čo od teba očakáva vedenie?

„Och, tak to uvidíme. Podľa toho, čo mi bolo povedané, tu budem patriť k strednej generácii. To už v určitých chvíľach bude stáť i na mne a bude záležať len na tom, ako sa s tým popasujem, ako to zvládnem.“

V našom klube sa medzičasom udiali výrazné zmeny, ktoré si iste zaznamenal. Daným okolnostiam je prispôsobená i skladba tímu. Odišlo množstvo opôr, mužstvo sa značne omladí. Čo očakávaš od tejto sezóny a od svojho opätovného pôsobenia v Skalici? Mohla by to byť šanca posunúť sa ďalej?

„Možno to vyznie hlúpo, ale môže sa stať, že sa človeku podarí sezóna i na Slovensku a nemusí sa nikam katapultovať. Ale samozrejme, áno, táto vidina tu je. A čo od toho očakávam? Neviem, nechám sa prekvapiť. Ako tak sledujem ďalšie tímy v slovenskej extralige, ako to tam funguje a pod., tak si myslím, že sme na tom stále dobre. A od tých zmien, čo tu nastali, si sľubujem len to najlepšie. Verím tomu, že Skalica sa stabilizuje a všetko tu bude fungovať tak, ako má.“

Kde si absolvoval prvú časť letnej prípravy?

„Trénoval som sám, na posilňovňu a všetky tie silové záležitosti som mal svojho trénera. A keďže môj otec je hokejový tréner, bežeckú časť a nie len to mi chystal on. Ja si myslím, že nie som typ človeka, ktorý potrebuje, aby nad ním niekto stál a popoháňal ho. Trénoval som sám a bolo to fajn.“

Ako by si sa stručne charakterizoval ako hokejista a ako človek?

„(smiech) Hokej... Rýchlosť,  možno nejaká obetavosť a tvrdosť a ako človek? To musí každý posúdiť sám.“

Počas svojho pôsobenia v našom mužstve si patril k obľúbencom publika, dá sa teda predpokladať, že tvoj návrat prijmú pozitívne...

„Snáď áno, ja som tu v žiadnom konkurenčnom tíme nehral (smiech), tak hádam sa na mňa nemajú kvôli čomu hnevať.  Verím v to, že si ľudia nájdu cestu na zimný štadión.  Je to len môj osobný názor, ale boli sme farmou Slovana a to veľa ľudí nevedelo stráviť. No teraz pre nich musí byť plus to, že je tu množstvo ich odchovancov, chlapcov zo Skalice, ktorí tu pokojne môžu za klub „položiť život“, pretože pre nich je to teraz veľká šanca. Hádam budú fanúšikovia chodiť a budú spokojní.“