Miroslav Lažo v Skalici aj ďalšiu sezónu

Dnes prišlo k podpisu zmluvy s Miroslavom Lažom. Útočníkom, ktorý do Skalice prišiel v priebehu minulej sezóny. Skúsený hokejista patriaci medzi výrazné postavy slovenskej extraligy sa dohodol na ročnej zmluve.

V slovenskej extralige už odohral vrátane play-off 586 zápasov s viac než slušným bodovým ziskom 424 kanadských bodov za 215 gólov a 209 asistencií. Je známi nekompromisnou tvrdou hrou a na ľade si nenechá nič páčiť o čom svedčí i prídel v kolónke trestných minút, ktorých už v extralige nazbieral 2057. V minulej sezóne v našom drese stihol 26 zápasov základnej časti, v ktorých si na svoje konto pripísal 20 kanadských bodov a túto štatistiku rozšíril ešte v siedmych zápasoch play-off o 4 kanadské body. Je to hráč so skúsenosťami aj zo zahraničných líg, pôsobil v Nemecku, Česku, Rusku či Švédsku a siahal aj po drese olejárov z Edmontonu.

“Miro je skúsený hokejista a takého potrebujeme. Je to vhodný tip do kabíny a dokáže byť prínosom v mladom tíme s akým vstupujeme do súťaže. Sme presvedčení, že bude výraznou postavou v našom drese a svojou hrou a pracovitosťou naplní očakávania nie len naše, ale i fanúšikov. Jedenástimi gólmi v deviatich prípravných zápasoch dokázal, že ešte stále je v top forme a my sme radi, že ho v Skalici máme.“ Okomentoval podpis zmluvy s Miroslavom Lažom generálny manažér Peter Srnec.

S týmto skalickým pravým krídlom sme sa porozprávali aj o jeho hokejových začiatkoch.

Hokejovo si vyrastal v Bratislave. Aké boli tvoje hokejové začiatky? Kto ťa k hokeju priviedol?

V tej dobe nebol internet, počítače, playstation, nebolo nič také a my sme len športovali. Keď bol Wimbledon chcel som byť tenista. Keď boli Preteky Mieru chcel som byť cyklista. Keď som v telke videl nejaký atletický míting chcel som byť atlét. Vnímal som futbalistov ako Maradona či Platini a chcel som byť futbalista. Pamätám si, mal som tak päť rokov, otec prišiel z roboty a povedal, že videl na stĺpe na zastávke pozvánku na výber do prípravky Slovana Bratislava a spýtal sa ma či by som to nechcel skúsiť. Samozrejme, že som išiel. Najprv sme však vyrazili do Prioru, kúpili ruskú „salvovku“ prilbu, bez košíka, len s takým náhubkom na bradu, zobral som mamine pletené palčáky, kúpili sme hokejku, rovnú Standardku a kožené korčule a vyrazil som.

Zo Slovana si sa relatívne skoro presunul na BEZ-ku, dnešný Ružinov. Prečo?

V Slovane som bol do štvrtej triedy a potom som prešiel do BEZ-ky. V podstate to bolo o tom, že ak som chcel ostať na Slovane bolo treba ísť na hokejovú školu. Mama však nechcela aby som na túto školu išiel. V triede boli len chlapci, dvadsaťpäť hokejistov, trošku divočina. Ja som ešte k tomu patril k chlapcom čo bili dosť živí, takže mamina povedala nie a preto som sa vlastne dostal do BEZ-ky. Začínal som ako obranca. Tréner mi stále vyčítal, že vodím puky a nenahrávam. Zobral som puk a ako obranca som prešiel celé ihrisko až pred súperovu bránu, výsledkom čoho bolo, že som ako obranca stal druhým najproduktívnejší hráčom tímu (smiech). Dospelo to až tam, že tréner už to nevydržal, schmatol ma za košík, postavil ma do stredu útoku a povedal: „Od teraz budeš útočník, korčuľuj, lietaj, napádaj.“ No a od vtedy som útočník. Musím však povedať, že z tohto obdobia mám viac pohárov za najlepšieho obrancu ako za najlepšieho útočníka (smiech).

Počas svojej bohatej kariéry si pôsobil aj v Rusku, Švédsku, Čechách či Nemecku. Ako spomínaš na tieto zahraničné skúsenosti.

Musím povedať, že som mal obrovské šťastie. Každé moje pôsobenie vonku bolo plné zážitkov, fantastických ľudí a úžasných skúseností. Prvé bolo Nemecko. Išiel som tam ako dvadsaťdva ročný do tretej ligy, do Regensburgu. Fantastické nádherné mesto, nová aréna, super ľudia, úžasní fanúšikovia, milovali nás tam. Tú ligu sme vyhrali, pre mesto to bol obrovský úspech a veľmi si nás tam za to vážili. V Čechách to bolo Kladno. Rovnako veľká skúsenosť. Kladno je plné dobrých hokejistov a veľkých talentov, stretol som sa tam s Jágrom, Paterom, Procházkom, Kaberlem, Hořavom a ďalší. Dodnes tam mám kopec kamarátov. Kladno bolo fajn. Rusko to je zasa úplne o niečom inom. To je veľký hokej. KHL je niečo mimoriadne, nadnárodná súťaž, panuje tam obrovská profesionalita, nie je ľahké sa tam presadiť. Švédsko to je úplne z iného súdka. Úžasní, pokojní ľudia, kľudná krajina, fantastické sociálne podmienky, žiadne tlaky na hráčov, každý sa teší, je vysmiaty. Ideálnejšiu krajinu pre rodinu si asi ani neviem predstaviť. S manželkou spomíname na Švédsko len v tom najlepšom a najradšej.

V priebehu minulej sezóny si prišiel do Skalice a zostávaš aj na ďalšiu sezónu. Ako ty hokejovo vnímaš Skalicu?

Skalica bola vždy veľký pojem. Zápasy proti Skalici boli vždy ťažké. Vždy tu bola dobrá atmosféra. Vyrástlo tu množstvo super hokejistov. Nikdy nezabudnem na play-off, keď som hral za Slovan a Skalica nás vyradila v semifinále. Ku Skalici som vždy choval úctu a rešpekt. Hlavne toto rozhodlo, že som sa pre Skalicu rozhodol. Za druhé je to aj blízko Bratislavy, kde žijem. Mesto je mi sympatické. Na vojne som bol v Senici, takže na Záhorie mám len tie najlepšie spomienky. V podstate mám rád celé Záhorie. Mám tu veľa priateľov, známych, či už tu v Skalici, v okolí spomínanej Senice alebo Malaciek. Často sem chodievam aj vo voľnom čase. Aj toto všetko zohralo svoju úlohu pri mojom rozhodovaní a v neposlednom rade aj generálny manažér pán Srnec, ktorý ma oslovil už pred pár rokmi či by som nechcel hrať za Skalicu a nakoniec ma svojimi argumentmi presvedčil a vlani sme sa dohodli a ja tu ostávam aj túto sezónu.

Minulá sezóna sa skončila prehrou v poslednom možnom zápase štvrťfinále. Ako vidíš šance Skalice v novom extraligovom ročníku?

Prehrať v siedmom zápase vždy bolí najviac. Myslím si, že celá séria bola fantastická. Je jasné, že každé vyradenie vás trápi a ste smutný, ale myslím si, že sa nemáme za čo hanbiť. Je pravda, že vždy to môže byť lepšie. Ja sám som na seba veľmi prísny. Určite som v tej sérii sprali chyby aj ja. Treba myslieť na to, že vždy je základom dobrá partia, dobrý tím. Najdôležitejšie je keď sa chlapci tešia ráno na tréning, do kabíny a hrajú ten hokej s radosťou. O tomto to celé je, tam to všetko začína. Keď funguje chémia v kabíne tak sa darí všetko. Teraz to tu vidím ako výbornú partiu, kopec mladých hráčov, ktorí zapadli, chcú hrať, chcú trénovať, chcú bojovať za Skalicu. Záležať bude aj od toho, ktorí hráči prídu zo Slovana. Ja verím, že tento rok sa mužstvo dobre zohrá a pôjdeme sa pobiť o priečky čo najvyššie.

Ako tvoj hokejový život vnímajú tvoji najbližší? Idú deti v šľapajach otca, úspešného športovca?

Starší syn má trinásť rokov, s hokejom to skúšal, ale jedného dňa mi povedal, že toto nie je šport pre neho. Dnes robí zápasenie, voľný štýl. V podstate mu to celkom aj ide, ale pre mňa je dôležitejšie, že ho to baví. Nie som otec, ktorý by nútil svojich synov hrať hokej lebo ja som hokejista. Ukázal som im obom veľa športov aby si vybrali. No a mladší, osemročný, ten naozaj ide v mojich šľapajach. Hokej ho baví, je rýchly a dobrý korčuliar, snaží sa. Popritom robí aj tenis. S manželkou sa im snažíme aj naďalej ukazovať všetky možné športy. Robí nám to radosť, tešíme sa z toho.

V Skalici si v minulej sezóne pôsobil aj ako patrón hokejových šiestakov. Chodil si s nimi na tréningy, radil si im, pomáhal im. Je práca s mládežou niečím čomu by si sa chcel venovať aj po skončení aktívnej kariéry?

Keď môžem robiť niečo okolo detí tak z toho mám obrovskú radosť. Moja žena mi hovorí, že nemôžem robiť nič iné len s detičkami lebo keď ma s nimi vidí tak ja sa stále smejem a to znamená, že som šťastný. Ani som si to nejako extra neuvedomoval, ale deti mám rád a rád s nimi pracujem. Chlapci, s ktorými som v minulej sezóne chodil na ľad sú veľmi šikovní, mám ich rád a robilo mi radosť keď som im mohol niečo poradiť a niečo nové ukázať, mám radosť s nimi keď sa im niečo podarí. V hokeji som toho dosť preskákal a myslím si, že čo to im môžem poradiť. Tí chlapci sú dneska siedmaci a ja chcem sa s nimi chcem na tréningoch stretávať aj v tejto sezóne a určite sa aj budem.

Keby si musel jednou vetou povedať čo by chlapci, ktorí chcú byť hokejisti mali a druhou vetou čo by nemali robiť, ako by tieto vety zneli?

Počúvajte trénera a trénujte navyše. Nespoliehajte sa len na hokej, venujte sa aj vzdelaniu.

Rýchly dotazník:

Mojím hokejovým vzorom je Mario Lemieux a Peter Bondra.

Keď mám voľno tak som na poľovačke.

Naposledy som čítal Tajné preteky od Tylera Hamiltona.

Mojim naj tímom NHL je Edmonton Oilers.

Keby bol o mne film, hral by ma Adam Sandler.

A mojou partnerkou vo filme by bola Monica Bellucci.

Počas cesty na zápasy v autobuse čítam.

Vždy mám chuť na rezeň s majonézovým šalátom.

Keď hudba, tak slovenská.

Nerobiť hokej, živil by som sa ako vojak.