Na záver memoriálu štvorgólové víťazstvo

GKS Tychy – HC ´05 Banská Bystrica 2:4 (0:2, 1:1, 1:1), doplnkové sam. nájazdy 1:1

Góly: 40. Galant (Baranyk, Sulka), 56. Baginski (Wožnica, Sulka) – 11. Chovan (Šilovič, Rosandič), 12. Macík (Zigo), 30. Rosandič (Kafka), 60. Hudec (Saracino)

Vylúčenia na 2 min: 3:6, presilovky: 1:0, oslabenia: 0:1, rozhodovali: D. Konc – Sčensný, Moravec, 140 divákov

GKS Tychy: Burda – Sulka, Ďurák, Mojžiš, Gwizoz, Wanacki, Galant Daniel, Hoda, Sowa – Woznica, Baginski, Vitek – Baranyk, Galant Radoslaw, Steber – Rzeszutko, Parzyszek, Witecki – Piorun, Rózycki, Chromicz

HC ´05 Banská Bystrica: Košarišťan – Styk, Saracino, Grundmanis, Zošiak, Meland, Šilovič, Rosandič, Predajniansky – Hudec, White, Handlovský – Kafka, Heizer, Macík – Chovan, Zigo, Fajčák – Glemba, Žilka, Božík

Memoriál Pavla Zábojníka vo Zvolene sme zakončili víťazne. Proti poľskému GKS Tychy sme hlavne v prvej polovici stretnutia predviedli solídne herné prevedenie, ktoré sme vyzdobili tromi veľmi peknými gólmi. V ďalšom priebehu zápasu už potom ťahal pílku súper, nebezpečne sa na nás dotiahol na rozdiel gólu, mimoriadne cenné a povzbudivé víťazstvo sme si už ale postrážili.

Úvod stretnutia sa niesol v znamení vzájomného oťukávania sa, ako prví boli aktívni poľskí hráči, ale strely Stebera so Sowom Košarišťan pozbieral. Väčšia kvalita na našej striedačke sa však čoraz viac hlásila o slovo – Fajčák po šikovnej otočke presne nezakončil, no v 11.min sme otvorili skóre. Pri Melandovom vylúčení sme tŕpli v oslabení, vynikajúco ale zareagoval Šilovič a poslal do úniku Matúša Chovana, ktorý si počkal na pohyb brankára Burdu a prestrelil ho – 0:1. O minútu nato bolo už naše vedenie dvojgólové – s pukom sa odvážne rozbehol Zigo, niektorý z poľských obrancov mu ho vypichol, no kanonier Radoslav Macík vede čo s ním, keď mu podišiel na hokejku. Pekný blafák – 0:2. Následne sme sa snažili hru poviazať do nášho želania, hrať aktívne a pridávať góly. Boli sme k tomu blízko v závere tretiny, no presilovku, čo ako dobre zahratú, sme nevyužili a Stykova bomba len orazítkovala ľavú tyčku. Črtali sa nám i ďalšie zaujímavé akcie, neboli už ale takého nebezpečenstva pre Burdovu svätyňu.

Prostredná časť hry už bola rozháraná a všemožne kúskovaná. Otvoril ju strelou Vítek, Košarišťan po niekoľkýkrát obstál. Bola to nadlho jediná priama strela, Zigove pokusy síce volali po góle, ale do bránky sa nevošli. Nenamierila si tam cestu ani Ďurákova delovka, ktorá pobozkala tyčku, neskôr zahodil priam nemožné Vítek, keď dostal v presilovke puk na hotové, no prestrelil poloodkrytú Košarišťanovu bránku. Poľský celok v tých fázach drel ako odušu, Wanackého zakončenie v našom oslabení 3:5 musela opäť zastaviť až konštrukcia našej bránky. Bol to dusivý tlak, no vyvrel do našej gólovej podoby – Kafka vnikol do pásma, posunul puk na Rosandiča, ktorý elegantne, sťaby útočník, zadovkou pokoril Burdu – 0:3. Škoda len, že tento gól aktivitu Poliakov neutíchol, naopak, stále sa snažili, točili sa v našej tretine, aj strieľali, ale na prekonanie Košarišťana to chcelo väčšiu kvalitu, nápad, myšlienku. Dočkali sa až v závere, najprv bol blízko k nášmu štvrtému gólu Hudec, no puk si našiel cestu do siete predsa aj na opačnej strane, keď 40. min z dorážky Radoslaw Galant roztrhal Košarišťanovo kúzlo – 1:3.

V treťom dejstve to bol potom vlažný hokej, šance dlho neboli, presilovky v podaní oboch nemastné – neslané. Až okolo 47. min zápas ponúkol radosť, väčšmi mohol na našej strane – najprv Macík neuspel v dorážke svojej strely, po ňom vyslal jedovatý šíp na Burdu Heizer, a ten mu síce prepadol cez rameno a kĺzal sa do bránky, nebol naporúdzi nik, kto by ho dôraznejšie pichol za ňu a bolo po šanci. V polovici tretiny bol potom nárast ofenzívnej snahy Poliakov enormný. Ďurákova strela popálila Košarišťana, v honbe za túžením vyrovnaním si poľská lavička vyžiadala oddychový čas. Tento zámer sa im temer vyplatil – v 56. min nahodil puk na bránu Sulka, ktorý si odrazený od betónov Košarišťana našiel hokejku Baginskeho, ktorý zvrhol zápas v drámu – 2:3. A veru mohlo byť vyrovnané, v 59. min ale Baranyk sám pred bránkou nepochopiteľne prestrelil... V záverečnej power- play sa neskôr dobre zorientoval Saracino, po vyhratom buly vyzval ku gólu Hudeca, ktorý do prázdnej bránky pečatil skóre – 2:4.

Pozápasové dodatkové nájazdy skončili remízou 1:1, za nás strelou pomedzi Burdove betóny uspel Miroslav Božík, u súpera si našlo sieť Baginského zakončenie nekompromisnou strelou v piatej sérii.

Postava zápasu v drese HC ´05

K videniu bolo niekoľko zaujímavých výkonov. Prvým gólom v našom drese sa prezentoval Matúš Chovan, ktorý naberá na pohode a streleckej chuti. Obligátne si chuťovku do súperov siete nemohol odpustiť Radoslav Macík, ďalšie naše útočnícke žihadlo. S chuťou sebe vlastnou hrá i Rado Heizer, tomu keď to zase začne padať... V tomto stretnutí však skúsme pochváliť Mislava Rosandiča, má len 18 rokov, ale rastie ako z vody. Obranca, ktorému nie je cudzia i brána súpera, asistoval pri prvom góle a sám vsietil tretí. Talent ako hrom!

Na jazyku ostal pocit víťazstva

Boli to dobré zápasové previerky! Nato, že išlo o prípravné duely, zohral náš tím tri stretnutia, ktoré každé malo svoju výpovednú kvalitu. Prvý, proti Nitre, ukázal, že máme ambiciózne mužstvo, ktoré vie účelne pokryť ľad vzadu i vpredu, hrať živelne a prevziať do svojich rúk opraty zápasu. I keď mu utiekol úvod i samotný záver, ukázalo, že je v ňom sila, duša i kvalita.

Zápas v derby potom to prvé pred viacpočetnou kulisou našich priaznivcov podupal. Nevstúpili sme do stretnutia s takou bázňou, ako deň predtým, neskôr, po dvoch góloch, sme sa k tomu ťažko mohli vracať. Síce sa nám to podarilo a dorovnali sme skóre, ďalej to už neladilo. Nebolo to presvedčivé, kompaktné, niečo tomu chýbalo. Na ľade, na striedačke, v hlavách hráčov. I tu však môže byť prehra o 3 góly poučná a vnímaná ako test, ktorý mužstvo nezvládlo. Je nutné ešte veľa pracovať.

Že tá práca môže byť ľahšia a príjemnejšie, k tomu nám psychicky dopomôže víťazstvo v poslednom zápase. Zahrialo, povzbudilo, odohnalo chmáry z piatkového duelu. Proti Tychy to bol do polovice zápasu náš vyzretý a vcelku sebavedomý výkon, ktorý sme podporili hneď tromi gólmi. Všetky na rozličné spôsoby. Vrelo svoju šancu v bránke uvítal Andrej Košarišťan, ktorého zákroky vyžarovali až mrazivú pohodu, pokoj. Škoda len, že v druhej polovice sme zmĺkli, stratili sme sa. Akiste úbytok síl napomohol, že iniciatívu prevzal súper, ktorý nám nebývalo podkuroval, dotiahol sa k vidine vyrovnať a v závere sme prežili klinickú smrť. Opakujeme však, opäť výborný test a príprava na ťažké zápasy v sezóne, na ktoré sa musíme čo najzodpovednejšie pripraviť. V zápasovom šate sa znovu predstavíme v piatok 23. augusta o 17.00 h, keď na domácom banskobystrickom ľade privítame hokejistov Liptovského Mikuláša. Veríme, že v tréningovom cykle v týždni hráči trénera Vladimíra Országha opäť zaberú naplno a predvedú nám po prvýkrát v začínajúcej sa sezóne svoje majstrovstvo, doma, vo vlastnej hale, kde sa žiada víťazstvo a potešenie vďačného publika. Dúfame, že si to nenecháte ujsť.

HC ´05 do toho!