Zeleno – bieli borci ladia fazónu – vyvrcholenie sezóny graduje

„Trénovať mužstvo, ktoré chce niečo dokázať, a preto som teraz maximálne šťastný“, vyznal sa hlavný kouč skalického áčka Martin Pešout

   Kladenský rodák, čo to si preskákal a užil s ikonou československého hokeja, hokejistom Jaromírom Jágrom a svoje životné poslanie upísal, ako inak, volanie srdca – hokeju. Martin Pešout ako hlavný tréner hokejistov prvého mužstva HK 36 Skalica je z tých skúsenejších lodivodov, lebo trénerský chlebík zakúša už od svojich dvadsiatichšiestich rokov. Jeho voľba padla na toto navýsosť športové povolanie. A že s hokejom zažil kusisko cesty a tých šťastných a krásnych chvíľ bolo neúrekom, o tom dobre vie jeho hokejová história. V rozbehnutej sezóne pôsobí na striedačke ako staronový kouč zeleno – bielych. S asistentom Svatoplukom Kosíkom si ako kolegovia i ľudia dobre padli a tím skalických bojovníkov štýl práce českého kormidelníka prijal. Štyridsaťšesťročný skalický tréner Martin Pešout vštepuje tímu útočný hokej, lebo to je trend a to na skalickú partiu pasuje. Mimochodom, práve ju si veľmi cení a váži, nuž a mimo to i ďalšie atribúty a aspekty zeleno – bieleho hokeja. Po trojici vyhratých zápasoch nad silnými a kvalitnými súpermi pred reprezentačnou prestávkou skalickí borci neúnavne pokračujú v tréningovom ťažení. A nálada je na tréningu veruže výborná, veselá a pohodičková. Chlapci síce drú takmer štvorfázovo, ale všetci to vnútorne silno cítia, ako moc potrebujú urobiť preto, aby táto sezóna priniesla vytúžené sladké ovocie. Tak radosť na nich na tréningu pozerať, ako s nábojom a zapálením drú naplno a pritom je čas aj na zábavné slovo, ktoré posmelí. Veru tak, je to šport, v ktorom pozitívum sú práve zdary, tak je to naštartované, tak sa ukazujú silní. A Skaličania majú dobrý boj v krvi, zeleno – biele srdce – to pravé bubnuje naplno, sezóna graduje a všetci chcú, aby sa blýskalo na krásne skalické hokejové časy. A presne tak je to aj u skalického trénera Martina Pešouta, s ktorým sme sa o všeličom zaujímavom pozhovárali. Tak nech sa páči, lebo trénerko v prvom rade si je vedomý, že hokej sa hrá pre ľudí, a to aj pre takých vynikajúcich fanúšikov, aké má najmenšie hokejové mesto hrajúce najvyššiu súťaž tak kvalitne široko ďaleko. Je február a skalickí hokejoví borci makajú naplno. Je február a tréningová rehoľa sa v tábore zeleno – bielych šliape do poslednej kvapky potu, aby potom, v tom zápasovom tempe sa odovzdalo maximum a išlo úplne na doraz. Veselá partia si tréningy užíva a to aj vďaka realizačnému tímu a skalickým trénerom. Tak poďme na to, kým oni trénujú, vy fanúšikovia sa dozvedajte to, čo nevidno na ľade, ale čo vychádza práve z toho ľudského srdca ako impulz, aby zeleno – bieli hrali parádny hokej. Samozrejme, pre nás všetkých, pre zeleno – bielych fanúšikov prvého mužstva HK 36 Skalica. „Trénovať mužstvo, ktoré chce niečo dokázať, a preto som teraz maximálne šťastný,“ vyznal sa hlavný kouč skalického áčka.

* Skalickí borci sa pripravujú na vyvrcholenie tejto sezóny, momentálne ste perfektne pred reprezentačnou prestávkou zvládli posledné tri zápasy, keď ste bodovali naplno, takže čo by si Martin povedal najprv k tým posledným trom zápasom?

„Mňa len veľmi teší to, že sme dokázali k tej útočnej hre pridať dobrú obranu a dostali sme v každom zápase jeden gól a v každom zápase to bol viacmenej náhodný gól – s Košicami to bolo až za stavu päť nula, vo Zvolene bola náhodná situácia päť na tri, keď sme hrali v troch a v Poprade to bol vlastný gól, takže s tým musíme byť spokojný a dúfam, že v tom budeme pokračovať a čo viac, do toho play off by sme to chceli ešte vylepšiť.“

* Veľmi sympatické je, že napriek tomu, že tá reprezentačná prestávka je, ale vidno to odhodlanie, také nažhavenie, taký ten správny stimul, že ďalej pokračujete a pripravujete sa, takže aký máte program?

„Ja som zaviedol takú novinku. Oni všetci najprv dajú dva, tri dni voľno a potom začnú trénovať a potom idú do zápasu. Ale podľa mňa je ďaleko lepšie rovno z tých zápasov dať hráčom ešte viac zabrať a potom si odpočinúť, aby do toho zápasu zase išli naplno, odborne sa tomu hovorí superkompenzácia, ale laicky povedané, proste tí hráči dostanú väčší čas na odpočinok po záťaži než pred záťažou.“

* Môžem s tým len súhlasiť z trénerského hľadiska, sama som taká a ešte teda doplň, čo vlastne vás čaká počas tohto obdobia?

„Ráno je to 35 až 40 minút posilovňa, potom hodina ľad, potom 20 minút výbeh do schodov a odpoludnia 20 minút bicykel – vyšliapu chlapci v posilovni také rôzne krátke úseky na dynamiku a potom zase 60 minút ľad.“

* Jednoznačne dril, makačka a to má určite vplyv aj na tú psychiku hráčov.

„Určite sa nám ďaleko lepšie trénuje, keď máme nahraté body a tá pohoda z tých posledných zápasov sa prenesie do tréningu a potom samozrejme i to, že sme tento model predviedli v decembri a po tej pauze sme potom z ôsmych zápasov sedem vyhrali. Takže hráči tomu veria a dokonca som bol ochotný v stredu večer zrušiť tréning a taká perlička, že samy včera (pondelok) prišli, že chcú trénovať, že nechcú nič rušiť, že cítia, že tento rok by to mohlo vyjsť a chcú si pridávať ešte naviac.“

* Presne tak, tešíme sa z toho a držíme chlapcom, nech tých síl je veľa, určite aj tá maródka, už to odznelo, - čo ty vnímaš ako tréner, čo bude dôležité do tých ďalších zápasov, než skončí základná časť?

„Ja ešte k tej maródke. Mňa to strašne mrzí, pretože ako som hovoril, okolo tých Vianoc sme tam mali úsek desiatich zápasov, kde sme prehrali dvakrát a potom tento koniec, keď sme zase zo šiestich zápasov päť vyhrali. Ale bohužiaľ v tej maródke sme prehrali zápasy, ktoré nás asi už budú stáť to umiestnenie v tej štvorke a mňa to strašne mrzí. A je proste vidieť, že nech už predtým alebo potom, že to mužstvo je kompaktné, máme štyri päťky, nemáme suspendovaných doma nemocných hráčov, tak môžeme súperiť s každým a dokonca máme až 70 až 80% - nú úspešnosť, čo by pre play off bola paráda a znamenalo by to úspech. A ako je vidieť je to len šport a môže sa stať čokoľvek a nezostáva než veriť a dúfať a pracovať pre to, aby sa to v play off nestalo, to, čo sa nám stalo minulý mesiac. Skrátka tie štyri zápasy nám tam vypadli a bude to asi na 90% znamenať to, že sa v tej prvej štvorke nechytíme, ale ešte stále je 24 bodov v hre a samozrejme má to jeden predpoklad, my musíme poraziť Piešťany, keď chceme myslieť na prvú štvorku. Ale zase na druhú stranu, ja som to už včera hovoril hráčom, aby sa tým zbytočne nestresovali, pretože je úplne jedno, či pôjdeme štvrtý, piaty, šiesty, tretí, tá séria každá začne nula nula a ja si myslím, že je dokonca výhoda začínať vonku, pretože keď sa urobí jeden zápas, tak to mužstvo sa naštartuje a potom ďaleko lepšia atmosféra je doma, kým v tých prvých dvoch zápasoch doma sa to dá akurát skaziť.“

* Je to tak nahecované, takže čo vidíš ty, tú najväčšiu silu tohto kolektívu a také tie najväčšie pozitívne atribúty a momenty?

„Tú najvyššiu silu vidím v tom, čo je potreba pre play off a ja dúfam, až s jednou výnimkou, že to mužstvo na play off máme, to znamená, štyri body. To mužstvo musí byť dlhšiu dobu spolu, čo tu platí, na pár výnimiek, hráči Slovanu, viacej to nebudem rozvádzať, ostatní sú dlhšiu dobu spolu. Po druhé máme výborného gólmana, čo bez neho play off hrať sa nedá, ja dúfam, že mu tá forma vydrží ako sa prezentoval v posledných troch zápasoch a tak keby chytal v play off, asi nás ťažko niekto porazí. Za tretie je to mať v mužstve individuality, to stačí povedať len Pálffy a viac to nemusím rozvádzať. A za štvrté musí byť cítiť z toho mužstva taká túžba niečo dokázať a hlavne tá túžba z tých individualít tiahnuť to mužstvo tam, kam je potrebné a to tu teraz je a mne len srdce zaplesalo, keď Žigo (Pálffy) v Porade tam skočil za stavu jedna jedna pri našom oslabení dvakrát do strely a proste viac nemá cenu to rozvádzať, lebo tým strhne ostatných, že áno.“

* Presne tak, to nabudenie je tam teda veľké, aká je filozofia Martina Pešouta?

„Útok za každú cenu, ale s tým zaisťovaním a s tým, že tretí hráč to musí prečítať. Ja si myslím, že jedine to je cesta dnešného moderného hokeja, nútiť súpera k chybám a nečakať na jeho chyby, ale naopak ich k tomu nútiť. Ja si myslím, že skalický hokej má túto filozofiu dlhodobo a ja si myslím, že je to jeden z dôvodov, prečo ma tu vedenie chce, aby sa v tom pokračovalo a ak sa nám podarí ako v tých posledných zápasoch k tomu útoku pridať i to zaisťovanie, tak tí súperi s nami majú problémy. A myslím, že ďalším takým atribútom, ktorý sa tomu mužstvu snažím vštepiť, je hrať čo najmenej na hrane v obrannom pásme, to znamená čo najmenej faulovať. I to, že máme najmenej vylúčených v celej extralige, tak dúfam, že sa nám to odrazí, lebo s častým vylučovaním by sme potom v play off neuspeli a som rád, že posledné zápasy máme troch, štyroch, maximálne piatich vylúčených. Samozrejme tu v úvodzovkách, ten zápas v Piešťanoch ma bude mrzieť strašne dlho, lebo tam sme mali desať vylúčených a taká horkosť z toho výkonu rozhodcu tam bude vo mne veľmi dlho.“

* Už si teda spomenul niektoré tie atribúty, takže ešte ten taký veľký apel z tvojej strany, vlastne pred každým zápasom v kabíne, čo hráčom hovoríš?

„Aby hrali ako tím, pretože bez toho sa dnes nezaobídeme a ak tu máme takú individualitu ako je Žigo (Pálffy) a ten je prvý, ktorý sa snaží, spolu s Mirom Lažom a s Vincom (René) Školiakom to mužstvu vštepovať. Samozrejme, nie vždy sa to darí, vždy sú nervy na pochode, ale je strašne pozitívne, že tu máme takého hráča, ktorý prešiel už Olympiádami, NHL a Majstrovstvami sveta a myslím si, že on dobre vie, že pokiaľ sa to mužstvo neskľudní a bude hrať v emóciách proti rozhodcovi, tak nevyhráme nič. A to si myslím, že je veľmi pozitívne a už pred tými zápasmi sa to snažíme mužstvu vštepovať. A som rád, že tí starší hráči to tak vnímajú tiež a som strašne rád, že ich v mužstve mám, pretože tréner si môže hovoriť čo chce, ale pokiaľ nie je odozva u tých starších hráčov, tak je tam tréner zbytočný.“

* Ty ako človek, ako hokejový tréner tiež máš toho tiež dosť za sebou, tak nám Martin skús tak priblížiť tú tvoju hokejovú anabázu.

„Ja napriek tomu, že mám 46 rokov, tak už trénujem 18 rokov, nakoľko ja som skoro skončil, skončil som asi v 26 rokoch, pretože som robil učiteľa a raz na tréningu chýbal v Sokolove, kde som hral prvú ligu, tak chýbal tréner a ja som učil tie deti a pretože som tam hral za mužov, tak ma tam poslali, že ich učím v škole a už som tam zostal. Potom som zistil, že ma to baví viac ako učenie a vlastne trénujem už 18 rokov. Ako ja hovorím, patrím k tým bezmenným trénerom, pretože sú tréneri, ktorí neprešli akoby tou školou skvelých hráčov ako boli Ružička, Bokroš a ja neviem, keď budem menovať konkrétne týchto dvoch. Takže ja som sa musel presadiť v žiakoch, aby som sa dostal do dorastu, musel som sa presadiť v doraste, aby som sa dostal do juniorov. Musel som sa presadiť v junioroch, aby som sa dostal k národnému mužstvu šestnástky, sedemnástky, osemnástky a potom som sa musel presadiť v prvej lige, aby som sa dostal aspoň ako asistent do extraligy a som rád, že som tu dostal od vedenia šancu robiť i extraligu ako hlavný tréner a samozrejme, že v 46 rokoch mám toho za sebou veľa a už sa počítam k tým dlhšie slúžiacim trénerom, ale je to dané tým, že som ozaj v 26. rokoch začal trénovať, kým hráči, ktorí skončia dneska už v štyridsiatich a začnú len trénovať, tak de facto, keď budú trénovať 18 – 19 rokov, tak už im bude šesťdesiat. Takže tých skúseností mám za sebou, asi 13000 stretnutí a to je toľko, že to dokážem posúdiť a o to viac ma to napĺňa očakávaním, lebo už to cítim, že z toho mužstva, ktoré tu je, vyžaruje tá túžba už to konečne dokázať. Zase by som nerád o tom hovoril nejako na verejnosti, pretože čím viacej budeme o tom hovoriť, tak tým na seba budeme viac upozorňovať a už mám také skúsenosti, že proti vám hrá i ako sa hovorí šatniarka na cudzom zimáku a nie je to jednoduché sa do tej role zbytočne pasovať, je lepšie ísť zozadu a hovoriť si to tu pre seba než to niekde vykrikovať.“

* Ktoré tie hokejové zážitky alebo tie najkrajšie chvíle počítaš vo svojej hokejovej kariére?

„Určite, čo som prežil s národným mužstvom, keď sme v sedemnástke vyhrali Olympiádu mládeže, ktorá je už dneska prestížna, už tam jazdí Kanada, Amerika. Česi od tej doby žiadnu inú medailu neurobili. Nám sa podarilo s tým mužstvo ročníku 1988 urobiť zlato, to bol fantastický zážitok, proste Olympijské hry – všetko ako vo veľkom, to bola nádhera. Potom striebro na Svetovom pohári osemnásťročných, kde sme hrali s Kanadou, kde bol v Břeclave vypredaný štadión a prehrali sme až v power play päť tri, keď bohužiaľ Kanada mala hráča Chicaga Tewsa, ktorý dnes už patrí medzi najlepších v NHL a on nám dal štyri góly, proste už vtedy bolo vidieť, že je fantastický hráč, ale cez to my sme z nula štyri dali na štyri tri a to takmer spadol zimák a v poslednej minúte sme nastrelili žŕdku, potom sme dostali gol do prázdnej brány. Ale to bol proste fantastický zážitok, že sme v semifinále porazili tiež pred vypredanou halou Rusov na penalty a tie oslavy potom boli výborné. A potom samozrejme bronzová medaila z Majstrovstiev sveta, keď sme porazili o tretie miesto Kanadu, to bol zážitok, ktorý sa nedá opakovať. Mňa len mrzí, že od tej doby, už je to vlastne sedem rokov, už Česko ani Slovensko sa k tej medaily dokonca ani nepriblížilo a bohužiaľ ako to tak vypadá, tak ako s pánom Bokrošom i s pánom Lenerom v Čechách, tak to dlho asi zase nebude a je to škoda, pretože ten hokej v Čechách i na Slovensku má veľkú tradíciu a je to na zamyslenie, že tá mládež ide takto dole.“

* A čo tá osobná ambícia, aká je tvoja na poli trénerskom?

„Byť spokojný a trénovať mužstvo, ktoré chce niečo dokázať, a preto som teraz maximálne šťastný.“

* Presne o tom to je, čo povieš hokej a hokejové šťastie ako téma?

„Tak je to vrtkavé. A som rád, že ľudia na to chodia, pretože sa to hrá pre nich a keby vopred všetci vedeli, ako ten hokej dopadne, tak by na hokej nechodili. Viď treba náš nešťastný zápas so Žilinou a druhý deň porazíme päť jedna Košice, proste hokej, a preto na to tí ľudia chodia, že vopred nevedia, ako to dopadne a tam stačí jedna malá vec, ktorá sa podcení a potom už to nejde a o to je to krásne, keď to ide. Proste taký je hokej, raz je človek hore, raz dolu a ja som si to zažil sám, keď sme po Majstrovstvách sveta, keď sme urobili medailu, tak sme ďalší rok zostúpili a to zase bol taký najčiernejší zážitok, keď zhodou okolností Slovensko porazilo Švajčiarsko a tým prekvapivo. Vtedy Švédi mali najlepšie mužstvo vo dvadsiatke, dokonca s týmto mužstvom urobili finále a na tom majstrovstve boli tretí a porazili Kanadu deväť jedna, ale Slovensko ich porazilo šesť tri a tým sa dostalo cez nás a nás to potom stálo zostup. Tak to bol zase taký najčiernejší zážitok a vidieť, že je to len o šťastí, keď človek sedí na tribúne a dolu pod ním sa odvíja niečo, čo nemôže ovplyvniť. To je proste šport a to k tomu patrí, je potrebné to tak brať a fanúšikovia sú nároční, ale vidieť, že dokážu byť fantastickí. Pozrime sa, čo sa teraz deje na Slovane, to je proste nádhera alebo čo sa deje v Skalici, keď hráme so Zvolenom alebo Košicami, je tu cez dvetisíc ľudí, tak je to nádhera v tom pre hráča hrať.“

* Čo ty vnímaš ako osobitosť skalického hokeja?

„Myslím si, že fanúšikovia by mali byť radi, vážiť si to, že sa v Skalici hrá hokej na takejto úrovni, pretože takéto malé mesto, je to v Čechách a na Slovensku určite najmenšie mesto, kde sa hrá extraliga. Patrí obrovská vďaka vedeniu za to, že to tu držia a že tu dokážu udržať taký kvalitný káder a takého hráča, ako je Žigo (Pálffy)“.

* Najbližšia veľká výzva, streda trinásty február dvetisíctrinásť, na ľad Skalice prídu Piešťany.

„Tak my si môžeme stokrát hovoriť, že im to nechceme oplatiť, proste všetci to majú v hlavách a na nás tréneroch bude, aby sme to hráčom zdôraznili, aby to prebehlo v medziach, že nemá cenu sa tu  mesiac pred play off, v úvodzovkách „s Piešťanmi pozabíjať“, pretože to by nahralo všetkým ostatným a my chcem odohrať alebo budeme chcieť odohrať dobrý výsledok, ale bude záležať na tom, či to zvládnu rozhodcovia a ako k tomu pristúpia Piešťany. Ale ja určite hráčom poviem, aby to brali ako každý iný zápas. Je mi jasné, že to brať nebudú, ale ja len dúfam, že sa zachováme ako športovci a budeme chcieť vyhrať na ľade, a nie niekde okolo.“

* A Martin ešte jedna otázka, zeleno – bieli fanúšikovia, to sú veľkí srdciari, ty tiež medzi nich už patríš, vravíš, že si tu šťastný, cítiš sa tu dobre, takže čo k tým skalickým fanúšikom, verným priaznivcom, ktorí žičia skalickému hokeju?

„Aby stáli pri hráčoch, pretože ako samy vidia, tak behom dvoch dní sa môžu stať to, že prehrali so Žilinou, potom porazili Košice päť jedna. Je to len hokej a ja som presvedčený o tom, že to mužstvo túto sezónu na to má a ak tí diváci budú stáť za ním a podporia ho, tak spoločne môžeme dôjsť veľmi ďaleko. Ale na druhú stranu sa môže stať niečo, čo sa stalo minulú sezónu, keď tu polka mužstva ľahne a stalo sa nám to i pred mesiacom a nemusí sa to podariť. Môže sa čokoľvek stať, môže súperov gólman chytiť famóznu formu a môže nás vyradiť sám. Aby vedeli stále, že to je len hokej, ale za hráčov i za seba tvrdím , že to mužstvo pre to urobí všetko a som rád, že sa nám podarilo získať Kudrnu (Andrej), ktorý vystuží tú prvú lajnu. V play off vždy rozhoduje gólman a prvá lajna a presilovky a oslabenia a v tom si myslím, že sme silní a ak fanúšikovia pochopia, že jeden – dva zápasy sa nám nepodaria a budú stáť pri nás, ako to bolo s tými Košicami, tak im za hráčov môžem povedať, že sa im určite hráči odmenia.“

   A takto posmelení slovami skalického kouča vitajte v hľadisku fanúšikovia zeleno – bieleho áčka, ste vítaní. A ešte vedzte: víťazi milujú vášeň, vášeň pre hokej, vášeň pre zdary. Je to emócia, vždy veľký entuzaizmus, zapálenie pre hokej, vždy veľké vzrušenie, náboj a nadšenie, lebo hokej je už taký a najmä, keď sa ide do finiša. Skalický hokej má svoje kvality, má svojich hráčov a celý realizačný tím, ktorých spája jedno: chuť víťaziť, túžba uspieť a tešiť svojich fanúšikov. Tímový duch, kolektívna duša, súdržnosť. Ladíme, ladíme atmosféru na vrchole bojov základnej časti, aby forma gradovala, aby skalické prvé mužstvo do play off nielenže vykročilo správnou nohou, ale krok za krokom šťastne putovala ďaleko a ďaleko. Každý vie, čo sa tým mieni a častokrát to mnohí držíme obozretne v duši ako veľké prianie, veď napokon: okolo úspechu sa chodí po špičkách. A dovoliť si to môžu tí, ktorí idú pripravení šťastiu, zdaru a víťazstvu naproti. A pre triumf robia skalickí hokejoví borci maximum. Všetko sa ladí, tak buďte ďalej u toho a tešíme sa opäť do hľadiska, v stredu 13.2.2013 Skalica hostí Piešťany a bude sa na čo pozerať a hlavne: fandiť a fandiť zeleno – bielym. Veľa šťastia, geniality a užime si tej vzájomnej náklonnosti, pozornosti – hráči na ľade v súdržnosti s báječnými divákmi v hľadisku. Lebo tá zeleno – biela hokejová láska má stále pokračovanie, hokejová šou bude dynamicky pokračovať. Užime si to všetci vedno.