Sidor chce ísť v šľapajách svojho otca

Pre niekoho možno prekvapivé, v každom prípade zaslúžené. Prvenstvo HK Poprad na domácom 65. ročníku turnaja o Tatranský pohár sa príliš neočakávalo, "kamzíci" ale roztrhali papierové predpoklady na franforce a postupne porazili všetkých troch ďalších súperov bojujúcich o najstaršiu hokejovú trofej u nás.

"Ak by niekto povedal, že vyhráme tento turnaj pred jeho štartom, tak by som mu neveril," priznal tréner Popradčanov Jozef Škrak. "Až počas tohoto týždňa sme v podstate skladali mužstvo a v takomto zložení sme hrali premiérovo. Viacerí chlapci sa ukázali vo výbornom svetle, našli sa ale aj takí, ktorí nemajú na to, aby hrali za Poprad. Úspech teší, ale jedna lastovička leto nerobí. Naďalej nás čaká tvrdá práca a našou úlohou je pripraviť sa kvalitne na extraligu."

Dokázali zabrať v správnych momentoch

Podtatranci sa síce nevyhli chybám a ich hra mala ešte ďaleko od ideálu, zo všetkých účastníkov turnaja ale preukázali najväčšiu vnútornú silu, schopnosť bojovať za každého stavu a predovšetkým potrebnú efektivitu v koncovke. To všetko podporili spoľahlivé výkony oboch brankárov, pričom Dušan Sidor mladší získal i ocenenie pre najlepšieho gólmana Tatranského pohára.

"Cesta k týmto pohárom bola veľmi ťažká a mužstvo ukázalo vnútornú silu. V zápasoch proti Trenčínu i Košiciam sme museli doťahovať stratu a otáčať skóre, proti dvadsiatke sme veľmi dlho dobýjali pevnú defenzívu," upozorňuje Sidor. "To všetko si žiadalo kus práce a bojovnosti. Ako jediní sme neprehrali a trofej je preto v správnych rukách. Chalani hrali naozaj veľmi dobre, obetavo a strieľali góly vtedy, keď to bolo treba."

Trofej ako doping pre sebavedomie

Narýchlo poskladaný tím nepôsobil nevykvasene a svojimi víťazstvami nad Košicami či Trenčínom vyslal súperom jasný signál.

"Prvenstvo je dôležité hlavne pre sebavedomie tímu," upozorňuje 25-ročný rodák z Popradu. "Mužstvo sa skladalo komplikovane, ale teraz vieme, že na to máme. V sezóne chceme pokračovať na víťaznej ceste. Aj preto som sa do Popradu po rokoch vrátil. Chcem tu zažiť pekné obdobie. Už zisk Tatranského pohára je pre mňa nádherný, pretože môj otec odštartoval svoju profesionálnu kariéru ako 21-ročný práve tu, na tomto pohári. Som rád, že som ho teraz napodobnil."

Vykročil v otcových stopách

Pamätníci popradského hokeja si na Dušanovho otca zaiste veľmi dobre spomínajú. Rovnako ako on, aj on chránil popradskú svätyňu. Pravda, to bolo ešte v osemdesiatych rokoch. Triumf svojho syna si teraz naživo pozrieť nemohol, nakoľko je momentálne vo Švajčiarsku. Veľkým svetobežníkom je i Sidor junior, ktorý sa dostal na ľad pod Tatrami poriadnou obkľukou.

Z Popradu si to v roku 2006 namieril do talianskeho Bolzana, nasledujúcich päť sezón strávil na Aljaške. Rok v juniorke, štyri roky na Univerzite Aljaška a štúdium marketingu a manažmentu. To všetko má Dušan Sidor za sebou.

"Po skončení štúdia som sa rozhodoval, či zotrvám v Amerike, alebo sa vrátim do Európy. Keď sa objavila šanca vrátiť sa po dlhých rokoch domov, tak som ju jedine uvítal. Pred svojim odchodom do zámoria som žil v Taliansku a domov mi už preto chýbal. Chcel som si konečne zahrať pred očami svojej rodiny," hovorí Sidor. Na otázku ako ho ovplyvnilo päť rokov v USA, odpovedá: "Naučili ma tam viac komunikovať s hráčmi a snažiť sa byť stopercentný aj v tréningoch. V univerzitnej lige sme hrali málo zápasov a tak som si nemohol dovoliť púšťať góly ani v tréningoch. Tie sme tam brali ako zápasy."

Návrat zo zlatej krajiny

Na Aljašku kedysi prúdili davy zlatokopov v túžbe po nájdení najcennejšieho kovu, mladý Popradčan ho ale získal až po návrate zo zlatej krajiny. Hneď prvý turnaj a v rukách mohol stískať cenu pre najlepšieho brankára i nablýskanú zlatú trofej. Manažmentu tým zároveň vyslal jasný odkaz - ďalšieho brankára už nehľadajte, môžem byť vašou jednotkou!

"Jasné, že to chcem! Viem, že vopred nie je nič isté a jediným argumentom sú víťazstvá. Ktorý brankár by ale nechcel byť jednotkou svojho tímu?" pýta sa Dušan Sidor ml., pre ktorého bol Tatranský pohár v podstate úvodným zoznamovacím tancom so slovenským extraligovým hokejom. "Posledné roky som našu ligu sledoval a vnímam ju ako veľkú výzvu. Veľmi sa na ňu teším!"

Viac o hokeji sa dočítate na www.hokej.sk