Spolupracoval s legendami českého hokeja, v pozícii asistenta sa podieľal na majstrovských tituloch juniorky i seniorského národného výberu našich západných susedov, v predošlej sezóne bol kormidelníkom tímu Kontinentálnej hokejovej ligy HC Lev Poprad.

Teraz má za sebou sedem týždňov kondičnej prípravy s HC Košice a v novom ročníku by veľmi rád prinavrátil „oceliarom“ status najlepšieho tímu slovenskej extraligy. S trénerom Radimom Rulíkom, ktorý oslávil tento týždeň 47 rokov, sme sa pozhovárali nielen o tom, čo očakáva od svojho prvého angažmánu v našej najvyššej súťaži...

Pán Rulík, dodatočne vám želáme všetko najlepšie k narodeninám. Vedeli ste si ešte pred pár mesiacmi predstaviť, že ich oslávite ako tréner HC Košice?

Radim Rulík: Ďakujem za gratuláciu. Bezprostredne po skončení sezóny som vedel, že v klube HC Lev pokračovať nebudem a nečakal som, že zotrvám na Slovensku. Musím povedať, že ponuka z Košíc ma príjemne prekvapila. Keď si to tak premietnem, tak v Steel aréne povediem tím z pozície trénera prakticky do roka a do dňa. Prvýkrát som ju totiž navštívil minulý rok v auguste v rámci turnaja Cassovia Hockey Cup. Vtedy by mi naozaj nenapadlo, že o necelý rok tu budem doma.

Vaša premiéra v Steel aréne nedopadla najlepšie. Ako tréner HC Lev ste sa vtedy i napriek hernej a streleckej prevahe museli skloniť pred domácim tímom. Ako si na ten zápas proti Košiciam spomínate?

Pamätám si, že sme mali veľkú prevahu a vynútili sme si kvalitný tlak. Nevedeli sme sa ale presadiť strelecky a inkasovali sme z protiútokov. Aj také zápasy bývajú. Ten turnaj nám pritom vyšiel celkom fajn, veď vo zvyšných dvoch zápasoch sme porazili Třínec i CSKA Moskva. A to boli cenné víťazstvá.

Pár týždňov nato ste získali tretie miesto na Tatranskom pohári a pre HC Lev to bola prvá i posledná trofej, ktorú jeho hráči prebrali. Dokázali ste si vôbec predstaviť, že život slovenského Leva bude taký krátky?

Veru nie, všetci sme verili, že to bude projekt, ktorý vydrží oveľa dlhšie. Bohužiaľ, zo svojej pozície sme to s hráčmi nemohli nijako ovplyvniť.  Museli sme akceptovať rozhodnutia vedenia. Káder sa postupne výrazne ochudobňoval, ale snažili sme sa bojovať a vyhrávať až do konca. Myslím si, že na ľade sme hanbu neurobili. Celý región si zaslúžil pokračovanie fungovania klubu v Poprade, ale s finančným zabezpečením zo Slovenska. Veď v relatívne krátkom čase si tam vybudoval solídnu pozíciu a tešil sa slušnej priazni. Škoda, že to dopadlo takto...

Aj pre vás osobne to bola zaiste obrovská skúsenosť. Neustály odliv opôr a ich nahradzovanie mladšími ste zvládli veľmi úspešne a Lev bojoval prakticky do samého konca o účasť v play-off...

Po odchode najväčších opôr sa zrejme čakal raketový prepad. Ľudia si mysleli, že naša výkonnosť pôjde výrazne nadol a budeme už len prehrávať. Zvučné mená nahradili mladíci a hráči, ktorí dostávali menej šancí. Som rád, že svoju šancu využili, urobili maximum preto, aby nesklamali a živili sme svoju šancu. Pochopiteľne, ak by ostal tím v plnej sile, naše šance na vyraďovaciu súťaž by boli určite oveľa vyššie. 

V ruskej najvyššej súťaži ste sa predstavili druhýkrát v kariére. V sezóne 2002/03 ste pôsobili ako asistent v Avangarde Omsk. Nakoľko výrazne sa za ten čas táto liga zmenila?

Veľmi výrazne! Kvalita tímov išla výrazne nahor. V čase môjho prvého pôsobenia v Rusku disponoval najlepším tímom Lokomotiv Jaroslavľ vedený pánom Vladimírom Vůjtkom. Silnú štvoricu dopĺňali Kazaň, Omsk a Magnitogorsk. Za nimi nasledoval výkonnostný prepad a o postup do finále bojovali prakticky len spomínané kluby. Dnes je to úplne iné. Šancu na celkový úspech má zo dvadsať tímov. Disponujú vynikajúcim zázemím, nabitými rozpočtami a hviezdnymi hráčmi. 

Ako sa vám pozdáva novotvoriaci sa tím HC Lev Praha?

V Prahe sa buduje veľmi silný tím. Bude to úplne iné mužstvo ako v Poprade pracujúce v neporovnateľne lepších podmienkach. Na základe priebežnej súpisky si dovolím povedať, že budú patriť spoločne s Petrohradom a Dinamom Moskva medzi hlavných favoritov svojej divízie. 

A čo Slovan Bratislava?

Slovan si zatiaľ netrúfam odhadovať. Určite by mali bojovať o miestenku do play-off, ale to, či sa im to podarí, ukáže až sezóna. Podľa mňa sa budú pohybovať na úrovni okolo postupovej čiary.

Aké rady by ste im dali na základe svojich skúseností?

Žiadne. Trénerom Slovana je pán Čada a ten pôsobil minulý rok v Omsku. Veľmi dobre preto vie, čo si KHL vyžaduje a kadiaľ vedie cesta k úspechu. 

Vráťme sa ale ku Košiciam. Do rúk ste dostali mladý, ale perspektívny tím. Ako vnímate jeho silu?

O sile v tejto chvíli hovoriť nedokážem. Počas prvých týždňov kondičnej prípravy som sa s ním zoznámil, ale na ľade som ešte chlapcov nevidel. Na túto otázku budem môcť teda fundovanejšie odpovedať tak na konci augusta. 

Svojich zverencov už ale môžete poznať z pohľadu pracovnej morálky. Aký dojem na vás urobili v tomto smere?

Vždy sa dá niečo zlepšiť, ale v tíme máme veľmi veľa hráčov, ktorí odvádzajú maximum. Musím povedať, že sa mi s nimi pracuje dobre. Vieme, že košickému tímu nevyšiel podľa vlastných predstáv záver predošlej sezóny a je cítiť, že to chce napraviť. 

Vaše letné prípravy sú povestné. Pripravujete košický tím s rovnakou intenzitou ako Lev pred vstupom do KHL?

Či ide o KHL, alebo slovenskú extraligu, na svojich zverencov som rovnako náročný. Musíme si ale uvedomiť, že tu máme dva odlišné systémy príprav. Na Slovensku i v Čechách sa môžete hráčom venovať počas celého leta, zatiaľ čo v KHL je fixný termín začiatku spoločnej prípravy a pod hrozbou vysokej pokuty je skorší úvod spoločnej práce zakázaný. V KHL začnú s prípravou až v júli, zatiaľ čo my už za sebou máme sedem týždňov práce. Môžem vám ale sľúbiť, že naše zaťaženie na ľade bude podobné ako v prípade Leva.

Prvá fáza letnej prípravy skončí v piatok a nasledovať bude niekoľko týždňov dovoleniek. Koľko z natrénovaného hokejisti počas tejto pauzy stratia?

Ja by som bol nerád, ak by stratili. Bol by som veľmi rád, ak by aj individuálne pokračovali v tréningu a ukázali osobnú túžbu pripraviť sa na vstup na ľade. Ak na sebe dokážu pracovať i bez dohľadu trénera, tak je to pre neho to najcennejšie. Počas spoločnej prípravy je to ich povinnosť, ešte lepšie ale je, ak tomu dajú maximum i vtedy, keď nad nimi nestojíte. Vtedy dokážu, že chcú dať tímu veľmi veľa.

Samotní hráči nám vraveli, že ste na nich veľmi prísny, ale príkladom idete i svojou vlastnou kondíciou. Takto fyzicky zdatného trénera ešte nevideli...

Chlapci preháňajú. Pred rokom som ale takú možnosť nemal a pre fyzickú oblasť chlapcov sme mali špecializovaného kondičného trénera. Teraz som sa po roku akoby vrátil aj ku kondičnej príprave a tak si občas veľmi rád aj sám vyskúšam záťaž, ktorú ordinujem hráčom. 

Ako bude vyzerať vaša dovolenka? Strávite ju aktívne, alebo leňošením pri mori?

Leňošiť neviem, ale na týždeň s rodinou možno k moru zájdeme. Uvidíme, či sa nám to podarí, pretože doma ma čaká veľa práce okolo domu a záhrady. 

Čomu sa venujete najradšej mimo hokejových povinností?

Som športovo zameraný a vo voľnom čase tak ostávam pri športe. Veľmi rád si zahrám golf. V Karlových Varoch som členom klubu a golfu sa venuje i môj syn. Je to teda naša spoločná záľuba.

Svoju trénerskú kariéru ste začali už ako 26-ročný, neskôr ste získali s českou reprezentáciou v pozícii asistenta juniorský i seniorský titul majstra sveta. Pôsobili ste po boku legiend typu Jaroslav Holík, Ivan Hlinka či Vladimír Růžička. Kto vás ovplyvnil najviac?

To nedokážem povedať jednou vetou, to by bolo asi aj na knihu. Za veľa ale vďačím Markovi Sýkorovi, ktorý mi poskytol šancu ako prvý. S ním som začínal v Karlových Varoch a potom sme boli spolu niekoľko rokov v Plzni. Ako trénerovi pochádzajúcemu z nehokejového mesta a bývalému hráčovi, ktorý za sebou nemal nejakú závratnú kariéru, mi dal veľkú príležitosť. Neskôr som sa stretol s viacerými veľkými osobnosťami, z ktorých každá mala svoje silné i slabšie stránky. Od každého som sa snažil vziať niečo, ale nikoho nechcem kopírovať. Snažím sa mať vlastný štýl a vlastnú cestu. Spolupráca s nimi ma v každom prípade nesmierne obohatila.

Aké sú teda štýl a cesta Radima Rulíka?

Snažím sa nepodceniť nič v príprave tímu. A to z pohľadu žiadneho aspektu. Mojim cieľom je pripraviť tím tak, aby sme minimalizovali riziko zranení či fyzickej nepripravenosti. Mojim úsilím je kvalitný a systematický tréning. Čo sa týka samotného hokeja, tak tam preferujem to, čo ste mohli vidieť v prípade tímu Lev Poprad . Forsírujem aktívny a kreatívny prejav a aj v tréningovom procese sa snažím vyhýbať stereotypu. Hráčov by to malo všetko baviť.

Ktorý zo svojich úspechov si ceníte najviac?

Ja sa tým nezaoberám. Snažím sa pozerať dopredu. Chcem sa poučiť z toho čo som zažil a zlepšiť to v budúcnosti. Aj zlé skúsenosti dokážu posúvať napred.
Pozrime sa teda dopredu.

Po čom ešte túži tréner, ktorý získal titul majstra sveta?

Ja nie som majster sveta, vo Viedni som bol len v pozícii asistenta a to sa tak neberie. Nezáleží na tom, v akom tíme pôsobíte, vždy sa snažíte vyťažiť maximum z výkonnostného potenciálu tímu. Každý hráč má svoj strop a je pekné, ak ho dokáže prekročiť. Ak to dokážu hráči ako jeden tím. To je môj osobný cieľ. Ak sa to podarí, budú spokojní i fanúšikovia. 

Ste veľmi zvedavý na slovenskú extraligu? Sledovali ste ju počas svojho pôsobenia v Poprade?

Iste, sledoval som ju. V HK Poprad sme predsa mali svojich hráčov. Boli nimi napríklad Balán, Hellström či Hult. Chodil som ich sledovať a pri tej príležitosti som videl i popradský tím a jeho súperov. Košice som videl v Poprade raz a tuším vtedy zvíťazili. Čo sa týka slovenskej extraligy, tak ja nie som ani tak zvedavý na súperov, ako na svoje mužstvo. Budem veľmi rád, ak extraligu obohatí a dodá jej niečo kvalitné. Kádre našich protivníkov ešte v tejto chvíli nepoznáme. Hovorí sa ale o omladení a to by malo priniesť agresivitu, dravosť a nasadenie. 

Košické publikum má povesť mimoriadne náročného, ale znalého. Úspechy oslavuje vo veľkom, dokáže ale prejaviť i nespokojnosť. Ste na to pripravený?

Presne na to isté ma upozorňovali aj pred príchodom do Popradu. Hovorili mi, že ľudia tam neodpúšťajú, sú hokejovo vyspelí a dávajú najavo nemožnosť flákania sa. To ale plne chápem. Košický fanúšik musí byť vyspelý už len z historického pohľadu. Hokej tu má silnú a úspešnú tradíciu a fanúšikovia chodia na tribúny z generácie na generáciu. Takýto ľudia dokážu oceniť výkon tímu a vedia pochopiť, že nie v každom zápase sa musí všetko vydariť. Ak ale tím ukazuje bojovnosť a dáva do toho všetko, tak si zaslúži podporu. To bude náš úmysel.

Vaša pozícia je ale možno trochu nevďačná. Nebolo by jednoduchšie prísť do klubu, ktorý má za sebou slabšie obdobie a môže len pozitívne prekvapiť? Košice sú predsa len v posledných rokoch namlsané úspechmi...

Je to výzva, ktorá ma oslovila. Tím prešiel prebudovaním a po úspešných rokoch chce hrať opäť hokej špičkovej úrovne. Sú tu noví hráči hladní po úspechu a všetci chceme nadviazať na predošlé generácie, ktoré budovali slávu tohto klubu.