Brejčák chce byť najlepším z najmenších

"Musím byť najlepší z najmenších!" tak znie krédo novej tváre v košickej obrane Daniela Brejčáka. Odchovanec hokeja pod Tatrami nepatrí medzi robustných zadákov a so 173 centimetrami bude najnižším členom defenzívy "oceliarov", svoj výškový hendikep ale dokáže výborne nahrádzať pozičnou hrou a hokejovým umom.

Výškový hendikep nahrádza inými prednosťami

"Pri svojej postave ani inú šancu nemám," usmieva sa D. Brejčák. "Nie som žiaden obor a aj preto mi mnohí vraveli, že som mohol byť skôr útočníkom. Ja by som už ale teraz nemenil. Na post obrancu som si zvykol a mám ho rád. Aj keď na to nemám postavu."

Nižšie umiestnené ťažisko umožňuje popradskému odchovancovi lepšiu obratnosť a mrštnosť. Prechod z najužšieho na najširšie extraligové klzisku mu umožní uplatniť korčuliarske danosti. "Širší ľad si vyžaduje viac korčuľovania, ale toho sa určite nebojím. Na každom klzisku sa dá hrať dobrý hokej. Počas mojej prvej sezóny v Poprade na úzkom ľade naň všetci nadávali, keď sme sa potom dostali do finále proti Košiciam, tak ho naopak chválili. Ono je to naozaj tak, že pokiaľ víťazíte, tak vám ľade vyhovuje a je jedno, aké má rozmery. A ak sa prehráva, tak ho kritizujete."

Na gól do siete Lašáka sa nezabúda

Dvadsaťpäťročný zadák vsádza na poctivú hru dozadu a radiť ho môžeme medzi sviatočných strelcov. Vo svojej extraligovej kariére nastrieľal doposiaľ rovných desať gólov, jeden z nich zaznamenal i do siete Košíc. "Na ten gól si veľmi dobre pamätám. Strelil som ho totiž Jánovi Lašákovi, čiže majstrovi sveta,"pousmial sa pri peknej spomienke na 13. november 2009 Brejčák. Mimochodom, v tom stretnutí vtedy vyhrali "kamzíci" 3:1 a Daniel pridal ku gólu i asistenciu a tri plusové body. "Mne sa hralo proti Košiciam vždy dobre. Samozrejme, disponovali výbornými útočníkmi, ktorí sa ťažko bránili, vždy som mal ale radšej kvalitné zápasy so silnými súpermi. Také si užívam viac ako proti nejakým tímom, ktoré len betónujú."

V predošlej sezóne neskóroval ani raz a hoci si to nekladie za hlavnú métu, dlhý gólový pôst by chcel ukončiť v košickom drese čím skôr. "Nepatrím medzi strelcov, skôr sa považujem za pracanta. Na svoj posledný gól si už ale ani nepamätám a tak by už bolo na čase."

S gólmi, či bez, dôležité bude, aby boli Brejčákove výkony prínosom pre tím. On sám si to veľmi dobre uvedomuje a do Košíc prichádza okrem snahy o potvrdenie svojich kvalít s jedným veľkým cieľom. "Vyhral som prvú ligu, zostúpil som z prvej ligy, v extralige som získal titul vicemajstra. Chcelo by to skompletizovať veci v podobe titulu majstra."

Fanúšik hôr vie - nahor sa ide krok po kroku

Daniel Brejčák nepatrí medzi kométy, ktoré vyletia rýchlo nahor, zažiaria a potom zhasnú. Veci berie krok po kroku. Po troch úvodných extraligových rokoch v Kežmarku odohral tri ročníky v materskom Poprade a teraz ho čaká ďalší postup nahor. On sám vie, že v Košiciach ho čakajú vyššia konkurencia i tlak. Náročnosť vyššieho levelu pociťuje už v rámci letnej prípravy pod vedením Radima Rulíka.

"Je to naozaj veľmi ťažká príprava. Pre mňa obzvlášť po tom, čo som absolvoval operáciu kolena," hovorí D. Brejčák. "Rozbeh bol preto pomalší, ale každým dňom sa to zlepšovalo. Pán Rulík je náročnými pripravami známy, ale o to ľahšie by sme to potom mali mať v rámci samotnej sezóny. Máme mladý, korčuliarsky i technicky zdatný tím a ak budeme mať i patričnú kondíciu, tak by to malo vyzerať dobre."

Tvrdej driny sa Popradčan nebojí. Koniec-koncov, v minulosti behal v rámci prípravy po Tatrách s päťdesiatlitrovým sudom piva na chrbte. "Bolo to v rámci prípravy pod trénerom Jánom Jaškom. V rámci štafetovej vynášky sme sa striedali v skupinkách po dvoch minútach a tá naša to vyhrala. Aj skúsení horskí vodcovia len pozerali, ako tam pobehujeme so sudmi na chrbtoch," smeje sa pri spomienke na jednu zo svojich bývalých príprav 25-ročný obranca, ktorý na hory nezanevrel ani po presune do Košíc. "Tatry mám veľmi rád a pobehal som už väčšinu vysokohorských chát. Toto leto sa chystám na Gerlachovský štít. Tam som ešte nebol, ale treba k tomu horského vodcu a tak uvidím, či sa mi to podarí."

Okrem hôr sa vo voľnom čase venuje predovšetkým svojej priateľke, no ako fanúšik FC Barcelony miluje i futbal. "Rád ho hrám i sledujem. Obdivujem hlavne techniku hráčov Barcelony a raz by som si ich chcel pozrieť naživo. Najlepšie v nejakom zápase Ligy majstrov," vyslovil nehokejové želanie na záverDaniel Brejčák.