V letnej zaberačke zeleno – bieli v plnej poľnej – rozhovor s hokejistom Timotejom Šillem

Sladkých sedemnásť oslavuje v skalickom áčku

   Nasledovať svoje veľké hokejové sny, to je vízia každého hokejového chlapca, potom mládenca a následne i mnohých hokejových mužov. Krok po kroku, tak si svoje sny realizuje aj mladá akvizícia zeleno – bieleho hokeja. A svoje sedemnáste narodeniny (22.6.1995) si tak môže užiť s prvým A. tímom HK 36 Skalica, keď mladý hokejový talent Timotej Šille dostal dôveru od trénerov áčka, aby s nimi zdieľal už letnú prípravu. A to samozrejme je tiež prísľubom, že pod drobnohľadom seniorských trénerov Skalice mladý Timo bude bojovať o svoje hokejové sny – áno, hrať aj za zeleno – biele áčko. Takže všetko najlepšie oslávenec – GRATULUJEME k sedemnástim narodeninám. Ide v šľapajách otca, hokejovú krv Šilleovcov nezaprie. Šport dostal do vienka aj po maminke, a tak športový kumšt môže aj v hokeji rozvíjať do dokonalosti. Jas v očiach, výzva hokejových snov, všeličo bolo témou milého rozhovoru s čerstvým oslávencom Timotejom v krásny júnový deň.

* Všetko najlepšie k narodeninám Timi, srdečná gratulácia.

- Ďakujem.

* Timi, ako šestnásťročný si začal trénovať so skalickým áčkom, aké máš pocity a čo všetko zažívaš počas tohto trénovania?

- Je to niečo nové pre mňa. Je to veľká výzva určite. Snažím sa dať do toho všetko a dúfam, že to nejako vyjde, že dostanem šancu.

* Čo si myslíš, že rozhodlo, že tréneri majú dôveru v teba, že ťa zaradili do kádra seniorského áčka pred sezónou?

- To vôbec neviem. Minulá sezóna sa mi vcelku vydarila, oproti tým ostatným, tie boli také trochu horšie, ale minulú sezónu aj vďaka mojím spoluhráčom, obom krídelníkom, s ktorými som hrával, tak vďaka nim bola tá sezóna dobrá, ťahali sme to aj v doraste aj v juniorke. Možno aj toto ma tam posunulo.

* Stále si ešte dorastenec a určite si si pozvánku do áčka na letnú zaslúžil dobrými výkonmi v klube. Tým pádom, že si hral dobre v klube, si ťa všimli aj reprezentační tréneri, takže aj to je určite pre teba tiež taký splnený sen.

- Je. Je to úžasné hrať na medzinárodnej úrovni proti takým súperom ako je Rusko, Fínsko, to sú nezaplatiteľné skúsenosti.

* Kedy si bol prvý raz a v akej kategórii v reprezentácii Slovenska?

- Prvý raz som bol v pätnástke, to sme mali regionálne výbery. Chodili sme do Trnavy, bolo to viackrát, hrávali sme medzi sebou. Také prvé medzinárodné zápasy sme hrali ešte v pätnástke proti Čechom a Poliakom. Teraz som v budúcoročnej osemnástke.

* A ktoré tvoje reprezentačné úspechy si ceníš, také osobné? Pamätáš si na svoj gól?

- Áno, prvý gól som dal ešte len minulý rok, to bolo v sedemnástke na turnaji vo Füssene. Vtedy som dal jeden gól Dánom a dva góly Švajčiarom. Obidva zápasy sme bohužiaľ prehrali, ale ja si to zapamätám na celý život, dal som góly.

* Takže to sú krásne úspechy, určite na ne chceš nadviazať a takou veľmi kvalitnou vstupenkou môže byť práve to, že by si sa mohol objaviť aj v drese skalického áčka. Teraz je tá letná príprava, je to pre teba Timi náročné?

- Áno, je to dosť náročné. Zo začiatku bolo ťažké sa s tým vyrovnať, ale makám preto, aby som sa mohol dostať do tímu aj počas sezóny a aby som bol pre tím aj platný hlavne, o to ide.

* Čo taký box alebo nové veci?

- Box je túto letnú pre mňa dosť nový. Je to náročné dosť, ale pomôže to. Som rád, že sú takéto nové cviky v tejto letnej.

* Si medzi najmladšími, benjamínkom vlastne v tíme, ako ťa berú tí starší spoluhráči?

- Ja si myslím, že nás prijali, tých mladých vcelku dobre, aj sa nám snažia radiť, aj nás hecovať, je to dobré.

* Čo sa dá od nich odkukať a zobrať si pre seba, to dobré?

- Iba to dobré si treba zobrať vždy (úsmev), čiže tú drinu, to, že chodia všetci stále na tréningy, makajú.

* Na ktorého hráča s takým obdivom pozeráš, že je pre teba taká osobnosť v tomto pripravujúcom sa mužstve? Určite vieš, čo napríklad taký Žigo má za sebou.

- Jasné, na Žiga vždy pozerám.  Len z tých dobrých vecí si beriem príklad, pozerám sa ako čo robí. Ten jeho prístup tiež sledujem.

* Takže tá letná príprava je taká, že ju odbojuješ a potom sa tešíš zrejme na ľad.

- Áno, teším sa. Ešte budú tri týždne, tie sa pokúsim pripraviť čo najlepšie. Čo nebolo v letnej, to ešte doženiem a dúfam, že budem stopercentne pripravený na ľad.

* Ty máš tie korene a základy úplne vynikajúce, tvoj otec – dokonca maďarský reprezentant v hokeji, dlho aj hráč Skalice a úspešný hráč Skalice, Tomáš; maminka tiež je športovkyňa.

- Áno. Otec ten mi stále niečo predáva, nejaké skúsenosti, proste trénuje ma stále. Každý raz mi hovorí, čo robím dobre, čo robím zle.

* Čiže obaja ti vytvárajú takú tú správnu atmosféru, povzbudzujú ťa, určite máš ešte aj radosť z toho, že doma máš ešte mladšieho súrodenca.

- Áno a je to veľmi príjemné sa s Tomáškom hrať, má dva roky. Som rád, že môžem mať brata, lebo doteraz som bol jedináčik a bolo to také ...

* A čo chceš naučiť svojho brata, už ho učíš aj nejakým hokejovým kúskom?

- Áno, doma si prihrávame s pukmi. Je doma kopec srandy.

* Takže ste vyslovene na hokejovej nôte, ale okrem tých hokejových záľub máš ešte aj iné?

- Tie záľuby sa týkajú väčšinou hokeja, taký inline, flórbal, hokejbal mám rád.

* Aj súťažne niečo hráš?

- Iba inline hokej súťaže. Je to mužstvo Skalica Kings, tím, ktorý tatino založil v roku 2010. Odtiaľto je tam napríklad Mišo Šátek, Juro Jurík alebo bývalí hráči Filip Novák, Lukáš Komárek tam hrajú. Je to slovenská liga, kde je osem tímov. Aj tam získavam skúsenosti a minulú sezónu som cítil, že ma to dosť posunulo dopredu.

* Ten tvoj hokejový vzor je kto?

- Jevgenij Malkin, toho sledujem už strašne dlho.

* A prečo?

- Páči sa mi aké má čítanie hry, on je taký všestranný, dobrý hokejista.

* Aké sú tie tvoje hokejové sny, čo by si chcel, aby sa to podarilo?

- Je to taká rutina – dostať sa do NHL, to je sen každého hokejistu, ja stále v kútiku duše dúfam, že sa tam dostanem niekedy.

* A čo by si rád zažíval so zeleno – bielymi seniormi skalického áčka?

- Ja by som bol rád, keby bola táto sezóna úspešná, aj v play off, aby sa zadarilo. Uvidíme, pôjdeme od zápasu k zápasu.

* Čo vždy si si tak prial ako malý chlapec zažívať s hokejom?

- Ja som si vždy želal, že budem hrať niekde v severnej Amerike, to bol vždy môj sen. Pred dvomi rokmi sme tam boli na leto a tam sa mi páčilo, aj tá kultúra, ľudia, všetko. Boli sme tam na kempe za kamarátmi. To ma oslovilo.

* A čo skalické tribúny, sú pre teba lákadlom?

- Ja som nechýbal po minulé roky na žiadnom hokeji, snažil som sa pozerať na tieto vzory, na Žiga Pálffyho napríklad, Mira Zálešáka, keď tu hrával.

* Takže teraz by si najradšej hral sám, aby ťa skalické tribúny povzbudzovali?

- Áno (úsmev). Rád by som hral, dúfam, že sa to podarí.

* Komu by si chcel poďakovať?

- Ja by som chcel poďakovať hlavne mojím rodičom, že mi toto sprostredkúvajú, že mi vo všetkom pomáhajú, aj skúsenosťami, aj finančne, ale aj všetkým mojím trénerom, ktorí ma trénovali.

* A kde sa učíš, študuješ?

- Učím sa na hotelovej škole. Je tam aj to varenie, obsluhovanie (úsmev).

* Ale najradšej by si svoj život spojil s hokejom, áno?

- Áno. O tom som ani nerozmýšľal, že by som vlastne v takom remesle ako študujem robil.

* Hokej čo pre teba znamená?

- Znamená to pre mňa veľa, ale netreba sa naňho zamerať úplne, treba aby som mal aj nejaké vzdelanie.

* Čo ťa teda poteší v tvojom hokejovom živote?

- Poteší ma každý úspech. Úspech bude, keď si budem môcť zahrať v áčku, úspech bude, keď sa dostanem do reprezentácie. Nič nie je zadarmo.

* Takže si nasmerovaný smerom k týmto úspechom?

- Áno.

* Robíš pre to maximum?

- Jasné.

„Verte tomu, že to funguje. Autentickosť je kľúčová. “ (Joe Vitale – Kurz precitnutia)

„Dôvodom a pohonom všetkého sú vždy vytúžené pocity. Vyžarovanie vášho srdca je dokonale autentické. Vyžaruje vaše pocity.“ (Ruediger Schache – Tajomstvo príťažlivosti sŕdc)

„Hokejista Martin Straka bol už v detstve športovým fanatikom, ani by ho jeho otec musel do tréningu akokoľvek nútiť. Jeho otec Václav, sám hokejový tréner mládeže, o ňom neskoršie hovoril: 'Nikdy sa nestalo, že by som ho musel do tréningu nútiť. Naopak. Martin si ešte pridával. Treba v zime sa ráno potichu vytratil pred dom na zamrznuté miesto a už korčuľoval. A potom mi hovoril: Táto, ja to dokážem, budem najlepší.'“ (Marian Jelínek, Markéta Húrková – Strach je priateľ víťazov)

VITAJ SEZÓNA 2012/2013!

Peknú letnú prípravu zeleno – bieli!

Tešíme sa na sezónu 2012/2013!