Huna vs. Huna. Čo o sebe prezradili?

Liptovský Mikuláš, Slovan Bratislava, Žilina a teraz Košice. Dvadsaťsedemročné dvojičky Róbert a Richard Hunovci fungujú počas celej kariéry ako výhodné dvojbalenie. Rovnakí a predsa iní. Dokázali by hrať i jeden bez druhého? V čom sú odlišní? A zneužili niekedy svoju podobnosť? Odpovede nielen na tieto otázky vám ponúka nasledujúci dvojrozhovor pozostávajúci z 25 otázok...

Kto z vás sa narodil skôr?

Róbert Huna: Ja.
Richard Huna: Môžem potvrdiť :-)

Prečo prestúpil Rišo do Košíc?

Robo: Asi dostal dobrú ponuku!

Prečo prestúpil do Košíc Robo?

Rišo: Lebo chce získať majstrovský titul.

Ako si vnímal Košice ako súpera a ako sa ti proti tomuto klubu hralo?

Robo: Vždy to bol veľmi silný súper. Košice disponovali zakaždým veľkými menami a silným mužstvom. Najpamätnejšie pre mňa boli pochopiteľne zápasy v čase, kedy proti nám hrával za Košice brat Rudo. Hlavne to finále Košíc proti Slovanu. 
Rišo: Mne sa hrávalo v Košiciach vždy veľmi dobre. Je tu veľká hala, diváci tu majú hokej radi a chodia naň vo veľkých počtoch. Dokážu vyburcovať domáci tím a hoci mne sa v Steel aréne strelecky až tak veľmi nedarilo a zažil som tu i spomínané sklamanie v podobe finálovej prehry, zopár dobrých výsledkov som tu uhral. Verím, že teraz ich bude oveľa viac.

Čo vám po finálovej prehre s Košicami venoval Rudo ako bolestné?

Robo: Boli sme na spoločnú večeru. 
Rišo: A musím ho pochváliť, že vtedy na nás nešetril. Doprial nám všetko, čo sme si zaželali. Dokonca priniesol i majstrovský pohár, a tak už s ním jednu fotku máme. :-)

Kto z vás je lepším strelcom?

Robo: Od malička som strieľal viac gólov ja a Rišo mi prihrával. V seniorskej kategórii sa to ale celkom vyrovnalo. 
Rišo: Je to tak. Robo je lepším strelcom. Ja mu ale nezávidím a som veľmi rád, ak dokáže premeniť moju nahrávku.

Podľa čoho ste si vyberali čísla na drese. Nehádali ste sa kvôli ich výberu?

Robo: V tomto sme mali jasno a nikdy sme sa kvôli tomu nenaťahovali. Ja som mal od malička číslo 21, po Rudovi. On s ňou hrával i v Košiciach, teraz by som ho rád nasledoval. 
Rišo: Ja som na tom podobne. Od mala som mal sedmičku. Vyzerá to tak, že v Košiciach ju nemá nik a tak mi zostane. Verím ale, že by mi to išlo aj s iným číslom.

Máte rovnaký vkus na ženy?

Robo: Určite nie. :-) Mojim ideálom je moja priateľka a ja som už teda vybavený. Po iných nepozerám. 
Rišo: No ja som zatiaľ bez priateľky, ale nemám nejaký vyhranený vkus. 

Zneužili ste niekedy svoju podobnosť?

Robo: Nie, musím úprimne povedať, že naozaj nie. Od malička sme boli vedení k tomu, aby sme konali sám za seba a nezneužívali to, že sme dvojičky. Boli chvíľky, kedy by bolo možno výhodnejšie vymeniť si role, ale naozaj sme to nezneužili. 
Rišo: Také úmysly veru niekedy boli, ale nezrealizovali sme ich. Možno sa to dalo využiť napríklad v škole. Keď som ale niečo nevedel ja, tak to nevedel ani Robo a tak by to bolo márne. :-)

Aké jedlo a nápoj má najradšej tvoja dvojička?

Robo: Ľadový čaj a rezeň so šalátom. 
Rišo: V tomto sme rovnakí. Aj on ľúbi šalátik. 

Kto bol lepším študentom?

Robo: Určite Rišo. Bol lepším žiakom, aj keď v matematike som mal navrch ja. Rišo: Presne tak to bolo. V matematike bol lepší, ale slovenčina a ostatné predmety išli lepšie mne.

Celú kariéru hrávate v rovnakých kluboch. Mali ste vždy aj rovnaký plat? 

Robo: Veru áno. Zatiaľ je tomu tak.

Najhorší zlozvyk brata?

Robo: Lenivosť. Keď sa mu nechce, tak sa zatne a nepohnete s ním. Vtedy sa nedá robiť nič. Potrebuje jednoducho čas. 
Rišo: Nedochvíľnosť. Na niečom sa dohodneme, ale zväčša na neho musím čakať. V tom by sa mohol napraviť.

Ktorú z jeho vlastností nemáš a chcel by si mať?

Robo: My sme veľmi podobní, veď sme dvojičky. Nikto nie je dokonalý, ale sme spokojní s tým, akí sme.

Ktorý bol vysnívaný klub tvojej dvojičky?

Robo: Snívali sme o NHL, ale roky pribúdajú a to sa nám už asi nesplní. Najobľúbenejším klubom Riša bolo tuším Colorado Avalanche.
Rišo: Podobne. Tiež obdivoval hlavne NHL, ale vyložene preferovaný klub nikdy nemal.

A čo hokejové vzory?

Robo: Rišo mal vždy najradšej Petra Forsberga. 
Rišo: Robo chcel hrať ako Jaromír Jágr. Aj vlasy si kvôli tomu nechal narásť. :-)

Ktorý bol váš najpamätnejší zápas v kariére?

Robo: Najviac si spomíname na svoj prvý zápas za áčko Liptovského Mikuláša. Mali sme len šestnásť rokov a vtedy sme nastúpili spoločne všetci traja aj s Rudom. Každý z nás dal po góle. Na to sa nedá zabudnúť. 
Rišo: Presne tak!

Ktorý darček od brata ťa najviac potešil?

Robo: My si veľa darčekov nedávame. Navzájom vieme, čo ten druhý potrebuje a to si potom doprajeme. 
Rišo: Už sme veľkí a tak nie sme na darčeky. Vieme však vycítiť, čo by ten druhý chcel. Čo by chcel Robo teraz? Formu! :-)

Ktorá hokejová bratská dvojica je najslávnejšou?

Robo i Rišo: Bratia Šťastní!

Koľko zodvihne brat v posilňovni na benchpresse a legpresse?

Robo: Júúj, veľmi veľa. Naloží si tam všetky závažia, ktoré nájde. 
Rišo: Robo má silnejšie nohy, ja skôr ruky.

Obaja túžite získať majstrovský pohár. Kto by ho zodvihol ako prvý?

Robo: Myslím si, že starší. Čiže ja!

Dokážete si predstaviť, že by ste hrávali každý za iný klub?

Robo: Neviem, všetko závisí od aktuálnej formy, či zdravotného stavu. Ideálne by bolo dotiahnuť to spolu počas celej kariéry. Dokážeme si ale predstaviť aj rozdelenie.

Koľko gólov nastrieľal Rudo za Košice?

Rišo: Veľmi veľa. Mohlo by to byť takých stodvadsať. 
Robo: Sto určite.

Bolo ich presne 111. Maximom bola štyridsaťgólová sezóna. Kto z vás si ju trúfa prekonať?

Robo: My nastrieľame štyridsať gólov možno dohromady. :-)  To bola Rudova silná sezóna, azda najlepšia v kariére.

Čo robíš najradšej vo voľnom čase?

Robo: Spím, surfujem na internete, pozerám televízor.
Rišo: Mám rád viaceré iné športy. Mimo sezóny si rád zalyžujem, či zahrám golf.