V letnej zaberačke zeleno – bieli v plnej poľnej – rozhovor s trénermi Petrom Oremusom a Svatoplukom Kosíkom

Budujú silný fyzický fond a kolektívneho ducha

   Ako to vyzerá v tábore zeleno – bielych počas letnej prípravy? Aká je atmosféra v tíme skalických hokejistov prvého mužstva HK 36 Skalica? Verte, že veľmi pozitívne naladená, sezóna 2012/2013 sa pre zverencov trénerov Petra Oremusa a Svatopluka Kosíka májom už začala. A hoci je to poriadny dril a maká sa naplno a vždy o cenu víťaznú, skalickí hráči si letnú vychutnávajú veľmi optimisticky a veselo naladení. Behajú, skáču, posilňujú, kotúľajú sa, akrobatikujú – gymnastikujú, súťažia v kolektívnych športoch, hrajú tenis, boxujú, ale i harmonizujú svoje telo pri relaxačno – regeneračných cvičeniach, šliapu do pedálov v nížinách i výšinách skalických malebných okolitých terénov, oddychujú pod rukami šikovných masérov, či len tak lebedia v bazéne, proste je to letný dril, ale zábavný dril, lebo partia zeleno – bielych už počas letnej prípravy ťahá za jeden silný kamarátsky a súdržný povraz. Napokon posúďte sami, sú tu pre vás tréneri skalického prvého tímu Peter Oremus a Svatopluk Kosík.

PETER OREMUS

* Peti, letná príprava ako prebieha a bude prebiehať v prvom tíme zeleno – bielych?

„Zahájili sme prípravu v stredu druhého mája jednofázovým tréningom. Teraz od pondelka už trénujeme dvojfázovo. Trénujeme do 29. júna, čiže do piatku. Vychádza to osem a pol týždňa. V kádri je nás desať až dvanásť hráčov z minulého kádra, plus sedem juniorov, čiže sme sa rozhodli počas letnej prípravy sem nikoho nebrať a pracovať s týmito chlapcami, aby dostali aj ďalší príležitosť.“

* Ako vyzerá samotná letná príprava, aké priestory využívate?

„Tu v Skalici sú vždy podmienky dobré, či sú to ihriská, či sú to behy v teréne, sú to Skalické hory, telocvičňa, čiže určite na tom nebudeme nič meniť a tak ako každý rok zostávame tu doma.“

* Zameranie tréningov je aké?

„Zo začiatku je hrubá sila, vytrvalosť, potom sa to zmení do rýchlosti, ale určite v tom budú aj nejaké loptové hry, aby chlapci mali z toho trošku aj počas tej driny tú zábavu.“

* V kolektíve sú teda prevažne mladí chlapci, tí starší určite budú vzormi, čiže čo môže letná príprava odzrkadliť?

„Samozrejme je to tiež spoznanie sa chlapcov, kolektívu, tých mladších, ktorí tu neboli, boli v juniorke. Ale sú tu hráči – je tu Žigo (Žigmund Pálffy), je tu Višňa (Tibor Višňovský), je tu Vinco (René Školiak), ktorí naozaj sú nositeľmi tej kvality a od ktorých sa tí chlapci musia učiť.“

* Čo bude cieľom letnej prípravy a čo ty si praješ pred vykorčuľovaním na ľad, aby letná príprava dosiahla?

„Tak určite cieľom ako každý rok z mojej strany aj s kolegom je príprava organizmu na to, aby počas sezóny tých zranení bolo čo najmenej alebo vôbec nie, aby to telo bolo dobre pripravené.“

* Čo ešte teba Peti bude tak motivovať?

„Ja si myslím, že každý ročník, keď sa začína, tak každý chce tú sezónu mať čo najdlhšiu. Tak určite tá motivácia je aj z našej strany hlavne po tom, ako sme minulú sezónu skončili po základnej časti druhí, ale nedotiahli sme to do konca, ale tam to ovplyvnili vplyvy choroby, čiže určite ten náš cieľ je zase ten najvyšší.“

* Máš letnú prípravu rád?

„Je to nutnosť pre každého z nás, či pre trénerov, či pre hráčov a bez toho to jednoducho nejde.“

SVATOPLUK KOSÍK

* Svati, máš rád letnú prípravu, čo pre teba znamená?

„Ja osobne som mal rád letnú prípravu. Skladala sa z rôznych behov. Keď som bol mladší, rád som behával, rád som si zahral futbálik a rôzne ďalšie hry, rád som chodil do posilovne i do telecvične. Takže ja osobne letnú prípravu mám rád, samozrejme nie v tomto veku, ale keď som bol mladší, žiadne problémy mi nerobila.“

* Čiže čo z toho všetkého chceš teraz aplikovať a dostať do svojich zverencov spolu s kolegom Petrom?

„Tak ako to povedal predo mnou hlavný kouč, letná príprava je veľmi dôležitá pre hokejistu. Jedná sa vlastne o veľké fyzické zaťaženie, pripraviť organizmus a odolnosť organizmu na samotnú súťaž, takže pre každého hokejistu je to veľmi dôležité. Každý deň sú to vlastne dvojfázové tréningy okrem stredy a piatku, keď v stredu je rehabilitácia. Inak jednotlivé tréningy sa zase zoskladajú z rozvoja vytrvalosti, rýchlosti, sily, obratnosti a z nápravného cvičenia, ktoré je veľmi dôležité, ktoré nakoniec vedieš ty Monika. Počas celej letnej prípravy  kladieme veľký dôraz na fyzický fond, ktorý je pre hokejistu veľmi dôležitý. Čo sa vlastne v lete naberie, v zime sa zúročuje.“

* A po jednotlivých dňoch ako vyzerá tréningové zaťaženie, samotná tréningová jednotka, skladba tréningov?

„V pondelok sa jedná o tréning na ihrisku, kde vlastne prevláda odrazová sila, výbušnosť dolných končatín. Popoludní sú to potom jazda na bicykli, rozvoj vytrvalosti a tam spojený beh, to sa uskutočňuje v známych našich Skalických horách. V utorok je to potom posilovňa, kde je rozvoj všeobecnej, dynamickej a výbušnej sily, potom telocvičňa, kde je dôležitý rozvoj obratnosti. A popoludní sú to špeciálne tréningy, tak ako sme minulý rok začali s boxermi, keď špeciálny tréning od trénerov boxerov (Juraj Jetmar a Radovan Paták) absolvujú hráči. Je to určitá obmena tiež na rozvoj všeobecnej sily. Následne na to majú hráči nápravné cvičenia s tebou, taktiež ako minulý rok. Streda, jedná sa o taký aktívnejší odpočinok, keď sa hrá tenis a potom nasleduje kompletná regenerácia. Vo štvrtok je to znova posilovňa a telocvičňa doobeda, kde sa to opakuje z utorka, plus popoludní cyklistická trasa smer Smrdáky a známy kopec v Oreskom, ktorý majú hráči tiež radi (úsmev). A v piatok je to rozcvičenie, ihrisko, kde sa rozvíja rýchlostná vytrvalosť na dráhe behaním.“

* Čo si praješ, aby sa dosiahlo letnou prípravou?

„Aby bola všeobecná pripravenosť, aby bola dobrá nálada v kolektíve, aby sa hráči tešili na tréningy a následne sa to všetko pozitívne odzrkadlilo na ľade.“

   Je to veruže tak. Hráči skalického áčka si letnú užívajú naplno, hecujú sa, makajú, ale sa i poriadne zasmejú, hold nie každému všetko z tej letnej pasuje do nôty a sú i takí smieškovia, čo dokážu z každej aktivity urobiť dáku lotrovinku – nuž, to sú oni – hráči pripravujúci sa na blížiacu sa hokejovú sezónu na ľade. A čo je veľký bonus? Oni chcú víťaziť a byť víťazmi a to v každom tréningu. A každé víťazstvo začína víťazstvom nad samým sebou a tobôž v letnej príprave hokejistov, tam už si treba častokrát siahnuť aj na to dno a práve preto je úplne ideálne, ak sa dril v plnej poľnej spríjemňuje tým veselým a optimistickým. O tom vedia tréneri i hráči, celý realizačný tím skalického áčka zarezáva naplno, tak vedzte, že sa máme na čo v podaní zeleno – bielych na ľade tešiť.

„Chcela som ponúknuť z môjho pohľadu to podstatné pre život každého človeka, možno malý kompas na ceste, kde vitálna energia sa stane práve tým najlepším kompasom. Ak byť vitálny a plný energie, tak to znamená pre každého možno niečo iné, ale ja osobne som chcela odovzdať to, čo som sama v živote odpozorovala a zistila, že je pre ľudský život dobré a aj nevyhnutne potrebné. Myslím si, že žiaden človek nepohrdne pekným a láskavým slovom, o tom boli vždy úvodníky. Následne nosná téma tvorila jadro článku a tým bolo poznanie, že vitálny, energický a večne mladý môže byť človek stále a k tomu som dopĺňala potrebné návody a rady ako na to. Či už v podobe fyzickej aktivity (pohybové cvičenia, aktivity) alebo mentálnej činnosti spočívajúcej v meditáciách a sebauvedomení. Celkovo by som to nazvala takou potrebnou psychohygienou človeka. Samozrejme s tým súvisia aj témy ako vhodná výživa a pitný režim, taktiež potrebný relax a oddych a nemohla som opomenúť ani také súvislosti ako sú kvalitné medziľudské vzťahy, či už priateľské, partnerské alebo také všedné. Napokon všetko akosi v živote so všetkým súvisí a ten vnútorný svet prijíma obraz toho vonkajšieho a zase naopak. Neodmysliteľnou súčasťou a už takou mojou pečaťou sú citáty z kníh od autorov, ktorí sú moji obľúbenci a ktorí svojou hĺbkou ma veľmi oslovili a domnievam sa, že majú čo ponúknuť aj iným, preto ich s veľkou vďačnosťou uvádzam. Marian Jelínek i Ivo Toman sú spisovatelia a moji vzácni priatelia, ktorých vnímam aj ako svojich veľkých učiteľov a je to o to cennejšie pre mňa, že sa s nimi osobne poznám a v živote pre mňa a môj osobný rozvoj robia veľmi veľa. Takže je to viacmenej prirodzené, že sú súčasťou môjho seriáliku. Všetko mi to takto pekne pospolu vytváralo mozaiku, ktorá je práve takto zaujímavo pútavá. Pokiaľ to ľudí zaujalo a veruže mám pozitívne ohlasy, čo ma veľmi teší a pokiaľ si tento seriálik fakt užili a aj do budúcnosti s ním budú pre svoju vnútornú i vonkajšiu pohodu pracovať, som velikánsky rada a nesmierne poctená i potešená. (Monika Kušnierová – Múdrosť vitálnej energie)

„Bohužiaľ dosť často diváci a novinári hodnotia hráčov len výkonom. Ja viem, že by sa teraz veľa ľudí pýtalo, ako ho teda majú hodnotiť. Vždy je k tomu hráčovi nejaká finančná čiastka, ktorá je, alebo nie je adekvátna k jeho výkonu. Proste pokiaľ nemáte peniaze na Mercedes, tak si ho nemôžete kúpiť a hovoriť, že máte blbú Škodovku. Tak máte na Škodovku, ktorú ešte kúpite so zľavou, tak to je super kúpa. Tak to musí človek brať a nečakať v tom, že posila je vždy posilou. Ak má hráč v mužstve nejakú úlohu, tak ju od neho očakávate. Ale ak ju splní fantasticky, keď dá päť gólov, ale iný hráč ju splní veľmi zle a dá ich pätnásť. Je to také nesúmerné. A ja teraz len z tohto dôvodu na všetkých trénerských seminároch objasňujem, prečo by som zverejnil platy hráčov. Myslím si, že by to veľmi uľahčilo také kritické oči fanúšikov a myslím si, že by mali nárok vedieť, koľko hráči i tréneri berú. Prišiel som do Plzne zo Sparty, teda z klubu, kde sme si nemohli dovoliť prehrávať. A ja som tu pocítil, že keď sme dvakrát vyhrali a plno hráčov malo v sebe pocit, že teraz sa už môže prehrať. Ja som v sebe tento pocit nemal, pretože tam nemôžete prehrať. Tam je taký tlak, že chcete stále vyhrávať. A toto som chcel do hráčov dostať. Bola to jedna z vecí, ktoré ctím, že každý zápas je taký mini život a ja kvôli tomu, že som predchádzajúce dva mini životy vyhral, tak si predsa nemôžem dovoliť ten tretí mini život prerušovať. Toto som sa snažil hráčom vysvetľovať a tiež to, že tímy, ktoré sú viac hore, tak sa o nich viac hovorí. To znamená, že i sponzori musia byť spokojní, že sa v novinách hovorí o Plzni, diváci chodia na zápasy, kde sa vyhráva. To bol teda jeden z prvých psychických momentov, ktoré som po mojom príchode do Plzne cítil, že tu je také podhubie, že keď už dvakrát vyhráme, tak sa nič nestane, keď prehráme. Ja som prišiel do kabíny po porážke a videl som, ako niektorí hráči boli vysmiati, tak som nechápal, ako je to možné, či tým hráčom nevadí tá porážka. Toto mi teda vadilo a myslím si, že veľa chlapcov to pochopilo. Či bolo ťažké naučiť hráčov vyhrávať? Ja si myslím, že to je ako v živote. Keď niečo milujete, tak si za tým idete. Lásky sa nedá presýtiť. A keď milujete hru, tak vás predsa musí štvať porážka, i keď ste predtým vyhrali desať zápasov. To mi teda u niekoho chýbalo. Je toto, čo oddeľovalo tých najlepších od tých priemerných, pretože tí vždy riešia len ten prítomný okamžik. A ak si prinesiete minulosť do prítomného okamžiku či už pozitívne alebo negatívne, tak vás to ovplyvní. Pokiaľ si ju nesiete pozitívne a ste namajstrovaní, že ste niečo dokázali, že vám nebude nikto nič hovoriť, že máte plno peňazí, tak vám to ubližuje. Pokiaľ si beriete negatívne, že ste šesťkrát prehrali a beriete si to, tak to je tiež zle. To znamená žiť len prítomnosťou, len tým jedným stretnutím, jednou tretinou. A potom, keď to skončí, tak si to užiť. Potom zase ďalší zápas a tak ďalej. Ale že ich je pred tým päť vyhraných alebo prehraných, to by nemalo mať na človeka z psychologického hľadiska žiadny vplyv. Začal som veľa v Plzni zapracovávať do tímu mladých hráčov z plzeňskej juniorky a dostal som do podvedomia ľudí vetu: „Hrať hokej, nebyť hokejista.“ A ako teda poznám, že chcú hrať hokej? Ja sa musím priznať, že u niektorých som to nepoznal, preto som s niektorými mal i konflikty, pretože som ich chcel naučiť mať rád ten proces. To je treba. Musíte milovať hru, nie atribúty hokejistu – čo najvyššie kontrakty, čo najlepšie hokejky a to divadlo okolo toho. Ale zabúda sa na činnosť. Ale to je všade, v každej profesii. A z chovania mladých hráčov to ľahko poznáte. Chlapec, ktorý keď sa otočíte, na to kašle, tak to hrať nemá. Chlapec, ktorý keď vy odídete, sa okamžite zbalí a ide tiež, tak to hrať nemá. Ale potom zase zistíte, že sem chodia i mimo tréning, vám signály dáva. Alebo vidíte chovanie po zápase a tak ďalej. Je to naozaj jednoduché. Ja rozlišujem výkon hráča a potom hráča ako človeka. Z hľadiska výkonu je jasné, že všetci extraligu hrať nemôžu a všetci nemôžu hrať v Plzni a všetci nemôžu hrať presilovky. Ale potom je tu ten ľudský rozmer. Takže ja nemám problém ísť s niektorým na kávu, ale mám problém ho dať do presilovky. Presilovku hrá päť hráčov, ale keď hráči nehrajú presilovky, neznamená, že by som ich nechcel už nikdy stretnúť. To je niečo iného. A môže to byť bohužiaľ i naopak. Môžete mať vynikajúceho hráča, ale tá jeho ľudská rola vám príliš nesedí a nemali by ste si spolu na káve čo povedať. Rozhodne neplatí, čím lepší hokejista, tým lepší chlap a čím horší hokejista, tým horší chlap. To v žiadnom prípade. Mýtus je, že úspech vzniká náhodou alebo zhodou okolností. Fikcia je naše lipnutie na tom, čo je konvenciami našej spoločnosti považované za úspech. Skutočnosť je, že úspech prichádza predovšetkým z ľudského vnútra. A v tomto zmysle je úspech stavom vašej mysle a vášho vedomia. Vytesnanie obáv a  strachu. Spirituálna dimenzia sme my sami, každý z nás, naša duša a náš duch.“ (Marian Jelínek – hokejový tréner Liberca, športový psychológ, pedagóg, školiteľ, spisovateľ)

„Uspokojenie nad tým, ako si dobrý, je nebezpečné. Tri vety, ktoré sa ťažko vyslovujú, ale sú dôležité: 1. Neviem. 2. Potrebujem. 3. Mýlil som sa. S kompromisníkmi a jazdcami na bicykli moc neuspeješ. Jazdci na bicykli sú dosť nepríjemní ľudia. Pred hornými líniami sú svätúšci a často im podliezajú. Zato k dolným líniám sa chovajú tvrdo. Jednoducho jazdci na bicykli sa na vrchu hrbia a dole šliapu. V normálnom živote sa títo ľudia často uplatnia, ale nie sú to pre teba perspektívni spolupracovníci, z ktorých by mali vyrásť budúci šampióni, lebo oni nie sú ochotní spolupracovať na základe dôvery. Na jednom úspechu nemôžeš stavať, lebo vždy príde úspech niekoho iného a tvoj úspech sa stane bezvýznamným. Kladne motivovať a chváliť neznamená lichotiť. To môže byť niekedy i zdrojom nepríjemností, pokiaľ sa budeš pretvarovať. Chváľ len úprimne, inak sa ti to často nevyplatí a vznikne podozrenie zo strany spolupracovníkov, že ich chceš len využívať a že sú manipulovaní. Ty by si ten pocit tiež nezniesol a oni nie sú iní! Čím si vyššie, tým je vzduch čistejší. Nezostávaj dole. Je tam dusno, tlačenica, mnoho emócií a závisti neúspešných. Čím viac ti budú závidieť a čím viac pocítiš závisť druhých, tým vyššie si postúpil a tým menej ty sám „závidíš“. Nemyslím si, že závisť je vždy len zlá. Často je i dobrý hnací motor pre nás všetkých. Športový vzor je pre nás zároveň i predmetom našej závisti. Závisť druhých si musíš zaslúžiť. Tá nepríde sama. Úspech tiež, idú ruka v ruke vedľa seba. Závisť a úspech, dobro i zlo, sú veľmi často blízko seba. Pokiaľ niečo robíš, tak to rob naplno alebo radšej vôbec. Sir Winston Churchill predniesol raz jeden výrok, ktorý sa mi veľmi páči: „Nikdy nebi nepriateľa len napol.“ Chcel tým povedať, že keď niečo začneš, tak to urob poriadne, vytrvale a dokonale. V opačnom prípade je možno lepšie nezačať. Stále ísť za svojou Polárkou.“ (Ivo Toman – podnikateľ, motivátor, rečník, školiteľ, spisovateľ)

VITAJ SEZÓNA 2012/2013!

Peknú letnú prípravu zeleno – bieli!

Tešíme sa na sezónu 2012/2013!