Košice majú k dispozícii veľký talent, chce to ale trpezlivosť

A-tím HC Košice čaká na svojho finálového súpera, jeden titul už ale košický hokej v aktuálnej sezóne oslávil. O úspešnú obhajobu spred roka sa postarali juniori, ktorí porazili vo finálovej sérii rovesníkov zo Zvolena 3:0 na zápasy.

O ceste košickej dvadsiatky na majstrovský trón, ale aj o iných témach súvisiacich s juniorským výberom sme sa pozhovárali s hlavným trénerom Miroslavom Marcinkom...

Pán tréner, blahoželáme k titulu! Začnime od konca, ako ste prežívali posledný zápas sezóny, po ktorom mohli nastať majstrovské oslavy?

"V prvom rade ďakujem za gratuláciu, no tá patrí v prvom rade chlapcom, ktorí nádherne zabojovali a zvládli celú sezónu, vrátane najdôležitejšieho posledného zápasu vo Zvolene. Hovorí sa, že posledný krok býva najťažší a bola to pravda. Po dvoch hladkých domácich triumfoch sa od nás víťazstvo čakalo a to nám možno trochu zväzovalo ruky. Postupom času sme sa ale do toho dostali a nepochyboval som o tom, že tento zápas zvládneme. Som veľmi rád, že som sa nemýlil."

Úprimne, čakali ste pred štartom finálovej série hladký výsledok 3:0 na zápasy?

"Nečakal, musím povedať, že ma to prekvapilo. Nechcem vôbec znižovať kvality Zvolena, pretože počas celej sezóny hrali výborne a či už v príprave, alebo počas sezóny, sme proti nim odohrali veľa veľmi kvalitných zápasov. V prvých dvoch finálových dueloch nám vyšli výborne prvé tretiny a to nám veľmi pomohlo."

Úspešná obhajoba titulu košických juniorov nebola dielom náhody, veď od úvodu sezóny ste sa pohybovali medzi najlepšími. Ktoré boli hlavné faktory úspechu?

"Keď si sezónu s odstupom času premietam v hlave, tak úvod titul absolútne nenaznačoval. Prehrali sme v Trenčíne, následne aj v Trnave, ktorá hrala napokon o záchranu. V tom čase boli ale všetci vyhecovaní a túžili poraziť majstra. Možno nám tie úvodné prehry pomohli, pretože už vtedy sme chlapcov upozorňovali na to, že nás bude chcieť zdolať každý. Skalp majstrovských Košíc bol cenný. Najpriek tomu sa nám darilo pohybovať v horných poschodiach tabuľky a doslova výborne nám vyšla nadstavbová časť. Po rozdelení súťaže na dve skupiny sme prehrali v silnejšej skupine len dva, či tri zápasy z pätnástich. Naša forma a pohoda rástli a pred play-off sme videli, že môžeme pomýšľať na najvyššie ciele. Musím vyzdvihnúť prístup chlapcov, ktorí robili všetko čo mali a dokonca ešte aj niečo naviac. Túžili uspieť."

O kvalite vašich brankárov a ofenzívy sa vedelo, no v úvode sezóny haprovala defenzíva. Zakomponovali ste do nej nové tváre a ich progres bol obdivuhodný...

"Musím s vami súhlasiť, pretože pred sezónou by mi ani vo sne nenapadlo, že v takomto zložení obhájime titul. Teraz to už môžem úprimne priznať. Našim cieľom bolo zapracovať do tímu dorastencov a nahradiť kvalitu, ktorá odišla. Nové mená boli napokon prínosom a netýkalo sa to len obrancov, ale aj útočníkov. Ofenzíva Košíc bola známa a som rád, že sme k nej pridali i defenzívnu kvalitu. Zabudnúť nesmieme na veľmi vyrovnanú brankársku dvojicu Riečický - Szalontay. Obaja boli našimi oporami."

Košickí juniori dokázali hrať účelne, ale i pekne. Góly vo finálovej sérii sa rodili po kombinačných akciách do prázdnej bránky a ľudia na tribúnach si to iste vychutnali...

"Áno, boli to naozaj veľmi pekné akcie a chlapci pri nich predviedli svoj talent a šikovnosť. Ukázali, že do budúcnosti s nimi nutno počítať. Niekto sa môže presadiť už v budúcej sezóne, iný neskôr. Každý má svoj čas, základom ale je, že máme dobrý potenciál."

Ľudia na tribúnach si to asi neuvedomovali, ale vaši zverenci zvádzali počas play-off ešte jeden náročný súboj - maturovali. Nerobilo im problém skĺbiť hokejové a štúdijné povinnosti?

"Som rád, že ste na to poukázali. Bazírujeme na tom, aby sme vychovávali dobrých ľudí a nielen dobrých hokejistov. Nikomu neprajem nič zlé, ale nikdy neviete, čo sa vám v živote prihodí a nie každý môže očakávať dlhú profesionálnu kariéru na ľade. Škola je preto veľmi dôležitá. To, že chlapci maturovali práve počas play-off bol jednoducho fakt, ktorý sa zmeniť nedal. Aj v tomto smere ale platí, že keď sa vám darí a ste v pohode, zvládajú sa veci ľahšie. V prvom kole sme po výborných výkonoch vyradili Slovan 3:0 na zápasy a to dodalo chlapcom aj psychickú pohodu. V takých chvíľach sa trénuje, hrá i učí ľahšie. Musím povedať, že moji zverenci dokázali aj v tomto smere svoju profesionalitu a skúšky zvládli."

Ako hráč ste získavali veľké úspechy, teraz ste priviedli k titulu majstrov svojich zverencov. Sú tieto pocity šťastia odlišné?

"Zažil som federálny titul, reprezentačné i iné úspechy. Musím ale povedať, že som mal obrovskú radosť z radosti týchto chlapcov. Veľmi ma teší ich úspech. Moja športová kariéra je už za mnou, ale rovnako hrdý som teraz na úspechy svojich zverencov. Budem šťastný, ak sa v budúcnosti presadia hráči, ktorí prešli mojimi rukami. Odviedli kus dobrej práce a ja im želám všetko dobré. Viete ako sa ale hovorí, ak sa vyhráva, víťazia hráči, v čase neúspechu je zodpovedný tréner. Nie je to teda ľahká práca. Jedným dychom preto musím poďakovať svojej rodine a hlavne manželke, ktorá s hokejom žije a vytvára mi veľkú pohodu pre moju prácu."

Aké sú vaše osobné ambície? Plánujete sa posunúť od mládeže k seniorskému hokeju?

"Na svoju súčasnú prácu sa nemôžem sťažovať, pretože ma veľmi napĺňa. Bol som už aj pri áčku, počas troch rokov v juniorke sme skončili zakaždým minimálne v semifinále. Samozrejme, každý má svoje ciele a aj ja mám ambície. Rád by som skúsil extraligu, v ktorej som pôsobil naposledy počas minulej sezóny s "dvadsiatkou". Aj to bola výborná skúsenosť. Extraliga ma láka, ale ak to nevýjde, tak sa nič nedeje. Som tu v prvom rade kvôli hokeju a ten ma napĺňa tak, či tak. Veľmi rád totiž prispejem k tomu, aby Slovensko vyprodukovalo čo najviac kvalitných hráčov, na ktorých budeme môcť byť hrdí."

Viacerí veľkí tréneri tvrdia, že každý kouč by si mal prejsť aj mládežníckymi kategóriami, pretože tie ho môžu jedine obohatiť. Súhlasíte?

!Stopercentne! Pamätám si na to ako keby to bolo včera, keď som sa pred viac ako desiatimi rokmi prihlasoval na trénerské študium. Pôvodne som myslel, že začnem u najmenších, napokon som bol ale hodený medzi ôsmakov, deviatakov. Veľmi ma teší, že som si prešiel od osmičky počnúc deviatkou, dorastom až k juniorom - plus tri roky pri reprezentačnej dvadsiatke. Boli to obrovské skúsenosti, za ktoré som naozaj veľmi vďačný. Práca s mladými hokejistami je náročná a má svoje špecifiká, oni vám to ale dokážu vrátiť úžasným spôsobom."