Čo to má ten Melicherčík za šťastie?

Po majstrovstvách sveta v kategórii juniorov a pôsobení v prvej lige s tímom reprezentačnej dvadsiatky sa vrátil späť do Dukly. Mladý talent slovenských hokejových klzísk Marko Daňo hovorí o návrate do „rodného“ dresu.

Marko nastúpil v zostave Dukly najskôr v Martine a zotrval v nej aj po oba domáce zápasy. A práve ten posledný si zahral v anjelskom drese, ktorého vydražené suma bola treťou najvyššou spomedzi všetkých dresov Dukly. „Teší ma to. Neviem síce, čo presne viedlo dražiteľa k tomu, aby teda môj dres vydražil za tak vysokú sumu, ale som rád. Možno nejaká vízia do budúcnosti. Pomohli sme ale všetci dobrej veci, a to je hlavné,“ povedal mladý center Marko Daňo. Následne sa však po chvíľke radosti aj neudržal menšej dávke sklamania. „Škoda, že si tie dresy nemôžeme nechať, mne sa páčia,“ povedal Daňo s úsmevom a ďalej pokračoval, „idú však na dobrú vec, preto ma to vôbec nemrzí.“

Neskôr sme sa s Markom dostali aj k zápasu, v ktorom, ak by sa hralo na tyčky, boli by jasnými víťazmi domáci hokejisti. Hneď v prvej tretine sa totiž ozvali za Melicherčíkom všetky tri. „Bohužiaľ. Ja neviem, čo za šťastie alebo aký recept má Melicherčík v zápasoch proti nám, ale opäť mu to vyšlo. My mu jednoducho nevieme dať gól,“ hľadal odpoveď Marko, no neúspešne.

V dvoch stretnutiach sme talentovaného mladíka v službách Dukly videli hrať v druhej formácii. „Ďakujem trénerovi, že mi dal šancu. Pre mňa to bola veľká motivácia nastúpiť popri Tibisovi Melichárkovi a Kubovi Gašparovičovi. Myslím, že nám to spolu išlo dobre,“ zamyslel sa Daňo. Jeho dres s číslom 68 lietal v zápase proti Popradu vo štvrtej formácii. Marko však priznal, že viac mu vyhovovalo minulú zloženie. „Lepšie sa mi hralo v druhej formácii, ale ja si vyberať nebudem. Rovnako som sa snažil hrať aj s chalanmi vo štvrtej lajne. Bojovali sme, „makali“ a snažili sa streliť gól. Bohužiaľ, proti Popradu to nevyšlo,“ doplnil Daňo.

FOTO: Tomyno