Zisk deviatich bodov, prekonanie stobodovej hranice, zvýšenie náskoku na čele tabuľky na šesť bodov a víťazná oslava nedeľňajších päťdesiatych narodenín trénera Miroslava Ihnačáka.
Košickým hokejistom vyšlo počas uplynulého týždňa všetko, čo si zaumienili a ich kormidelník jubilant tak mohol prijímať gratulácie s úsmevom na perách.
"V rámci predzápasovej porady mi kapitán Miro Zálešák poblahoželal v mene celého mužstva a chlapci sľúbili, že urobia všetko preto, aby mi päťdesiatku nepokazili. Som rád, že to dodržali," pousmial sa Miroslav Ihnačák, ktorého 50. narodeniny mu pred stretnutím pripomenuli diváci v Steel aréne potleskom a skandovaním jeho mena. K peknej oslave prispeli i samostní hráči, ktorí zvíťazili nad Žilinou 4:3. Aj keď situáciu si za zdanlivo jasného vedenia 4:1 zbytočne skomplikovali. "Vytvorili sme si dosť gólových príležitostí, ale našou najväčšou prekážkou bol brankár Marek Laco. V závere síce hostia znížili na rozdiel gólu, ale zápas sa nám podarilo dotiahnuť do víťazného konca. Ukázalo sa, že ak v hokeji stratíte čo i len na pár minút koncentráciu, tak to súper potrestá. Záver sme ale našťastie zvládli."
Päťdesiatka predstavuje krásne jubileum a to si vyžaduje i patričnú oslavu s najbližšími, či starými hokejovými parťákmi. Nájsť voľný termín je ale momentálne prakticky nemožné, veď už v utorok cestujú Košice do Popradu a následne ich čakajú dva domáce zápasy. "Určite sa stretneme a narodeniny spolu oslávime, momentálne na to ale niet času. Teraz nás čaká až do konca sezóny ťažká práca, oslavy prídu na rad potom," avizuje M. Ihnačák, ktorý sa v rámci prípravy na duel proti "vlkom" narodeninami nenechal rozptyľovať. "Dostal som veľmi veľa smsiek a blahoželaní, no moje myšlienky boli pri zápase. Zatiaľ som si preto päťdesiatku veľmi nepripúšťal a moja koncentrácia bola venovaná hokeju."
Miroslav Ihnačák sa narodil 19. februára 1962 v Poprade. Ako aktívny hokejista hrával na pravom krídle. Okrem rodného Popradu pôsobil v Košiciach, kde vytvoril spoločne s Igorom Libom a Jánom Vodilom jeden z najlepších útokov bývalej federálnej ligy. V roku 1982 ho draftovalo do NHL v 9. kole zo 171. miesta Toronto. V NHL odohral za Maple Leafs a Detroit 57 stretnutí, v ktorých dosiahol 17 bodov (8+9). Hral aj v nižších zámorských súťažiach, za nemecké kluby Berlín, Mannheim, Landsberg, Heilbronner, Selb, švajčiarsky Zug. V roku 1998 sa vrátil na šesť rokov do Košíc, sezónu 2004/05 odohral v Poprade a na záver kariéry pôsobil v Martine. Slovensku dopomohol v roku 1995 k postupu do elitnej kategórie MS, za národný tím SR odohral 12 stretnutí a dal 10 gólov. Najradšej pochopiteľne spomína na obdobie, kedy pomáhal Košiciam dostať sa na federálny trón.
"Základom úspechov bola dobrá partia," spomína na obdobie s písmenami VSŽ na hrudi Ihnačák. "Ťahali sme za jeden koniec povrazu a dá sa povedať, že sme naštartovali hokej v Košiciach. Boli to pekné časy a vždy, keď sa získajú tituly, tak je to krásne. Moja generácia vybojovala pre Košice prvé tituly, užívala si skvelú hokejovú náladu v meste a tá trvá do dnes. Košice sú totiž stále hokejovým mestom."
Pre osvieženie pamäte pripomeňme, že Miroslav Ihnačák bol členom prvého majstrovského kádra Košíc zo sezóny 1985/86, aj keď v decembri emigroval a pobral sa za oceán za bratom Petrom. Do Košíc sa v roku 1998 vrátil a "oceliarom" dopomohol k slovenskému titulu o rok neskôr. Po zavesení korčúľ na klinec zbieral trénerské skúsenosti v Martine, Prešove, Kežmarku, Tychách, Trebišove a v Spišskej Novej Vsi. Aktuálnu sezónu odštartoval ako hlavný tréner Michaloviec a od novembra je späť v Košiciach. "Hokej je môj život. Možnosť trénovať Košice som prijal ako veľkú výzvu a samozrejme, že by som bol veľmi rád, ak by sa nám darilo až do konca a podarilo sa nám zopakovať úspechy z predošlých troch sezón. Chceme obhájiť titul!" netají najvyššie ambície jubilant, ktorý na záver vyslovil vďaku svojmu milovanému športu. "Hokej mi dal všetko a naučil som sa pri ňom veľa vecí. Obohatil ma o veľa pozitívnych vecí. A či mi aj niečo vzal? Nie, naozaj nič!"
