Odhodlanie Tibora Radulaya: Chcem sa presadiť, tak musím bojovať !

Pred sezónou sa vrátil do Dukly, a stal sa tak jej prvou posilou počas letnej prípravy. Po roku strávenom v českej prvej lige sa vrátil späť pod Matúšov hrad a bol odhodlaný bojovať o miesto v zostave v rodnom Trenčíne. Ako vníma postavenie Dukly po ukončení štvrtej šestiny súťaže jej útočník Tibor Radulay?

Tibor, zápas v Košiciach vám opäť nevyšiel. Rovnaký výsledok ako v prvom vzájomnom stretnutí na východe. V čom by ste hľadali príčinu neúspechu?

 „Jednoznačne v nedisciplinovanosti. Ja sám som bol dvakrát vylúčený, dokopy sme museli hrať desať rázy v oslabení. To je veľmi veľa vzhľadom na meno súpera. Myslím si, že v hre 5 proti 5 sme neboli horším mužstvom.“

Dá sa teda vysloviť tvrdenie, že vás vylúčenia obrali o možnosť na východe uspieť? Pretože po iné neúspešné stretnutia ste pôsobili ako vcelku disciplinovaný tím.

„Vylúčeniami bol špecifický akurát tento zápas, ale v minulých stretnutiach sme viac-menej nehrávali často v oslabení, takže určite je problém niekde inde. Rozmýšľame nad tým neustále aj v kabíne, ale ako keby sme ani sami nevedeli, čo sa deje. Chýba nám zrejme nejaký element v našej hre, aby sme mohli byť úspešní.“

Po prehre v Košiciach sa zmenila aj tabuľka. Nie v postavení tímov, ale v bodových rozdieloch. Žilina sa dotiahla na Duklu už len na bod. Máte obavy o stratu šiesteho miesta?

„Tabuľku sledujeme, ale ide o to, aby sme každý zápas hrali na víťazstvo. Nemôžeme si pripúšťať, že sa na nás nejaké mužstvo doťahuje. Vo fáze, v akej sa táto sezóna momentálne nachádza, je potrebné víťaziť nad každým, hlavne na domácom ľade.“

Pre vás malo stretnutie v Steel Aréne možno špecifickú príchuť, keďže v deň zápasu ste oslavovali 24.narodeniny. Po hokejovej stránke ste si však asi ich oslavu predstavovali inak.

„Každý hráč by v takýto deň svojho sviatku uvítal víťazný zápas. Určite som si to predstavoval inak, no necítil som sa ani úplne fit po zdravotnej stránke, ale taký je hokej. Sú zápasy, ktoré sa vydaria a na druhej strane tie, ktoré nie, no či už to bolo na narodeniny alebo nie, na tom nezáleží.“

Aký zvyk prebýva v kabíne Dukly pri oslave narodenín spolu s celým tímom?

„My máme taký zvyk, že hráč, ktorý mal narodeniny, robí posedenie pre celú kabínu. Mňa to čaká budúcu stredu spolu s Tomášom Hiadlovským. Ten oslavoval ešte v decembri, ale kabínu zatiaľ nepohostil, tak sme sa dohodli, že to zorganizujeme spolu. Je to určite dobrý zvyk, keď si v stredu sadneme so spoluhráčmi, pri obede „pokecáme“ a uvoľníme sa od zápasového stresu.“

Čo sa vašich štatistík týka, našli sme v nich sedem asistencií, zatiaľ však ani jeden gól. Ako ste spokojný s touto bilanciou?

„Z môjho pohľadu sa pozerám na svoje tohtoročné výkony veľmi negatívne, pretože ešte nikdy som nemal takú sezónu, v ktorej by som na začiatku januára nemal ani jeden strelený gól na konte. Chcem sa viacej presadiť a niekedy mám z toho aj skleslú náladu. Vždy si však poviem, že musím bojovať, že raz to proste musí prísť. Bol by som veľmi rád, keby sa toho dočkám práve teraz na záver základnej časti.“

V nedeľu vás čaká ďalší ťažký duel v Banskej Bystrici. Ak by domáci zvíťazili, stiahnu náskok Dukly na päť bodov. Čo treba spraviť preto, aby k tomu neprišlo?

„Musíme byť disciplinovanejší ako v Košiciach. Od prvého buly treba dať najavo našu vôľu po víťazstve, musíme hrať agresívne  a tri body si vziať so sebou do Trenčína.“