Skóre otvoril Holovič

Rozhovor s útočníkom Marcelom Holovičom

Center ako vyšitý, trojlístok troch bojovníkov, tým centrom je dvadsaťštyriročný Marcel Holovič (12.9.1987). Aj on sníva, aj on verí a aj on hlavne maká v každom zápase i tréningu naplno. Bojovník na pohľadanie. V Skalici mu to ide a spolu s celou bojovnou zeleno – bielou družinou si so všetkým vychutnáva každý zápas a pred domácim publikom to je tá najväčšia výzva aj pre Marcela. Útočník s dvadsaťpäťkou na drese, mozog útoku, tak sa o centroch vraví, tvoria hru a jemu to tiež v zápase proti Košiciam išlo a ešte dal aj gól. Vie oceniť a vie sa nadchnúť. Hokej je pre ľudí a on si ich váži. Vypočujte si Marcela vo videonahrávke bezprostredne po zápase.

* Marcel, možno tento zápas označiť za zápas pravdy, lebo hrali dve najlepšie mužstva v súčasnosti, lídri extraligy, ako si sa ty tešil a pripravoval na Košičanov?

- Vedel som, že to bude výborný zápas z obidvoch strán, že sa bude korčuľovať, zrážať, bolo to o chybách, kto spraví viac chýb, tak ten prehrá.

* Pomyslel si si ešte pred sezónou, že Skalica bude zvádzať takéto vyrovnané, dokonca je lepšia, boje s tými najsilnejšími mužstvami?

- Veril som v to. Každý, keď vstupuje do sezóny, tak chce hrať špicu. Ale až tak, že by som bol o tom presvedčený, že by sme boli takto vysoko, ale samozrejme ma to teší, som rád.

* Tomu pravému fanúšikovi riadne búcha to zeleno – biele srdiečko, v tomto zápase ste si užili už aj také rybičky, ale celkovo ten zápas pripomínal už také finále, bolo by to perfektné, keby to takto nakoniec aj v závere bolo?

- Samozrejme, bolo by to ako neskutočné, kebyže hráme o Majstra republiky. Uvidíme, ako to ďalej pôjde.

* Vy ste teda naozaj perfektne naštartovaní, tento zápas ste zvládli úplne bravúrne, aká bola taktika na Košičanov?

- Korčuľovať a nečakať na nich, proste vybehnúť na nich, zrážať a napádať.

* Marcel, ty si začal stretnutie tvojím gólom, opíš ho.

- Nahral som, ani neviem, ako to už presne bolo. Tibor (Kutálek) ma tam našiel, ja som to tečoval a išlo to do brány. Jeden z tých šťastnejších. Teší ma samozrejme ako každý iný.

* Šťastie treba, v živote, aj v hokeji samozrejme, aj v športe, ale tento tvoj gól vlial takú tú perfektnú, bojovnú ešte viac krv Skaličanom a tvojim spoluhráčom, popíš tie ďalšie zostávajúce tretiny, ako sa odohrali.

- Chceli sme samozrejme nedostať ani jednu tretinu gól, ubrániť to a ešte nejaký ten gól pridať, oni to vyrovnali a našťastie my sme dali ďalší gól a ešte ďalší.

* V čom bola sila Skaličanov?

- Sila kolektívu samozrejme, my sme hrali všetci.

* Na tribúne máte ďalšieho, siedmeho hráča, všetci povzbudzujeme, tlieska sa, standing ovation na konci, aké to je?

- Je to výborný pocit, sme za to divákom vďační, že prišli v takomto počte a nás to hnalo len dopredu.

* Pred každým zápasom, čo si tak poviete v kabíne, vy chlapci medzi sebou než tam ešte vkročia tréneri?

- To zostane v šatni, čo si povieme.

* Jednoducho to platí, je to dobré. Po zápase zase ten víťazný pokrik. Teraz už hneď v nedeľu hráte ďalší zápas, takže čo nachystáte na Bystričanov?

- Našu hru. Proste bojovnosť a budeme sa snažiť vyhrať.

* Čo by si rád odkázal fanúšikom?

- Aby prišli tak ako teraz a aby nás povzbudzovali, aby nás to hnalo dopredu tak ako doteraz.

* Ďakujeme a tešíme sa opäť na perfektné hokejové predstavenie.

- Ďakujem.