Benjamín prišiel, hral a zvíťazil...

Rozhovor s obrancom Michalom Srncom

Prišiel. Hral. Zvíťazil. Benjamínok v zeleno – bielom tíme v utorkovom zápase, hráč s číslom dvadsať na drese, zadné rady vystužoval len devätnásťročný (13.6.1992) junior Michal Srnec. Bola to jeho vydarená celozápasová premiéra v extralige seniorov a ešte zdupľovaná domácim prostredím. Michal po zápase žiaril tým neopísateľným šťastím, ktoré v sebe dokáže mať každý splnený sen. Michalovi sa splnil a užil si ho do sýtosti. I on sa pričinil o víťazstvo svojho tímu i on odviedol veľa dobrého v prospech kolektívu i on bavil skvelých skalických fanúšikov. Keď som ho trénovala ešte ako dieťa fascinovala ma jeho cieľavedomosť a húževnatosť a teším sa, že Michal zo svojho detského úsilia nepoľavil a stále si je vedomý, že na sebe musí pracovať, aby z neho bol famózny hokejista. A on na sebe aj svedomito zarezáva, ako sa v hokejovej mantýrke povie. To, že hokejový je a maniere beka už má poriadne vžité, je i po utorku jasné i fanúšikom seniorov. Vypočujte si Michala vo videonahrávke bezprostredne po zápase.

* Michal v tomto zápase si bol benjamínkom v mužstve, ako ťa potešilo, keď ťa tréneri nominovali ako najmladšieho do tímu prvého HK36 Skalica?

- Samozrejme ma to potešilo veľmi, pretože na toto som čakal už veľmi dlho. Trénujem s mužmi od začiatku sezóny a myslím si, že tá šanca sa už musela niekedy dostať a som veľmi rád.

* Mal si aj nejakú trému alebo obavy? Hral si vlastne túto sezónu prvý celý zápas.

- Bol to prvý celý zápas, takže tréma tam určite bola, keď hráte doma pred plným štadiónom, tak je to neskutočné. Tréma bola určite.

* Ako si sa povzbudil alebo kedy to prišlo, že už tréma opadla?

- Tréma opadla hneď prvým striedaním, keď som dostal puk, mal som pohodu na hokejke, bolo to úplne super.

* Ty si hral teda v pozície druhej obrannej lajny (dvojice), - pri mne sedeli traja obrancovia zo základnej zostavy v hľadisku tentoraz -, ako si myslíš, že si sa chytil šance, si spokojný?

- Som veľmi spokojný. Myslím, že som hral zodpovedne a bolo to dobré.

* Čiže perfektné, vyhrali ste Michal, čo sa ti tak teraz preháňa hlavou?

- Hlavou sa mi preháňajú – úplne mám zmiešané pocity, pretože je to naozaj neskutočné vyhrať pred domácim publikom po takej dlhej sérii vonku a je to super.

* Ktorý ten okamih tohto zápasu ti zostane v pamäti?

- Určite gól na dva jedna, keď sa to vlastne celé zlomilo, tri jedna a už to išlo.

* Si teda benjamínkom, najmladším v tíme, kto je tým hráčom, kto ťa tak najviac usmerňuje, posmelí, povzbudí?

- V našej päťke samozrejme je to Tibor Višňovský a Paťo Lušňák s Petrom Obdržálkom a všetci vlastne tí starší hráči, čo sú najstarší.

* Na ktorých tých prednostiach, čo majú tvoji spoluhráči by si ty aj rád popracoval a ešte aj v čom sa rád zdokonaľoval?

- Určite najskôr by som mal pribrať nejaké tie kilá (úsmev) a určite streľba a hlavne hrať zodpovedne.

* Ja gratulujem, lebo pôsobil si veľmi pozitívnym dojmom, myslím, že sa ti darilo a že si pomohol mužstvu k takémuto víťazstvu. Ako chceš nadviazať na tieto svoje úspešné kroky ďalej?

- Chcem na sebe makať ďalej, pracovať, aby som ostal čo najdlhšie v A. tíme a aby som dostával šancu a ukázal trénerovi, že tam patrím.

* Je tá dvadsiatka, čo máš na drese, tvoja šťastná?

- Áno.

* Prečo?

- Máme ju s Mirom Zálešákom už veľmi dlho a neviem – prirástla mi k srdcu.

* Čo by si si prial zažívať v skalickej nielen kabíne, ale hlavne so spoluhráčmi prvého A. tímu?

- Určite nejaká tá medaila a nejaký ten úspech.

* Ty hráš ešte aj za juniorku, ako sa ti darí tam?

- V juniorke sme teraz prehrali pár zápasov, je také striedavo oblačno, ale dúfam, že sa chlapci zomknú a pôjdeme naplno a postúpime vlastne do tej prvej šestky.