Jazva ako spomienka na Nitru, do ďalších zápasov s optimizmom

Vysoký stredný útočník Patrik Valčák je nateraz poslednou posilou v tíme Nitry a úvodné dva zápasy v bielo-modrom drese ukázali, že pre ofenzívu bude platným hráčom. Napriek poslednému miestu v tabuľke tento vítkovický odchovanec hlavu nevešia. Je presvedčený, že jeho nový tím patrí na lepšie tabuľkové priečky.

Patrik, v Martine Nitra prehrala 1:2, ako ste ten zápas vnímali?

„Ako by som to povedal? Určite to bol vyrovnaný zápas, v ktorom sme po našich chybách inkasovali dva hlúpe góly. Dokázali sme však znížiť a od tej chvíle sme boli jasne lepším tímom. Vyrovnávajúci gól sme si vzhľadom na priebeh zápasu určite zaslúžili. Som si stopercentne istý, že desať sekúnd pred koncom som bol faulovaný a malo byť nariadené trestné strieľanie. To je asi všetko. Nerád by som to viac komentoval.“

Sporných momentov však bolo hlavne v závere viac.

„Ďalej to nechcem komentovať. Ani Martin nemal veľa presilových hier, takže v tomto by som našu prehru nehľadal. Mrzí ma hlavne ten záver.“

Ako si Patrik Valčák, v minulosti hráč Dukly Trenčín či Liptovského Mikuláša, spomína na zápasy proti Nitre?

„Priznám sa, že vždy sa skôr sústredím na svoj tím, ako na súpera. Či som hral proti Nitre, alebo proti inému tímu, to som nikdy veľmi neriešil. No v Nitre, hoci je štadión menší, vždy sa pekne zaplnil, takže tunajšie prostredie má nejaké kladné body. Prišiel som na základe veľkého záujmu vedenia klubu a hlavne trénera. Poznám tu niektorých hráčov a viem, že svoju kvalitu majú. Či je to Milan Hruška, Pepo Fojtík, Samir Saliji a iní. Nitra s týmto mužstvom určite nepatrí na posledné miesto v tabuľke.“

Práve s Josefom Fojtíkom ste dobrí kamaráti. Ako dlho sa už poznáte?

„Boli sme spolužiakmi na základnej škole. Hrali sme spolu od tretieho do deviateho ročníka a neskôr aj v doraste a juniorke Vítkovíc. Máme teda blízky vzťah a hoci sa naše kariéry neskôr uberali inými smermi, kontakt sme vždy udržovali. Myslím si, že na ľade nám to spolu vždy išlo a verím, že inak tomu nebude ani v Nitre.“

Určite si spomeniete aj na nepríjemné zranenie, ktoré ste v Nitre utrpeli pred troma rokmi.

„Samozrejme. No taký je hokej, od Petra Poljačka som dostal nepríjemný úder hokejkou do tváre, no už je tomu pár rokov. Vyzeralo to síce hrozne, ale našťastie, až také zlé to napokon so mnou nebolo. Takých zranení je v hokeji veľa.“

Ostala vám na tvári nejaká stopa?

„Nejaké stehy a jazva mi ten moment budú vždy pripomínať. Už je to však v pohode.“

Nitra sa momentálne dosť trápi, ako z krízy von?

„Ja som tu nový, preto by som nerád robil závery a vyjadroval s k tímu. To by nebolo na mieste. Podľa prvých dojmov však viem, že mužstvo má určite na viac a verím, že forma sa čoskoro dostaví. Útok máme kvalitný, možno trochu treba zapracovať na obrane, zdá sa mi, že tam to trošku škrípe. Tréner však z môjho pohľadu odvádza výbornú prácu a očakávam, že po pár kolách pôjdeme hore.“

Čaká vás domáci zápas so Skalicou, ako to vyzeralo na sobotňajšom tréningu?

„V Martine sme nepodali zlý výkon, preto nemusíme mať hlavy dole. To by ani nebolo dobre. Bol to zápas o jednom góle. No už som viackrát spomenul, že herne to bolo z našej strany v poriadku. Opäť sa však vrátim k tomu, že na lavičke vidím pokoj a skúsenosti, preto hlavy budú na Skalicu pripravené. A presne o tom to je. O ničom inom len o našich hlavách. Natrénované má dnes každý.“

Zranenia:

Na maródke stále ostáva trojica Mašlonka, Ďurák a Ručkay, problémy s chrbtom má Miroslav Štefanka a zranený je aj Barinka. Posledne dvaja menovaní by však mali so Skalicou nastúpiť.