Adam Trenčan chce byť už vo februári použiteľný
Za obranou, v ktorej len traja hráči majú viac ako 22 rokov (Vantroba, Juraško, Mucha) sa Sáblík so Škrečkom „rozdelili“ o góly v pomere 4:5. Mali to o to ťažšie, že zostali vzadu sami a obranná hra celého mužstva sa vinou absencií viacerých hráčov „rozsypala“.
Platí to samozrejme aj o ofenzíve, veď na dôležitom poste stredného útočníka tvoriaceho hru sa z klasických centrov objavili len Kamil Brabenec a Milan Jurík. V Skalici stál v strede druhého útoku krídelník Ondrej Otčenáš a vo štvrtej päťke dokonca junior Patrik Fekiač (aj tomu museli po zápase „nasadzovať“ rameno).
Do najbližšej reprezentačnej prestávky (6. - 13. februára), ktorá by mohla napomôcť konsolidovať zvolenský tím zostáva ešte päť ligových kôl, a preto pre trénerov Škraka a Klingu je prínosom návrat každého z rekonvalescentov do tímu.
Vo štvrtok minulého týždňa sa už prvýkrát na ľade objavil Adam Trenčan. Mladý brankár (21) si svoju extraligovú premiéru odkrútil 2. októbra minulého roku vo víťaznom zápase 7. kola v Nitre a hneď v nasledujúcom stretnutí na domácom ľade vychytal proti Popradu svoje prvé čisté konto (4:0). Adamovi i celému zvolenskému mužstvu sa naďalej darilo, až prišla 34. minúta zápasu v Košiciach (14. 10. 2011) a po priľahnutí kolena protihráčom musel Trenčan prenechať miesto v bráne Lukášovi Škrečkovi.
Zdravotné problémy mladého zvolenského odchovanca sa napokon ukázali natoľko vážne a dlhodobé, že funkcionári HKM museli angažovať ďalšieho gólmana Lukáša Sáblíka.
Adam sa na ľad vracia na druhý pokus. Ten prvý ešte v novembri nevyšiel, no po dlhodobom liečení by už teraz nemal mať problémy. Na obdobie po operácii teraz spomína takto: "Prvé tri týždne boli pre mňa najhoršie. Nohu som mal v sadre a v prvých dňoch to dosť bolelo. Veľa sa toho robiť nedalo, preto som sa doma striedavo díval na televízor, čítal a spal."
Tri týždne v sadre nie je žiadna výhra, no už počas tohto obdobia sa začal zvolenský gólman stavať na nohy: "Postupne som začal chodiť s pomocou bariel, až mi konečne zložili sadru a mohol som začať s rehabilitáciou. Tá trvala ďalšie tri týždne," opísal nepríjemné obdobie Trenčan.
S nezafixovanou nohou to už potom bolo predsa len lepšie, no pohybové aktivity boli stále obmedzené: "Toto šesťtýždňové obdobie sa pre mňa nieslo skôr v oddychovom duchu po fyzickej stránke a popri tom som sa snažil usporiadať si aj psychiku. Až neskôr pribudli stacionárny bicykel a posilňovňa a ďalšie cvičenia."
Po neúspešnom návrate do mužstva v novembri je teraz na mieste otázka, či sa Adam cíti naozaj doliečený a schopný pracovať naplno bez obmedzení: „Pred prvým návratom na ľad som naspäť šiel po bežnom liečení a ten väz v kolene zostal „rozlietaný,“ konštatuje gólman HKM. "Teraz to je iné, počas troch týždňov som mal koleno pevne v sadre, väz sa dostal do pôvodného stavu a zranenie sa mi zahojilo. Po dôkladnej rehabilitácii už normálne cvičím, skúšal som naboso aj rozkľaky a koleno drží. Môžem povedať, že každým dňom budem dávky záťaže zvyšovať, až kým sa nedostanem tam kde chcem."
Telo teda funguje, inou vecou je ale hlava. Dokáže z nej Adam prípadné obavy z obnovenia zranenia vypustiť?: "Bez toho, aby na to človek myslel to nejde, jednoducho sa toho musím zbaviť. Príde to ale s poctivým tréningom a pribúdajúcim časom,“ nádejá sa Adam Trenčan, ktorý je späť na ľade od 19. januára. Aká je teda jeho prognóza na návrat do zostavy HKM?: „Pokiaľ pôjde všetko tak ako má, do dvoch týždňov by som mal byť pripravený."