S mladým mužstvom sa dá hrať na špici, ale nie vyhrávať na požiadanie - myslí si skúsený Kamil Brabenec
Autor:
Huste.tv
| Zdroj: hkm zvolen
Prvý gól HKM v zápase strelil center prvej útočnej formácie a kapitán tímu Kamil Brabenec (35). Rodák z Brna prevzal kapitánsku pásku po zranení Lukáša Juríka a je jedným z mála skúsených hokejistov v mužstve, ktorí majú mladším kolegom na ľade i mimo neho čo povedať.
Nielen kapitánskym „céčkom“, ale aj skúsenosťami pomáhate trénerom viesť kolektív, v ktorom je veľa „nevyhratých“ mladých chlapcov. Ako sa vám títo hráči pozdávajú?
"Je tu mladé mužstvo, mnoho chalanov dostáva na ľade prvý krát v kariére taký priestor. Na jednej strane je to pre nich dobre, no na druhej je to ťažké, pretože je už na nich aj časť zodpovednosti. Každý, kto bol mladý to zažil a musel tým prejsť. Mladíci ktorí tu hrajú majú určite perspektívu a potenciál, samozrejme sa však musia stále ďalej učiť. Dnes vedia všetci korčuľovať a dokážu získať silu, preto každý mladý hráč do herného prejavu musí vložiť niečo svoje osobité, čo mu sedí a čím sa môže presadiť. Potom už bude záležať len na ňom."
Po mimoriadne úspešnom vstupe do sezóny, ktorý položil základ do ďalších častí extraligy, prišlo obdobie, ktoré sa vyznačovalo nestálosťou výkonov i výsledkov. To vlastne trvá až dodnes, keď sa skončila štvrtá šestina základnej časti...
"S mladým mužstvom sa dá hrať na špici, ale nie pravidelne a na požiadanie vyhrávať. Urobila sa dobrá séria, potom prišli určité zranenia, opustilo nás z časti aj šťastie. Keď sa to jedno s druhým sa zmieša, nepodarí sa pár zápasov, začne to pracovať v hlavách, mužstvu klesne sebadôvera a potom sa to strašne ťažko znovu nakopne. Je to náročné. Tá séria ktorá tu bola, bola úplne excelentná a dostala nás tam, kde sme. Teraz sa snažíme vrátiť sa výkonmi k nej. Keď sa zlepšia výkony, zlepšia sa aj výsledky. Stále si však myslím, že sezóna je rozbehnutá dobre a je len na nás, do akého konca ju dotiahneme."
Spomínali ste zranenia. Teraz je dlhšie mimo Lukáš Jurík, jeho neprítomnosť na ľade sa určite dotkla tak mužstva, ako aj vás. Ste kapitánom v prvom útoku, na krídlach sa v ňom popri Balážovi vystriedali Čurilla i Síkela. Presuny hráčov si vyžiadala situácia a má určite vplyv aj na herný prejav mužstva...
"Mení sa to, ale Zvolen nie je o mne, alebo Juríkovi. Je to o tíme – starý musí pomôcť mladému a naopak. Len tak to môže fungovať. Či mám na krídle neskúseného hokejistu, alebo hráča, ktorý už čosi preskákal je prakticky jedno. Ide o to, ako si spoluhráči „sadnú“ na ľade a ako spolu dokážu komunikovať. Práve tá komunikácia ako keby tu niekedy chýbala, hráči na seba niekedy nezakričia a ono to pritom strašne pomáha. Keď vám za chrbtom niekto zakričí že máte čas, môžete s pukom ešte niečo urobiť a nemusíte čakať, že vás odzadu niekto narazí. I to sú veci, ktoré sa mladí chalani musia naučiť, my sme tu na to, aby sme im v tom pomohli a ukázali im to. Rozhoduje tímový výkon, i keď je samozrejmé, že každý skúsený hráč mužstvu chýba. Najmä vo vypätých momentoch a koncoch vyrovnaných zápasov. Tam by to tí starší hráči mali „ukočírovať“ – či už udržať vedenie, alebo v power play streliť gól. Na druhej strane je pre mladých dobre, že týmito situáciami môžu prejsť už teraz. Získavajú cenné skúsenosti a môžu sa niečo naučiť v prospech seba i zvolenského hokeja. Všetko zlé je teda na niečo dobré."
Spomenuli sme aj Mareka Čurillu. Tvorili ste s ním nerozlučnú dvojičku mimo ľadu a na konci jeho pôsobenia v HKM ste sa stretli aj v jednom útoku. Je škoda, že to nepokračuje?
"S Marekom sme si neuveriteľne sadli ako ľudia. V živote som nepoznal niekoho, kto by mi bol tak veľmi podobný. Videl som v ňom seba samého pred desiatimi rokmi, mali sme množstvo rovnakých názorov na hokej i život. Boli informácie, že Zvolen má o neho záujem aj naďalej a Ústí ho pustí. Jeho odchod zo Zvolena bol nečakaný, pretože sa tak nestalo. Chceli sme si spoločne túto sezónu ešte užiť. Na byte som teda „osirel“ a o to viac vítam, keď za mnou príde manželka s deťmi. Tie však majú doma školské povinnosti, preto ich prítomnosť nie je pravidelná. Teraz je to teda u mňa také tiché a opustené."
