TOMÁŠ MATOUŠEK AKO SYMBOL ÚSPECHOV HC ´05
Autor:
Huste.tv
Handzuš, Hudec, Kytnár, Handlovský, to všetko sú obdivované hokejové mená, ktoré sú vari zárukou čohosi cenného pre náš klub k záveru sezóny. Mimo nich by sme si však mohli všimnúť ďalšieho zaujímavého hokejistu, nášho odchovanca, ktorý toho už tiež stihol dosiahnuť pomerne veľa. Volá sa Tomáš Matoušek.
Tvrdá práca k juniorským úspechom
Tomáš je rodákom z Banskej Bystrice. Tu začal s hokejom a postupne sa formoval na vcelku zdatného hráča. Vynikal už v mladom veku a v sezóne 2009/2010 sa v sedemnástich napevno zaradil k lídrom našej juniorky. Výkony v nej mu vyniesli nomináciu na svetový šampionát U18, ktorý bol odrazovým mostíkom v jeho kariére. V nasledujúcej sezóne sa potom posunul do projektu dvadsiatky, s ktorou na prelome rokov odohral svetový šampionát. Vtedy ešte skôr ako tichý líder. Debutoval aj v extralige, tri zápasy odohral v play – off v mužstve Milana Staša. Fanúšikovia si vtedy začali všímať fyzicky zdatného hokejistu, pracujúceho vždy naplno.
Bodom zlomu bola preňho potom sezóna 2011/2012. Mates, ako ho všetci prezývajú, prežíval pekné hokejové chvíle. Bol kapitánom reprezentačnej dvadsiatky v extralige a túto prestížnu rolu v mužstve plnil aj na svetovom šampionáte v Kanade. Hral tam výborne a okamžite sa po návrate domov začlenil do áčka HC ´05, za ktoré odohral 10 zápasov. Pred play - off bol však odvelený do juniorky. Tam žiaril. Ako rešpektovaný kapitán. S tímom, ktorého oporami boli brankár Richard Sabol, obranca Jakub Predajniansky či útočníci Lunter s Lamperom sa po vyradení Trenčína tešil zo zisku bronzovej medaily po zdolaní Nitry v sérii o 3. miesto. Bol to vtedy výrazný úspech juniorského hokeja Banskej Bystrice po rokoch. Jeho strojcom bol práve Matoušek. Vodca na ľade i v kabíne. Ešte stále máme pred očami, ako chalani tie medaile oslavovali.
Kariérny rozlet do Donbassu Doneck
Polovica augusta 2012. Prvé mužstvo HC ´05 čakal prvý prípravný zápas na Memoriáli Pavla Zábojníka vo Zvolene. Proti čerstvému účastníkovi kontinentálnej KHL, ukrajinskému Donbassu Doneck. Ráno sme Tomáša podpichli, nech sa snaží, že po zápase ho určite klub vedený Júliusom Šuplerom stiahne k sebe... Možno päťdesiatka fanúšikov na tom zápase potom videla zápas ako hru mačky s myšou. S debutujúcim Slipčenkom v bránke sme vysoko prehrali. Mates však nesklamal. Hral parádne - do tela, odoberal puky a tesne pred druhou sirénou upratal krížnu prihrávku k ľavej tyčke brankára. Gól! A čože sa večer nestalo... Tomáš napísal, že po zápase ho oslovili zástupcovia Donbassu. Akoby to niekto privolal. Možno aj áno. Realita to však uhladila tak, že Tomáš Matoušek skutočne spojil cesty s Donbassom Doneck a pobral sa zakúsiť KHL.
V metropole Ukrajiny zažíval sprvu krásne okamihy. Spoluhráči ho prijali výborne, pomerne skoro sa aklimatizoval na veľkomesto. Ani hokejovo sa nestratil. Vybojoval si miesto v zostave, síce poväčšine hral len v štvrtej pätorke. Na mladíka stále ešte bez skúseností dobrá pozícia na rozlet. Ten mu ale pribrzdili dve vážnejšie zranenia. Vtedy prežil aj tú odvrátenejšiu tvár hokeja. Aj sa potrápil. Ani mužstvo nepodávalo vždy optimálne výkony a napokon nepostúpilo do play- off. Tomáš za Donbass odohral 26 zápasov a zaznamenal dve asistencie, ktoré dosiahol v jednom zápase. Dobrá skúsenosť, síce končiaca sa bez oslavných fanfár.
Nachádzanie opätovnej sebadôvery
V minulej sezóne ostal verný KHL. Hral ju už však za farby Slovana Bratislava. Ten ho chcel už pred jeho odchodom na Ukrajinu. V našom hlavnom meste to však Tomášovi nešlo podľa predstáv. Predsa odohral 24 zápasov, ktoré mu dali veľa skúseností. KHL je pre mladých vysokou školou. Tomáš však neskôr usúdil, že lepší bude návrat domov. Opäť sa obliekol do banskobystrického dresu a toto spojenie bolo prospešné pre obe strany. On sa rozohral a bol pri zisku bronzu mužstva na konci sezóny. Ako stabilný člen kádra. Symbol úspechov HC ´05.
Potreboval nájsť trochu stratenú niť. Nahmatať v sebe takú sebadôveru, akou je povestný. Ani v tejto sezóne nemal ideálny rozbeh. Nešlo mu to podľa predstáv. Bol trochu upracovanejší. Stále však makal. Neskutočne. Podržal ho aj tréner Miroslav Chudý, ktorý ho pozná z juniorky. Podľa nás nielen on vidí v Matouškovi dobrého hráča. Je na neho náročný. Tomáš sa za dôveru opláca. Trénerom, fanúšikom a svojim spôsobom samému sebe. V posledných zápasoch sa rozohral do výbornej formy. Poskočil do prvej formácie a začalo mu to aj gólovo padať. Len v poslednom období dal 4 góly, ale hlavne, srší z neho sebavedomie, chuť do hokeja a srdnatosť. Pokora. Dobré znamenie pre všetkých našich priaznivcov.
Miroslav Čief
