Potrebovali sme vtedy navýšiť konkurenciu v ňom a do útoku hráča s ťahom na bránku, dynamikou. Presne tieto atribúty spĺňal Dominik Kadura. Rýchly krídelník si najprv síce len veľmi ťažko hľadal svoje miesto v zostave, istý čas bol trinásty útočník, ale postupne sa dostával čoraz viac na ľad a potvrdzoval tak svoje kvality. V tejto aktuálnej je muž, na ktorom nechávajú oči hlavne naše fanúšičky a vôbec sa tým netaja, absolútne pevnou súčasťou nášho kádra a stihol aj zažiariť, napríklad hetrikom do siete Žiliny.

Dominik, spolu s mužstvom a fanúšikmi zažívaš veľmi pekné hokejové obdobie. Mužstvu sa darí, síce nevyhlo sa dvom výsledkovým zaváhaniam v posledných dňoch. Aké je teda tvoje hodnotenie priebehu doterajšej sezóny?

"Tak vieš, sezóna sa hodnotí až po jej skončení... Z osobného hľadiska ju beriem tak, že ja som nastúpil na prvý zápas až v novembri kvôli zraneniu. Ale postavenie v tabuľke máme solídne, sme tesne za vedúcou dvojicou na jej čele, len škoda však posledného zaváhania v Skalici, či stratených bodov s dvadsiatkou. Niekedy sme mali zápasy, kedy sme hrali zle a nakoniec sme vyhrali a naopak, odohrali sme skvelý zápas, no prehrali sme, ale taký je hokej. Dôležité pre nás je ísť od zápasu k zápasu zodpovedne krok po kroku. A hlavne, sezóna sa začína prvým zápasom v play - off, vtedy už nie je čas na zaváhanie."

Pozrime sa bližšie na tvoje zranenie kolena. Značne ti skomplikovalo situáciu. Pre hráčov nie je príjemné oželieť úvod sezóny a potom naskakovať do akéhosi rozbehnutého vlaku, znovu chytať herný rytmus, pohodu, začleniť sa do mužstva, nájsť si v ňom svoje miesto. Aké to bolo pre teba?

"Zranil som sa tesne pred začiatkom súťaže. Mesiac a pol som potom bol bez tréningu, mal som na nohe ortézu, bolo to dlhé čakanie na návrat. Potom som postupne začal s kondičným trénerom Jurajom Moravčíkom pracovať v posilňovni, prispôsobil mi cviky na posilnenie ochabnutého svalstva na nohe a začal som pomaly korčuľovať. Postupne som si na ľade zvyšoval dávky a aj po tréningoch som veľa korčuľoval navyše. Snažil som sa do toho rýchlo dostať. Pomohlo mi, že som sa dobre cítil kondične aj silovo, nakoľko som mal za sebou dobrú letnú prípravu, ale aj toto som musel dobehnúť. Najdôležitejšou vecou, ktorá mi ale chýbala, bola zápasová prax, toho som sa obával najviac. Do prvej reprezentačnej pauzy som odohral svoje prvé dva zápasy, po ktorých som bol spokojný jednak s tým, že som vládal a aj s tým, že sa mi hralo dobre. A odvtedy som už vletel do toho zápasového kolotoča a už to ide."

Zaiste ti v návrate pomohol už skôr spomenutý fakt - mužstvo vedené trénermi Chudým a Zedníkom šlape, baví divákov v publiku, ale predsa má aj ono svoje ciele. Aké ich teda má?

"Myslím si, že veľmi reálne. Pre nás bude jediným úspechom, ak vyhráme titul. Potom môžeme hodnotiť, kde sme čo robili dobre a čo nám nevyšlo."

Z tvojho osobného pohľadu, predsa si už v Banskej Bystrici istú dobu, ako celkovo hodnotíš svoje pôsobenie v našom klube, čo hovoríš na kabínu a v neposlednom rade na fanúšikov?

"Pôsobenie tu hodnotím kladne. V Banskej Bystrici sa cítim skvele, spoznal som tu veľmi veľa skvelých ľudí, a to nielen pri hokeji. A čo sa týka hokeja, tak v kabíne sme skvelá partia, rozumieme si na ľade aj mimo neho. Fanúšikovia sú skvelí. Povzbudzujú nás aj keď nám to niekedy príliš nejde, merajú cesty ďaleko mimo mesta za nami, začo im ďakujeme."

Zaujímajú nás tvoje osobné ciele do života, do hokejovej kariéry. Si ešte mladý hráč so značným potenciálom, máš veľa možností, ako sa uplatniť. Aké sú teda tvoje túžby s hokejom, s ktorým si toľko spojil svoj život?

"Ja veľmi nesnívam, žijem v realite a pracujem krok po kroku. Túžim po jedinom - hrať hokej, aby som sa ním živil a v budúcnosti živil aj rodinu. Takže chcel by som hrať hokej na vysokej úrovni, ale nemám nejaké vysnívané ciele ani vysnívané destinácie, chcem sa jednoducho baviť hokejom. Tento rok ale jeden vysnívaný cieľ mám, majstrovský titul s Banskou Bystricou."

Miroslav Čief