Obranca Daniel Gachulinec je totižto už druhú sezónu súčasťou A - mužstva, do ktorého sa postupne začleňuje. Má to však ťažké, v tak nabitej konkurencii v ňom mu niekedy neostáva nič iné, len nastúpiť za Detvu. Ale v tomto mladíkovi, ktorý bol minulú sezónu kapitánom reprezentačnej dvadsiatky v extralige a štartoval aj na Majstrovstvách sveta, potenciál určite je. Krátko sme sa s ním porozprávali.

Daniel, tvoja aktuálna sezóna je značne poznačená tým, že len veľmi zťažka sa prebíjaš do základnej zostavy nášho tímu. Ako vnímaš konkurenciu v ňom a čo robíš pre to, aby si sa presadil a hrával pravidelne?

"Tak čo sa týka štartov za prvé mužstvo, beriem to reálne, nakoľko máme kvalitný káder v ktorom je veľká konkurencia, takže hrajú tí, ktorí majú práve najlepšiu formu. To znamená, že sa snažím neustále na sebe pracovať a som rád za každú šancu, ktorú od trénerov dostanem a vždy ju chcem využiť na 100%. Vždy je to o forme, na začiatku sezóny som ju nemal podľa svojich predstáv, tak som nastupoval menej. Postupne sa to zlepšovalo a stále sa teraz snažím udržovať svoju výkonnosť tak, aby som bol zaujímavý pre A - tím a neustále sa cítil na ľade v pohode."

Extraligové zápasy sú pre teba ako mladého hokejistu zaiste vysokou školou. V čom ti pomáhajú v hráčskom vývoji a na ktorých veciach by si chcel na sebe hlavne zapracovať?

"Cítim, že postupom času, každým zápasom, sa mi hrá lepšie a dovolím si na ľade viac vecí, ako trebárs pred rokom. Samozrejme, že mám ešte mnoho nedostatkov, na ktorých sa snažím každý deň pracovať - je to hlavne sila v osobných súbojoch a rýchlosť korčuľovania. Na týchto dvoch veciach sa snažím robiť najviac, lebo ich pokladám u seba za najdôležitejšie."

Veľkou vecou v tvojej kariére bol štart na MS v reprezentačnom drese slovenskej dvadsiatky v minulom roku. Aké spomienky ťa k tomu viažu?

"Skvelé. Bola to obrovská skúsenosť pre mňa konfrontovať sa s tými najlepšími v mojej vekovej kategórii. Hral som proti hráčom, ktorí už hrajú NHL a videl, na akej úrovni sú. Tam bolo zjavne vidieť, koľko na sebe ešte musím robiť, aby som sa časom priblížil k ich úrovni. Viacero chalanom to otvorilo oči, ale určite to bolo hlavne o hokeji, kvalitných zápasoch, zážitkoch do konca života. Nezažije to každý a ja si vážim, že som ten šampionát mohol odohrať."

Fanúšikov by zaujímalo vari aj to, ako si spokojný medzi nami v meste pod Urpínom. A čo tvoje hokejové sny, ako je to u teba, čo v kariére profesionálneho hokejistu mieniš dokázať?

"Spokojný som veľmi, mesto je pekné, ľudia priateľskí, naviac mám skvelých spolubývajúcich - sú nimi Mislav Rosandič a Andrej Košarišťan. K tým snom, tak mám ich aj ja, ale už sa na to pozerám inak. Snažím sa dávať si pred seba malé reálne ciele a postupne ich plniť. Iba tak sa dá posúvať vyššie. Momentálny môj cieľ je, aby som pravidelne hrával v áčku a podával výkony, s ktorými budú spokojní tréneri. A aby som získaval čoraz väčšiu istotu v zápasoch."

Určite aj ty si potešený tým, ako sa mužstvo v poslednom období rozbehlo. Súperov valcuje, vyhráva, strieľa veľa gólov. Tento rozlet mierne pribrzdila prehra s Košicami, ale kde ty ako hráč vidíš hlavnú príčinu našich úspechov na ľade?

"Myslím, že je to hlavne tým, že máme na slovenské pomery neskutočne silný káder. Naša súčasná forma je toho odrazom a vyústením toho, že momentálne máme ustálenú zostavu. Nebehajú hráči sem a tam, ako hráči sme si na seba zvykli a sadli si na ľade, kde nám to šliape. Samozrejme, devízou je aj šírka kádra, čiže každú stratu hráča pre prípadné zranenie dokážeme vždy adekvátne nahradiť, vždy za neho nastúpi kvalitný hráč, ktorý dovtedy čakal na svoju šancu. Podobá sa to na vyspelé európske mužstvá."

Miroslav Čief