Kamil Brabenec: Dosiahli sme úspech
Autor:
Huste.tv
| Zdroj: HKM / Branislav Šníder
Rodák z Brna odohral vo zvolenskom drese 63 stretnutí a zaknihoval 41 kanadských bodov za 16 gólov a 25 asistencií. V útoku si Brabenec rozumel najmä s krajanom Marekom Čurillom, v play-off z Kamilových skúseností ťažil aj jeden z nastupujúcej generácie zvolenských hokejistov, Radoslav Puliš.
Kamil, ako by sa dala charakterizovať vaša prvá „slovenská“ sezóna?
„Sezóna to bola pestrá. Po vyradení, čo je samozrejme logické, prevládali emócie, keď to však mám zhodnotiť celkovo, myslím si, že postupom medzi najlepšie štyri kluby sme dosiahli úspech.“
Rozobrané na drobné to znamená...
„... že začiatok ligy bol výborný, potom prišiel útlm, ktorý so sebou priniesol personálne zmeny vo vedení i na trénerskom poste. Mužstvu to ale dalo impulz, pozbierali sme sa a v play-off sme odohrali dobré zápasy.“
A mohlo to byť ešte lepšie, v prvých dvoch semifinálových zápasoch ste v Steel aréne ukázali, že to „oceliari“ nebudú mať jednoduché. Za Zvolen však napokon museli hrať juniori...
„O mesiac nikoho nebude zaujímať, či sme v semifinále boli chorí, alebo nie, jednoducho Košice boli nad naše sily.“
Záverečná sumarizácia hovorí, že ste sa stali druhým najproduktívnejším hráčom a zároveň tretím najlepším strelcom i nahrávačom HKM. Čo vám hovoria osobné štatistiky?
„Určite sklamaný nie som. Do Zvolena som na začiatku sezóny prišiel na popud vtedajšieho prezidenta Mira Michaleka s akýmsi ´chcením´ ukázať, že ten hokej hrať stále viem. Tie štatistické čísla môžu byť aj pre neho akýmsi zadosťučinením. Gólov a prihrávok mohlo byť možno viac, ale na ´keby´ sa nehrá. Získané body asi zodpovedajú predvedenej hre. Hodnotiť ale musia iní.“
Spoznali ste slovenskú klubovú špičku, fungovanie hokeja pod Tatrami...
„Je to samozrejme iné ako v Čechách, a tam je to zasa iné ako vo Švédsku. Hovorím o zázemí a podmienkach pre hráčov. Vo Zvolene sú tie podmienky skromnejšie, bol som s tým ale oboznámený a do neznáma som nešiel. Čo sa týka hokeja, je to v mnohom podobné, všade sú horšie aj lepšie štadióny. Diametrálne rozdiely by som ale nehľadal, ja som mal všetko, čo som po hokejovej stránke potreboval.“
Zvolen sa pre vás stal na pár mesiacov druhým domovom. Našli ste si nejaké obľúbené miesta?
„Na dlhodobejší pobyt hokejistu mimo domova má vplyv atmosféra v šatni, kde strávi veľa času a celková nálada sa odráža na tom, ako človek vníma mesto v ktorom pôsobí. Ja som sa aj s chalanmi, ktorí nie sú domáci cítil vo Zvolene dobre, mám len pozitívne skúsenosti. Nie som taký typ, ktorý by chodil každý deň do mesta, väčšinou sme si niekde vyšli vtedy, keď za mnou prišla manželka s deťmi. Nevyhľadávam nejaké veľké centrá a nemusím žiť vo veľkomeste. Som skôr samotársky typ.“
Ako funkcionár v brnianskom klube ste mohli mať parádny vstup. Kometa bude po 41 rokoch bojovať o titul, keď sa stala prvým tímom, ktorý postúpil do tohtoročného finále českej najvyššej súťaže. Sedeli ste koncom týždňa aj vy na vypredaných tribúnach Kajot arény?
„Nie, nesedel, pretože som sa chcel venovať rodine. Syn hral počas víkendu na hokejovom turnaji v Prahe, tešil sa naň celý rok a ja som ho sprevádzal. Brnianskym chlapcom môžem len pogratulovať a je teraz na nich, či tú šancu získať titul využijú.“
Pre vás už ale sezóna skončila. Čo budete robiť ďalej?
„Ešte neviem. Nejaké rokovania prebehnú aj vo Zvolene, uvidí sa, akou cestou sa tunajší manažment rozhodne uberať. Bavíme sa s mojím agentom, ale nejaký čas na rozhodnutie kam ísť, ešte máme. Vlani v lete, keď som hokejovú kariéru akoby ukončil, som zistil, že mi to chýba. Atmosféra v hokejovom kolektíve je jedinečná, v civilnom živote sa nedá ničím nahradiť. Pochopí to každý, kto hral kolektívny šport. Dokázal som si, že na určitej úrovni ešte ten hokej hrať viem, preto aj v ďalšej sezóne určite budem aktívny hráč.“
