Hlinka sa pobil s hrdosťou, Pardavý chce konečne zlatú medailu
Autor:
Huste.tv
| Zdroj: Janka Danková, foto: Vladimír Koláček
Ich bojovnosť a nasadenie zjavne nepozná hranice. Trenčianski juniori hlava-nehlava bojujú v každom jednom zápase vo vyraďovacej časti sezóny a práve vďaka svojej neskrotnej túžbe po víťazstve sa dostali až do finále. Cez víkend ukončili semifinálový boj proti Košiciam výhrou na domácom ľade (4:2). „Prvé dva zápasy boli pomerne ťažké kvôli podmienkam – po ceste do Košíc sa nám pokazil autobus, raz sme hrali v malej hale a raz vo veľkej... Ale netreba sa na nič vyhovárať, boli to dobré zápasy; lepšie ako s nejakým Liptovským Mikulášom, lebo Košičania aspoň vedeli hrať hokej,“ spontánne sa pousmial Ján Pardavý, „podarilo sa nám tam vyhrať oba zápasy a doma sme to chceli čo najskôr ukončiť.“ Tretí vzájomný zápas medzi týmito celkami bol doplnený aj niekoľkými „kultúrnymi vložkami“ – nielen, že po víťazstve predviedla brankárska dvojica Kompas – Kutej priamo na ľade svoje tanečné zručnosti, ale útočník Michal Hlinka spestril poslednú tretinu aj bitkou. „Všetky tri zápasy boli vyhecované, súboje sa dohrávali a náznakov na šarvátku tam bolo viac. Obaja sme to zobrali hokejovo, férovo a naložili sme si. Podľa mňa to bola pekná bitka, bolo to také oživenie a dúfam, že si to užili aj diváci. Tvár dopadla ako dopadla, ešteže mám poistku,“ rozosmial sa Hlinka ukazujúc na svoje ľave oko, „dal mi jednu-dve rany, ktoré fakt sadli a teraz mám monokel. Ale určite mi to stálo za to. Cením si, že zhodil rukavice a išiel do toho,“ povedal Michal. „Vyhrali sme ako hokejisti, aj ako bitkári,“ doplnil ho Pardavý, ktorý strelil v poslednom zápase dva góly.
Po treťom vyhratom zápase zavládla na Zimnom štadióne Pavla Demitru v Trenčíne obrovská radosť. Z postupu do finále sa tešili hráči, diváci, rolbári i vrátnik, a oslavám sa neubránil azda nikto. „Oslavy boli v rámci noriem. Myslím si, že nikto to neprehnal,“ nechýbal úsmev na tvári Michala Hlinku. „Boli sme s chalanmi trošku posedieť, ale pripravujeme sa na finále, tak sme moc nevymýšľali. Musíme si šetriť sily na Slovan, lebo by bola škoda zahodiť takúto šancu – Skalicu sme porazili 3:0, Košice tak isto, takže musíme ísť tvrdo za svojím cieľom,“ dodal. Už v sobotu čaká zverencov trénerskej dvojice Hanzal – Kobezda prvý finálový zápas proti belasým z Bratislavy, ktorí vyradili v semifinále Bystričanov, ktorým patrila po základnej časti prvá priečka. „Myslím si, že v základnej časti sme hrali iný hokej ako teraz. Sme ďaleko lepší a taktiež máme aj posily z A-čka. A z toho, že Slovan vyradil Banskú Bystricu si ťažkú hlavu nerobím – aj my sme nad ňou vyhrali a nemyslím si, že bola až taká dobrá, ako si mnohí mysleli,“ skonštatoval Pardavý. „Slovan hrá taký zvláštny hokej, dosť bojovný. No keď sa im nedarí a sú nervózni, tak to už ide dole z kopca s tým ich hokejom. A toto očakávame aj vo finále – že bude dosť šarvátok. Ale ideme do toho s tým, že ich dokážeme poraziť. Sme oveľa viac hokejovejší, máme lepšiu kvalitu,“ doplnil. Do reči mu skočil Michal Hlinka: „Hlavne musíme strieľať veľa gólov a nenechať sa zbytočne vylučovať. Treba disciplínu v tom pravom zmysle slova. Nesmieme sa nechať rozladiť, lebo to bude možno aj zámer nášho súpera. Všetci hrajú srdcom a myslím, že to aj vidno na tom ľade. Dúfam, že sa to podarí aj vo finále a budeme môcť oslavovať. Ale nemožno predbiehať, treba ísť krok po kroku.“
Ako už skonštatoval „Parďák“ – vo finále medzi vojakmi a belasými sa očakávajú aj nejaké tie šarvátky. Namieste je teda otázka pre centra prvého trenčianskeho útoku a síce či sa opäť pobije, ak to bude potrebné. „Ja už mám tých trestných minút dosť, musím dať prednosť aj iným chlapcom,“ opäť sa rozosmial Hlinka, „je to ako pri góloch – raz sa podarí prekonať brankára jednému, raz druhému. A treba aj bitkárov striedať.“ Spomínaného hráča čakajú posledné zápasy v juniorskom drese, práve dosiahol maximálnu možnú vekovú hranicu. „Veľmi by som sa chcel s juniorskou kariérou rozlúčiť s titulom. To by bola úplna krása. A ešte o to väčšia, keďže sa hrá proti Slovanu. No a keďže sa konečne tento víkend nehrá v Trenčíne futbal, tak som zvedavý, koľko ľudí nás príde povzbudiť,“ začal uvažovať Hlinka, ktorého prerušil nespokojný Pardavý: „Ja som zlato ešte nikdy nevyhral!“ Reakcia Michala Hlinku bola jasná: „No tak ti ho teraz vyhráme!“
