Jozef Kubašovský: Keď je vodcov viac, veci sa daria jednoduchšie
Hoci doktora Kubašovského nemusíme priaznivcom košického hokeja zvlášť predstavovať, pripomeňme, že je bývalým športovcom. Počas štúdií na vysokej škole hral súťažne futbal a aj po doštudovaní mal ako hrajúci lekár k športu blízko. Na klinike úrazovej chirurgie boli viacerí lekári s kladným vzťahom k športu, ako doktor Karoly, doktor Tomáš, či doktor Klíma. Posledne menovaný ho v polovici osemdesiatych rokov "stiahol" k hokeju, ktorému zostal verný dodnes. Po vzniku samostatného Slovenska a preradení reprezentácii do C skupín, sa stal lekárom výberu do 18 rokov, postupne prešiel všetky mládežnícke výbery. V minulom roku bol menovaný do funkcie lekára reprezentačného A-mužstva, s ktorým absolvoval druhé MS. V reprezentácii pôsobí popri práci v HC Košice. My sme sa s doktorom Kubašovským porozprávali po jeho návrate z práve uplynulých MS.
Hovorí sa, že nevstúpiš do tej istej rieky... Slovenská reprezentácia si však veľa momentov zopakovala z vlaňajších MS aj na tých tohtoročných.
Je to tak. Boli sme ubytovaní v tom istom hoteli, mnohí chlapci dokonca na rovnakej izbe. Športovci sú väčšinou poverčiví a keďže sme vlani získali striebro, mnohí chceli zopakovať, čo sa dalo.
Čo sa naopak oproti vlaňajšiemu pobytu v Helsinkách zmenilo?
Mali sme lepšiu stravu, než pred rokom. Jedálny lístok som s hotelom konzultoval už tri mesiace pred šampionátom, no kým vlani sa mi nepodarilo dosiahnuť žiadne zmeny oproti návrhom z hotela, tohto roku sa mi zmeny dosiahnuť podarilo. Zmeny sa týkali najmä hracích dní, kedy chceli všetci hráči kuraciu polievku a biele mäso, žiadne ryby. Vlani sme boli na hoteli s Bielorusmi a Kazachmi, pričom žiadna z týchto výprav nechcela ísť do žiadnych zmien. Zrejme sa tieto výpravy báli, že by museli na svoj pobyt doplácať. Tohto roku sme však boli na hoteli iba s Lotyšmi a tí s mojimi návrhmi zmien súhlasili.
Vlani ste tiež boli zaneprázdnení s množstvom závažných zranení našich hráčov. Tohto roku ste mali situáciu v tomto smere ľahšiu, je to tak?
Mali sme len jedno zranenie. Marek Ďaloga si narazil rameno, aj to si v podstate len zhoršil už pretrvávajúce chronické problémy. Celkovo na šampionáte nebol menší počet zranení než v minulosti, my sme však mali len to jedno. S Marekom som absolvoval vyšetrenie na magnetickej rezonancii a ukázalo sa, že operácia nie je potrebná, jeho stav si vyžadoval iba konzervatívnu liečbu. Ale hrať nemohol.
Navštívili ste už vám známu nemocnicu?
Nie, bola to iná nemocnica, opäť súkromná a dobre vybavená.
Takže všetky problémy ste si vybrali už počas prípravy v Bielorusku?
Presne tak, tam bola situácia diametrálne odlišná. Množstvo hráčov malo hnačku, jeden z členov realizačného tímu sa nedostal z izby. Keď mi niekto zaklopal na dvere, už som sa desil, kto ďalší má tieto problémy. Zrejme to bolo zo stravy, lebo vodu sme pili iba kúpenú, zo zatvorených fliaš. Vyskúšal som a minul všetky lieky, ktoré som pri sebe mal.
Prišli ste do styku s lekármi iných mužstiev?
Všetci lekári sme mali v úvode šampionátu seminár. Veľmi ma potešilo, že s americkou výpravou priletel vari najuznávanejší kanadsko-americký hokejový lekár Mike Stuart. Na samotnom seminári sa kládol najväčší dôraz na štatistiku úrazov, čo je problematika, ktorú sa mne dlhodobo nedarí presadiť v našej extralige...
Poďme k vášmu hodnoteniu nášho účinkovania na šampionáte. Tréner Vůjtek povedal, že vlaňajší tím bol skúsenejší. Ako ste to videli vy?
K hokeju nech sa vyjadrujú kompetentnešjí. Za seba poviem aspoň toľko, že mne osobne chýbalo viac vodcov. Vlani boli hlavnými vodcami Chára a Handzuš, sekundovali im Sekera, Kopecký, možno čiastočne Šatan. Teraz pripadla hlavná rola na Sekeru a Kopeckého. Nevravím, že im to nešlo, ale Chára a Handzuš z tohto uhla pohľadu jednoducho chýbali. Proste sme tých vodcov potrebovali viac. Graňáka, Starostu, Kudroča... Mladí hráči potrebujú autority. Viac autorít.
Ako ste vy spokojní s konečným výsledkom Slovenska na MS?
Tak malá hokejová krajina, akou je Slovensko, jednoducho len tak nemôže nahradiť taký výpadok, ako je absencia Cháru, Graňáka, Višňovského, Gáborika a podobne. Preto je aj štvrťfinále pre nás úspechom. Gro tohtoročnej reprezentácie bolo zo Slovana, KHL je určite kvalitnou súťažou, ale ukázalo sa, že nahradiť spomínaných hráčov nedokážeme.
Sledovali sme nie príliš vysoké návštevy...
Spomeňte si, ako boli Košičania kritizovaní počas šampionátu na Slovensku za návštevy v Steel aréne, a to v Košiciach ani Slovensko ako domáci tím vôbec nehralo. Neviem si predstaviť, aké by boli návštevy v Helsinkách bez Fínska a v Štokholme bez Švédska. Niektoré návštevy na tohtoročnom šampionáte boli naozaj mizivé.
Čo by ste si dokázali predstaviť, že by ste mohli preniesť z reprezentačného do klubového života? Aké poznanie, akú skúsenosť?
Andrej Sekera po šampionáte naznačil, že niektorí hráči nevydali zo seba všetko, nechcem rovno povedať, že sa len zviezli popri ostatných, ale nedali sa ostatnými až tak strhnúť. Vlani sme mali v našom klube veľkého vodcu Martina Štrbáka. Bol by som rád, keby sa v novej sezóne prejavilo aj v košickom mužstve vodcov viac.