Andrej Podkonický zmenil povolanie. Vitaj, tréner!
Autor:
Huste.tv
| Zdroj: HKM
Syn druhého najlepšieho strelca zvolenskej hokejovej histórie Jána Podkonického zdedil talent, ktorý svojou pracovitosťou dokázal rozvinúť. Dosiahol méty, o ktorých sníva každý chlapec, ktorý si obuje korčule a chytí do ruky hokejku – zahral si v NHL i na majstrovstvách sveta v reprezentačnom tíme, získal titul majstra Slovenska. Zlatá medaila patriaca šampiónovi SR bola v roku 2013 poslednou výraznou métou, ktorú Andrej Podkonický ako hráč dosiahol. Kariéra tohto zvolenského rodáka bola úctyhodná – reprezentoval Slovensko vo výberoch do 18 a 20 rokov, hral na troch svetových šampionátoch v najcennejšom seniorskom drese. V roku 1996 bol draftovaný klubom St. Louis Blues, napokon si NHL zahral za Floridu Panthers a Washington Capitals. Cez zastávky v najvyššej fínskej, nemeckej, ruskej a českej súťaži sa vrátil v roku 2012 pod Pustý hrad a za materský HKM odohral posledné tri sezóny, až do uzavretia svojej hráčskej kapitoly.
Rozhodnutie rozlúčiť sa s aktívnou hráčskou kariérou skúseného krídelníka bolelo tak, ako jeho telo. Andreja trápili kĺby a v posledných mesiacoch si neraz pripadal viac ako invalid, než ako vrcholový športovec. „Na ľade som sa trápil už dve sezóny, každý večer som mal bolesti. Na každý zápas som nastupoval s utlmujúcimi tabletkami a bolo vidieť, že to nie je ono. Preto rozhodnutie skončiť s kariérou hráča vo mne pomaly dozrievalo,“ priznal Andrej Podkonický. „Možno by som ešte dve sezóny vydržal hrať v mužstve, ktoré nemá najvyššie ambície a nie je v ňom teda taký tlak na hráčov a ich výkony. Z toho však vyplýva, že Zvolene by to určite nebolo a napokon by ma hrať na pol plynu ani nebavilo,“ dodal. Vlani sa Andrej podrobil operácii, nepocítil však takú úľavu, ako očakával. Po poslednom zápase nedávno skončenej sezóny teda padla opona. „Rozhodnutie skončiť mi sčasti uľahčila ponuka ktorú som dostal - zostať pri A-mužstve ako tréner. Pomáhať chcem naďalej aj mládeži, v skončenej sezóne som bol trénerom štvrtákov, od leta sa popri „áčku“ budem venovať budúcim piatakom. Tým deťom je čo odovzdávať a oni to prijímajú,“ preladil na trénerskú nôtu bývalý 47-násobný reprezentant Slovenska. Ako hráč prešiel školami mnohých trénerov, od ktorých veľa pochytil a sám je držiteľom trénerskej C-licencie. Táto mu ako asistentovi pri Josefovi Turekovi, ktorý má licenciu A stačí: „Áno stačí, ale nechcem zostať pri nej. Budem si robiť „béčko“, kvalifikáciu si chcem zvýšiť.“
Do začiatku letnej prípravy vo Zvolene zostáva niečo vyše troch týždňov. Kormidelník Josef Turek dokáže celé leto behať s mužstvom, čo v prípade jeho nového asistenta neprichádza do úvahy. „Ja výbehy tímu zvládnem na bicykli, to môžem. Platný by som ale chcel byť najmä pri príprave mužstva v posilňovni,“ mieni Podkonický, ktorý však šírku svojich právomocí musí prebrať s Josefom Turekom: „Zatiaľ som sa o mojom trénerskom postavení a pracovnej náplni rozprával iba s generálnym manažérom. Hlavný tréner príde do Zvolena v utorok, vtedy si určite všetci sadneme a preberieme všetko potrebné.“
Situácia, keď sa z bývalého spoluhráča stane tréner sa vyskytuje, nie je však až taká častá. V prípade nového asistenta HKM sa tento prerod udeje v priebehu poldruha mesiaca, čo je potrebné spracovať aj mentálne. „Toto bude zaujímavá zmena nielen pre mňa, ale aj pre chlapcov. Doteraz sme spolu hrali, aj sa spolu zabávali, teraz sa im budem snažiť hlavne pomáhať. Samozrejme, že sa radikálne nezmením a nebude zo mňa nový človek, budú ale musieť rešpektovať, že už nie som hráč, ale jeden z trénerov. Dostaneme sa do iného postavenia, v ktorom im chcem z mojej strany pomôcť zlepšovať sa. Pre dosiahnutie cieľov klubu, ktoré budú v novej sezóne vyššie, ako v tej skončenej, je to aj nevyhnutné,“ uzavrel Andrej Podkonický.
Zvolenský dres s číslom 41 sa teda stal voľným, je však veľká nádej, že menovka „PODKONICKÝ“ sa na ňom ešte objaví. Veď medzi štvrtákmi si hokejové ostrohy brúsi Andrejov syn Sebastián a prvé kroky na ľade už začal robiť aj jeho mladší brat Christopher. Žeby o pár rokov jedného Podkonického nadradili hneď dvaja? Rodinná tradícia tomu velí...
